Americká dráma potápa trhy

, 05.11.2016 07:00

Prezidentské voľby v USA na budúci týždeň určia smer pre svetovú ekonomiku. S republikánom Donaldom Trumpom sa môže vrátiť finančná kríza. V roku 2008 pád americkej banky Lehman Brothers vyvolal krízu, na ktorú doplatil celý svet vrátane Slovenska. Demokratka Hillary Clintonová znamená kontinuitu, šancu na oživenie ekonomiky.

Kontroverzný Trump sľubuje nesplniteľné. Populisticky hovorí o zamestnávaní Američanov na úkor prisťahovalcov. Trhy desia aj jeho vyjadrenia o obchodnej izolácii USA. Nie je tiež jasné, ako vážne myslí kritiku tlačenia peňazí v USA, bez ktorej by sa naštrbil hospodársky rast. Po tom, čo v posledných dňoch miliardár v prieskumoch začal dobiehať Clintonovú, oslabili sa americké akcie aj dolár o dve percentá. Šok v podobe víťazstva Trumpa by podľa analytikov trhy poslal dole až o 15 percent, a to nielen v Amerike, ale aj v Ázii a Európe. Trump kritizuje globalizáciu, čo sa môže javiť ako populárne. „Šance Trumpa sú možno ešte omnoho väčšie, ako prieskumy naznačujú. Videli sme to už pri hlasovaní o brexite (referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie), kde sa ľudia hanbili za svoj názor, no v konečnom dôsledku hlasovali za. Podobná revolta je veľmi dobre možná aj v USA,“ komentoval situáciu ekonomický analytik Trim Broker Ronald Ižip.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne) Autor: SHUTTERSTOCK

Dôležitá téma pre voličov: príjmová nerovnosť

Odborníci upozorňujú, že tohtoročné americké voľby prezidenta nie sú o Hillary Clintonovej ani o Donaldovi Trumpovi. Krajina sa bude musieť v oboch prípadoch vyrovnať s najväčšou sociálnou nerovnosťou za posledné desaťročie. V samotných voľbách však súčasná situácia nahráva viac takmer až naivným tvrdeniam Trumpa, ktorý je pre chudobnejších ľudí stelesnením zmeny a nového nastavenia politiky. Trump pritom chce cez dane skôr pridať bohatým a ekonomické opatrenia v prospech chudobných má možno skôr Clintonová.

Príjmová nerovnosť môže byť pre voličov dôležitá téma. Na otváranie nožníc v príjmovej nerovnosti už pred rokmi upozornil svetovo uznávaný ľavicový ekonóm Thomas Piketty vo svojej knihe Kapitál v 21. storočí. V nej uvádzal, prečo je dôležité riešiť naliehavé priepastné rozdiely medzi bohatými a chudobnými nielen v USA, ale v celej Európe. Najväčšou hrozbou sú sociálne nepokoje a z nich prameniaca podpora extrémistických strán a populistických politikov, ako je Trump, ktorí len naoko ponúkajú dlhodobé riešenia problému.

„Každý politik, ktorý sa bude chcieť zmocniť úradu kdekoľvek na svete a bude predstavovať opak súčasného zriadenia, bude zvolený. Nebude to na základe jeho zásluh alebo myšlienok, ale len preto, že tento svet už má po krk politikov s nemeniacou sa agendou. Títo politici predstavujú súčasný svet, v ktorom dochádza k najväčšej nerovnosti, najnižšej produktivite, riadenému mechanizmu sadzieb, spolu s najnižšou volatilitou všetkých čias a maximálnou nespokojnosťou. Všetky makroekonomické zmeny v histórii pochádzali z politických chýb. Bude síce obrovskou chybou, keď sa Trump stane americkým prezidentom, dá to však do pohybu rozvrat systému, ktorý svet potrebuje,“ povedal Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo bank.

Súčasné nastavenie kapitalizmu, v ktorom práve podľa Trumpa treba ísť ešte ďalej, Piketty označuje ako smerovanie k pomerom v USA začiatkom 19. storočia. V tom čase si rozdeľovali čoraz väčší podiel národného koláča tie isté rodiny z generácie na generáciu. Upozorňuje, že ak s tým vlády vo svete nebudú nič robiť, čakajú nás vážne problémy. Najmä oslabovanie demokracie. Od 80. rokov minulého storočia príjmy strednej triedy stagnovali, zatiaľ čo tí skutočne bohatí bohatli podstatne rýchlejšie. V mnohých krajinách už stredná trieda takmer úplne zanikla. Roztváranie nožníc medzi bohatými a chudobnými pritom burcuje ľudí k nespokojnosti a následným demonštráciám a protestom.

„Obaja prezidentskí kandidáti predstavili opatrenia na zníženie príjmovej nerovnosti s tým, že by viac zdanili bohatých. Trump však navrhol aj výrazné zníženie dane z príjmov právnických osôb, čo by bohatým, naopak, výrazne pomohlo. V konečnom dôsledku je teda Trumpov návrh pravicový a zameraný na podporu domácich podnikateľov a investorov. Trumpova medzinárodná politika je tiež protekcionárska, čo by bolo vhodné len pre amerických lokálnych podnikateľov. Clintonovej politika je trochu sociálnejšia, ale ani v jej prípade sa nedá program označiť za silno ľavicový. Jej program mieri do neutrálneho stredu. Mierne by zvýšila dane pre bohatých, ale nízkopríjmovým skupinám obyvateľstva by veľký objem peňazí nepridala,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Pokračovanie v Obamových šľapajach?

Niektorí ekonómovia sú toho názoru, že ani pokračovanie v politike dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu, ktorý bol v úrade dve volebné obdobia, nie je pre ekonomickú situáciu krajiny najlepšia cesta. Za jeho úradovania totiž vzniklo viac pracovných miest (nezamestnanosť pod 5 percentami), ale pri nižšom disponibilnom príjme. „Až 52 percent všetkých Američanov nemá v banke nasporené žiadne úspory a žijú od výplaty k výplate, teda ak majú to šťastie, že majú prácu. Sociálny zmier bol narušený, a preto si myslím, že v deň volieb môžeme očakávať zásadné zmeny,“ povedal Steen Jakobsen, hlavný ekonóm Saxo Bank. Trhy by si podľa jeho slov mali dávať pozor na najhorší možný scenár, v ktorom by Hillary Clintonová ovládla Biely dom, Senát a zároveň aj Snemovňu reprezentantov.

„V americkej politike bola totiž situácia, keď jedna strana vládla všetkým zákonodarným postom, vždy považovaná za veľmi nebezpečnú. Ak sa Biely dom stane baštou Clintonovej a Senát, alebo Snemovňu reprezentantov ovládnu republikáni, trhy to prijmú oveľa lepšie. Priama výhra Clintonovej vo všetkých troch voľbách by však bola tým najhorším scenárom,“ doplnil Jakobsen. Ekonomický program Clintonovej je do veľkej miery pokračovaním Obamovej agendy. Ak sa Hillary stane prezidentkou, nič výrazné sa podľa ekonómov nezmení. Prieskum americkej National Assosiation for Business Economics (NABE) medzi 400 ekonomickými expertmi ukázal, že pre americkú ekonomiku je lepšou voľbou Clintonová ako Trump. Ich hlavným argumentom je, že budúci prezident musí byť „otvorenejší“ k voľnému obchodu, teda presný opak toho, čo chce Trump.

Trumpove turbulencie

S Donaldom Trumpom príde podľa expertov šok. Jeho ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, tým najbohatším chce Trump ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Trump chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy, zrušiť sociálnu starostlivosť Obamacare, zaviesť tarify na Čínu a Mexiko, podporuje odchod z TPP (Transpacifická dohoda) a odmieta aj dohodu o voľnom obchode medzi USA a EÚ nazývanou TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo). Chce spustiť veľké infraštruktúre projekty v krajine.

„Z tohto programu vychádzajú dve podstatné veci. Trump by s najväčšou pravdepodobnosťou obnovil americký ekonomický rast, aj keď pravdepodobne za cenu ďalšieho vládneho deficitu. Ak by si však aj Amerika týmto protekcionizmom pomohla, ostatné krajiny, najmä exportéri do USA, by tým výrazne utrpeli. Čína by Trumpovou politikou stratila najviac. V súčasnom prostredí krehkého svetového ekonomického rastu by politika protekcionizmu bola výrazným šokom nielen pre Čínu, ale následne aj pre celý svet. A možno začiatok väčšej recesie a novej finančnej krízy,“ myslí si Ižip.

Svet vs. USA

Trump chce postaviť múr na hranici USA s Mexikom, aby sa zabránilo prechodu ilegálnych migrantov. Chce deportovať 11 miliónov ilegálnych migrantov žijúcich v USA a neudeľovať automaticky občianstvo deťom narodeným ilegálnym migrantom. V zahraničnej politike má blízko k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi, dokonca nenamieta ani proti anexii Krymu. Riešenie sýrskeho konfliktu podľa zahraničnej politiky Clintonovej by podľa jeho slov mohlo vyvolať tretiu svetovú vojnu. „USA na čele s demokratickou kandidátkou by vstúpili do ozbrojenej konfrontácie s Ruskom, so Sýriou a s Iránom,“ tvrdí Trump. Clintonová zase v prípade Ruska tvrdí, že Putinova politika je agresívna.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#svetová ekonomika #prezidentské voľby v USA #oživenie #kríza
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
64,99
Flower box biela kocka "L" červené ruže

Flower box biela kocka "L" červené ruže

43,99
Elite červené ruže a biele ľalie

Elite červené ruže a biele ľalie

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk