Nárok sa navrhuje priznať platiteľovi dane, ak sa nadmerný odpočet vráti platiteľovi dane po uplynutí šiestich mesiacov od konca lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu. Novela súčasne nastavuje účinnosť pre priznávanie dane pri dovoze tovaru z tretích štátov v daňovom priznaní, teda samozdanenie dovozu tovaru platiteľom DPH, až na obdobie, kedy úroveň verejného dlhu klesne mimo sankčných pásiem dlhovej brzdy. Pôvodne malo toto opatrenie nadobudnúť účinnosť od 1. januára 2017.
V rámci prerokúvania návrhu sa snažili opoziční poslanci presadiť aj niekoľko zmien cez poslanecké pozmeňujúce návrhy, napokon však neúspešne. S jedným prišiel aj poslanec Miroslav Beblavý. Avizoval ho už pri prerokúvaní návrhu v prvom čítaní, pričom cieľom malo byť, aby bola finančná správa povinná zverejňovať nadmerné odpočty na DPH vo výške nad 50 tis. eur. Ukázalo by sa tak podľa neho, ktoré spoločnosti uplatňujú nadmerné odpočty vo vyšších sumách, zvýšila by sa verejná kontrola a zúžil priestor na podvody. Neodkladnosť takéhoto riešenia podľa Beblavého vychádza aj z medializovaných káuz s nadmernými odpočtami.
Rovnako so svojím pozmeňujúcim návrhom neuspel ani Zsolt Simon, ktorý navrhol znížiť sadzbu dane z pridanej hodnoty na všetky potraviny, kým teraz sa táto sadzba uplatňuje iba na vybrané druhy potravín. Podobne to skúšal už vlani, keď vládny Smer-SD rozhodol o znížení sadzby dane len pre vybrané potraviny.
Trojicu neúspešných opozičných poslaneckých pozmeňujúcich návrhov k novele o dani z pridanej hodnoty dopĺňali zmeny navrhované poslancami SaS Janou Kiššovou, Jozefom Mihálom a Eugenom Jurzycom. Žiadali úpravy pri daňových kontrolách a vyplácaní nadmerných odpočtov. Napríklad, že nadmerný odpočet by musel byť vyplatený najneskôr do štyroch mesiacov od daňovej kontroly. Navrhovali tiež zvýšenie náhrady za zadržanie nadmerného odpočtu. Kiššová tvrdí, že tento návrh nemal spochybňovať legitimitu daňových kontrol pri nadmerných odpočtoch, na druhej strane by však mal byť nastavený férový mechanizmus pre tých, ktorým sú nadmerné odpočty zadržiavané neoprávnene.
Poslanci v stredu schválili aj novelu daňového poriadku, ktorá je podľa rezortu financií pokračovaním akčného plánu boja proti daňovým únikom. Novela upravuje inštitút predbežného opatrenia, vytýkacieho konania, mení sa aj ustanovenie o námietke zaujatosti a zjednodušujú sa podmienky na povolenie odkladu a splátok. Zavádza sa tiež inštitút skráteného vyrubovacieho konania, vyrubovací rozkaz ako nový pružnejší spôsob vyrubenia dane. Obe novely, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára budúceho roka, musí ešte podpísať prezident.