Nedávne slová britskej premiérky Theresy Mayovej, že po vystúpení z únie chce jej vláda výrazne obmedziť počet prisťahovalcov v krajine aj za cenu zablokovania prístupu na 500-miliónový jednotný európsky trh, oslabili libru oproti doláru na 31-ročné minimá.
Americká banka Goldman Sachs tvrdí, že momentálne je index neistoty v Británii najvyšší v histórii. Ich ekonomický model tak očakáva ďalšie oslabenie libry o 7 percent, celkovo až 25 percent od britského referenda. Navyše, ako upozorňuje analytik Trim Broker Ronald Ižip, Briti aj po vystúpení z únie budú musieť ešte platiť do spoločného európskeho rozpočtu. Únia si totiž stanovuje ročné rozpočty. Posledný bol schválený v roku 2013 a končí sa v roku 2020.
„Ak Británia začne rokovania o odchode začiatkom budúceho roka, tie sa skončia pravdepodobne v roku 2019. Príspevky krajiny sa preto do roku 2020 sotva zmenia. Záväzky voči EÚ sú však omnoho väčšie. Podľa Financial Times predstavujú 337 miliárd eur. Týkajú sa penzií, infraštruktúrnych projektov či garancií. Británia sa z nich sotva vyzuje, keďže podľa medzinárodného práva bude povinná si svoje záväzky plniť aj po svojom odchode,“ komentoval Ižip. Príspevok Británie tvorí zhruba 12 percent rozpočtu EÚ, to znamená, že záväzok krajiny by mal byť 40 miliárd eur. Po odpočítaní aktív a očakávaných rozpočtových príjmov z EÚ by však mal celkový účet pre Britov dosiahnuť 20 miliárd eur.
K tomu všetkému začínajú do londýnskeho City prichádzať posledné mesiace rôzne európske delegácie, ktoré lákajú európske finančné domy, aby presunuli svoje sídlo z Británie práve k nim. Nové „londýnske City“ by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburghu, Dubline, Amsterdame alebo Luxembursku. Výhľadovo môže ísť o presun až 150-tisíc ľudí. Londýn je aktuálne domovom pre viac ako 250 svetových bánk. Najnovšie prišlo Nemecko s návrhom na zjednodušenie podmienok prepúšťania bankárov s nadpriemernými príjmami. Cieľom zmeny nastavenia nemeckého pracovného trhu je, aby sa práve Nemecko stalo novým európskym finančným centrom. Už v súčasnosti v krajine sídli sedem z desiatich najväčších svetových bánk.
Briti, ktorí hlasovali za odchod krajiny z únie, boli najviac proti rastúcej migrácii, ako aj tomu, že britská vláda prispieva nemalými finančnými prostriedkami do úniového rozpočtu, ale späť nedostáva podľa nich adekvátnu protihodnotu. Nateraz sa však zdá, že ani brexit tento stav nezmení. Briti, ak budú chcieť mať prístup na jednotný európsky trh, musia podliehať z veľkej časti pravidlám diktovaným z Bruselu. Britský minister brexitu David Davis totiž nedávno na pôde britského parlamentu povedal, že ako najpravdepodobnejší scenár fungovania Británie a zvyšku únie sa javí model podľa pravidiel Svetovej obchodnej organizácie. V tomto prípade by nešlo o žiadne nové špecifické dohody, to znamená, že vzťahy medzi Britmi a úniou by boli na úrovni bežných partnerov z WTO, ako je napríklad Rusko či Brazília.
Ide o medzinárodnú organizáciu zaoberajúcu sa pravidlami obchodu medzi členskými krajinami s cieľom odstraňovať tarifné a netarifné prekážky v obchode. Vytvára pravidlá pre medzinárodný obchod a rieši spory medzi jednotlivými členskými štátmi. Davis opätovne odmietol, že by britská vláda vyhlásila nové referendum o zotrvaní alebo odídení krajiny z EÚ. Britské ministerstvo financií vypočítalo, že kumulatívny efekt v horizonte 15 rokov od brexitu by pre krajinu predstavoval v prípade nórskeho scenára pokles hrubého domáceho produktu o 3,8 percenta (20 miliárd libier).
Navyše Nóri nie sú pri kľúčových rokovaniach v únii, čo znamená, že podľa dohôd sú povinní prijímať bruselskú legislatívu, ale nemajú právo do jej vytvárania a prijímania akokoľvek zasahovať. Nórsko muselo prijať viac ako 5 000 právnych úkonov zo strany EÚ od roku 1992 a v súčasnosti prispieva do európskeho rozpočtu ročne sumou 388 miliónov eur za to, že môže mať prístup na jednotný európsky trh. Británia za minulý rok odviedla do európskeho rozpočtu 12,9 miliardy libier. Podľa údajov Európskej komisie bol príspevok do rozpočtu únie na jedného obyvateľa v roku 2014 najvyšší v prípade Luxemburska, nasledovalo Švédsko, Dánsko, Francúzsko či Nemecko. Briti boli vzhľadom na celkový počet obyvateľov až na 14. priečke. Najväčšími čistými prispievateľmi do úniového rozpočtu sú v rámci krajín Nemci, potom Francúzi či Taliani.