Valóni ustúpili. Obchodnej dohode desaťročia už nič nestojí v ceste

, 27.10.2016 13:40, aktualizované: 28.10.2016 10:06
protesty, ceta, kanada, belgicko
Ilustračné foto Autor:

Spečateniu najväčšej obchodnej dohody desaťročia, ktorá je vyjednávaná vyše šesť rokov medzi Európskou úniou a Kanadou (CETA), už nič nestojí v ceste. Do včerajšieho dňa dohodu CETA držal v šachu valónsky región v Belgicku.

Po tohtotýždňových dlhých a náročných rokovaniach sa Bruselu nakoniec podarilo prelomiť valónsky nesúhlas. Plánovaný štvrtkový podpis zmluvy kanadskej a úniovej strany sa však nekonal, pretože dohodu ešte musí odsúhlasiť belgický parlament ako celok. Urobiť tak musí dnes do desiatej hodiny večer.

Vďaka čomu Valóni nakoniec ustúpili, nie je nateraz jasné. Agentúra Reuters však uviedla, že originálny 1 598-stranový dokument zostal zachovaný, menili sa iba detaily. Valónski politici dlhé mesiace vyjadrovali obavy, že dohoda o voľnom obchode s Kanadou poškodí štandardy na trhu práce, v oblasti životného prostredia a ochrany spotrebiteľov. Podľa valónskeho premiéra Paula Magnetta boli ich námietky nakoniec vypočuté a zapracované do zmluvy. Podľa Reuters malo ísť o zvýšenie garancií pre európskych farmárov, ako aj väčšiu ochranu verejných služieb a pracovných noriem. CETA totiž obsahuje investičný súdny systém (ICS), ktorý poskytuje zahraničným investorom možnosť žalovať vlády za predpisy a postupy, ktoré im budú blokovať ich podnikanie. Nielen Valóni sa obávali tohto, že v praxi to bude vyzerať tak, že vlády nebudú chcieť urobiť kroky na ochranu napríklad sociálnej starostlivosti alebo už spomínaného životného prostredia, lebo sa budú obávať nákladných súdnych sporov. Magnette včera vyhlásil, že trvanie jeho regiónu na lepšej dohode „podporí štandardy EÚ a stanoví silný precedens pre ďalšie vyjednávania o obchode medzi Európou a takými jej obchodnými partnermi, ako sú USA alebo Japonsko.“

V tomto smere sa únia snažila Valónov presvedčiť, že CETA má byť modelom pre ďalšie obchodné dohody s inými ekonomicky rozvinutými štátmi. Nákladné súdne spory s investormi podľa Európskej komisie nehrozia, pričom dohoda po jej definitívnom podpise má vytvoriť stály súd s 15 profesio­nálnymi sudcami. Ten bude delegovať EÚ aj Kanada a všetky pojednávania budú verejné. Sudcovia budú platení zo spoločného európsko-kanadského rozpočtu.

Aký je ďalší postup?

Brusel dnes bude čakať na definitívne schválenie dohody belgickým parlamentom. Dohodu CETA totiž musí schváliť všetkých 28 členských krajín EÚ vrátane Veľkej Británie. Až potom môžu EÚ a kanadská strana podpísať definitívnu dohodu. Jej podpis sa plánuje v nasledujúcich dňoch. „Mám radosť z dobrých správ od belgického premiéra Charlesa Michela,“ napísal včera na sociálnej sieti Twitter predseda Európskej rady Donald Tusk s tým, že kontaktuje kanadského premiéra Justina Trudeaua, len čo sa dokončia všetky únijné procedúry potrebné na podpis dohody CETA.

Európska komisia poukazuje na fakt, že v deň nadobudnutia účinnosti dohody CETA sa zruší clo na 98 percent všetkých colných položiek Kanady a EÚ. Po uplynutí sedem rokov sa navyše dosiahne ešte väčšie otvorenie trhu, a to vďaka zrušeniu ďalšej skupiny ciel. Podľa dohody zrušia Kanada a EÚ clá na približne 93 percent poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sortimentu, čím sa vytvoria nové príležitosti pre vývozcov. Ročne to prinesie hospodárstvu únie 12 miliárd eur. „Je dôležité zdôrazniť, že dohoda CETA nebude mať vplyv na existujúce požiadavky EÚ týkajúce sa geneticky modifikovaných organizmov alebo použitia hormónov a látok podporujúcich rast hospodárskych zvierat,“ tvrdí komisia. Slovensko od začiatku dohodu CETA podporuje. „Kanada je krajinou, ktorá zdieľa európske hodnoty. Pokiaľ sa Európa nedokáže dohodnúť s Kanadou, kde je trh 38 miliónov obyvateľov, tak už si neviem predstaviť, s akou krajinou by sa mala dohodnúť,“ povedal slovenský minister hospodárstva Peter Žiga (Smer-SD) počas septembrového stretnutia ministrov hospodárstva a obchodu EÚ v Bratislave.

„My od začiatku hovoríme, že CETA je dobrá dohoda pre Európsku úniu. Súčasťou podpisu dohody je aj podpis deklarácie, ktorá vysvetľuje, čo jednotlivé ustanovenia znamenajú. Boli námietky jednotlivých členských štátov, že by niektoré opatrenia mohli poškodiť napríklad poľnohospodárstvo a podobne, ale myslím, že všetky krajiny sú ošetrené. Nie je žiadna pochybnosť o tom, čo zmluva prinesie, v zásade znamená 99-percentné zníženie colných alebo iných bariér obchodnej politiky medzi Európou a Kanadou,“ povedal včera podľa agentúry SITA Žiga.

Čoho sa obávajú aktivisti

Pod petíciu proti dohode CETA sa podpísalo už vyše tri a pol milióna ľudí. Masívne protesty prebehli v Nemecku aj v Bruseli. Aktivisti vystupujú najmä proti veľkým investorom a ich záujmom. „Vzhľadom na to, ako dohody definujú investíciu, budú môcť korporácie podávať súdne žaloby na štáty aj za zisky, ktoré ešte reálne nezarobili. Týmto spôsobom mohla spoločnosť TransCanada žalovať vládu USA o 15 miliárd dolárov za projekt, do ktorého investovala iba dve miliardy, lebo prezident Barack Obama v záujme ochrany pred klimatickou zmenou zastavil výstavbu ropovodu na transport palív z dechtových pieskov,“ skonštatoval Fabian Flues, aktivista organizácie Priatelia Zeme. „Ak udelíme veľký okruh práv zahraničným investorom a ponecháme interpretáciu týchto práv na ich vlastných právnikov, je to chyba v systéme, ktorú nie je možné napraviť prostredníctvom investičných súdov,“ doplnil ho David Schneiderman, právnik a profesor na University of Toronto.

Agentúrnu správu sme nahradili autorským textom denníka Pravda.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#dohoda #Belgicko #Kanada #CETA #Valóni
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku