Dajte deti na šport. A plaťte

Zásobáreň talentov sa zmenšuje. Mládež totiž nešportuje tak ako v minulosti. Celý svet zápasí s tým, že deti treba dostať od počítačov na ihriská. Špecifikum Slovenska je slabá finančná podpora štátu, drahí tréneri, napäté rodinné rozpočty, ale aj nesystémové rozdeľovanie peňazí.

Napríklad tenisový zväz láka kampaňou Dajte deti na tenis, ktorá stála niekoľko tisíc eur. Talentované dieťa však od štátu do 11. roku nedostane takmer nič a neskôr tí najlepší pár desiatok eur mesačne. Rodičov však tenisové dieťa vyjde najprv na 200 eur a keď chcú rozvíjať jeho talent, tak až na 600 eur za mesiac, čo je jedna priemerná čistá mzda v krajine. Zväz sa naplno ujme len pár dorastencov, ktorí sa dostanú do Národného tenisového centra.

Tenis je najdrahší, ale ani pri iných športoch to nie je lacné. Navyše, ak kluby často už nemajú vlastnú dopravu a športové vybavenie musia kúpiť rodičia. Malá gymnastka stojí 80 eur za mesiac, plavec či hokejista okolo 60 eur. K lacnejším športovým deťom s výdavkami okolo 20 eur mesačne patria futbalisti, karatisti aj atléti.

Čiastočná zmena príde od nového roka s novým zákonom o športe. Napríklad 101 najlepších tenisových nádejí má po novom dostávať v priemere po 250 eur na mesiac. Polepšia si všetky športy a peniaze sa budú deliť podľa úspechov jednotlivých zväzov. Tento rok dáva štát na šport 64,5 milióna eur a na budúci rok to bude 94,6 milióna eur.

Je však otázka, či peniaze nasmerovať na to, aby športovalo čo najviac detí. Na to, aby sa podporovali len talenty, alebo treba viac dotovať medailistov z rôznych šampionátov či reprezentantov.

Bude mať teda Matej Tóth, zlatý medailista z olympijského Ria de Janeiro, nástupcov? „Je možné, že po silnej generácii príde útlm. Najnáročnejší je prechod od mládeže k dospelým. Práve tam strácame nádejných atlétov. Nemajú dostatok prostriedkov a neraz končia,“ hovorí Martin Illéš, predseda komisie mládeže Slovenského atletického zväzu (SAZ).

Ani zďaleka nie je jediným funkcionárom, ktorý vie, že štát podporuje šport na Slovensku v minimálnej miere. „Dcéra chodí na plávanie. Mesačne ma to vyjde na 65 eur. Nehovoriac o nákladoch na plavky, súťaže či sústredenia,“ vraví František zo Stupavy.

K najmenej nákladným športom patria futbal (20 eur) i atletika, vďaka ktorej oslavovali slovenskí fanúšikovia v poslednom čase nejeden úspech. „Vo veku od 5 do 10 rokov stačí, keď kúpite dieťaťu tričko, tenisky, bundu. Členské nie je záväzné. Klubom ho odporúčame vo výške od 10 do 15 eur,“ vraví Illéš.

Mohlo by sa zdať, že malí atléti vyrastajú takmer zadarmo. No pozor, len do momentu, kým nedosiahnu dorastenecký vek. Vtedy náklady rapídne stúpajú. Ročne až do výšky 1 500 eur (150 – 180 eur mesačne). „Od zväzu môžu dostať dotáciu – od 400 do 1 000 eur – podľa výkonnosti. Na doplnky stravy, cestovné či sústredenia,“ dodáva Illéš. Napriek tomu vedia nádejní atléti, ale aj ďalší športovci zaťažiť rodinný rozpočet výrazným spôsobom.

Zväzy im totiž viac peňazí nemajú z čoho dať. Príklad uvádza Peter Privara, šéf slovenskej cyklistiky. „Nastavenie súčasného financovania nie je príliš priaznivé pre cyklistiku. Usilujeme sa s tým bojovať, ale naše návrhy neprechádzajú. Navýšenie v poslednom roku bolo minimálne,“ tvrdí.

Nádej na odľahčenie rodinných rozpočtov prináša nový zákon o športe. Vďaka nemu by mali športové zväzy na Slovensku dostať od roku 2017 výrazne viac. Do roku 2018 sa má podpora oproti skutočnosti za tento rok dokonca zdvojnásobiť na 124 miliónov eur.

Ide o najväčší nárast v histórii krajiny. Doteraz síce štát každoročne zvyšoval dotácie do športu, no len v minimálnej miere. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že ide o veľkú sumu. Keď si ju však rozdelí 129 subjektov (toľko ich štát podporil v tomto roku), efekt postupne stráca na hodnote.

Na športovo talentovanú mládež ide ročne takmer 11 miliónov eur. „Skutočné čerpanie však vieme určiť spätne až k 15. februáru nasledujúceho roka, keď bude ministerstvu doručené vyúčtovanie dotácie za rok 2016,“ tvrdí Božena Gerhátová, riaditeľka odboru športu, ktorý spadá pod Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.

Nový zákon o športe prináša pre zväzy viaceré povinnosti. Ale v prvom rade do nich naleje viac peňazí. Systém ich prerozdeľovania je pomerne jednoduchý: závisí od počtu členskej základne, výsledkov seniorskej i juniorskej re­prezentácie, popularity a masovej základne do 18 rokov.

Mnohé športy majú okrem štátnej podpory aj skryté dotácie. Najrozšírenejší šport futbal podporujú vo veľkom samosprávy priamo zo svojich rozpočtov a podobne napríklad aj hokej či hádzanú. Športy ako atletika či streľba zase patria medzi armádne a vplyv na ne má potom cez štátny rozpočet ministerstvo obrany.