„Iba na pokutách vyberie štát približne toľko, koľko dáva na údržbu ciest. Okrem toho vyberá daň z nafty, benzínu, registračné poplatky. Celkovo vyberie štát od motoristov asi dve miliardy eur a iba jedna pätina ide naspäť do výstavby a údržby ciest,“ povedal Sulík s tým, že napriek tomu úradníci navrhli pokutu za každý jeden vstup na diaľnicu bez elektronickej diaľničnej známky až 300 eur.
Teraz síce ministerstvo znížilo pokutu na polovicu, napriek tomu sú také pokuty podľa strany neprimerané. Navyše, keď systém dlho nefungoval spoľahlivo, teraz si to podľa SaS majú odniesť motoristi.
Poslanec Miroslav Ivan vyzval ministra dopravy Árpáda Érseka (Most-Híd) a ministra vnútra Roberta Kaliňáka (Smer-SD), aby zastavili posielanie pokút vodičom, ktorí jazdili po diaľniciach bez diaľničnej známky a aby začali pokutovať až v januári 2017, keď už nebude možné si známku na rok 2016 kúpiť. Podľa neho majú možnosť úrady pokutovať vodičov ešte dva roky po spáchaní priestupku. Okrem toho žiada ministrov, aby tiež vyzvali vodičov, aby si do konca roka ročnú diaľničnú známku kúpili. „Platby a nie pokuty by mali byť v záujme korektných ministrov,“ uzavrel.
Podľa poslankyne Jany Kiššovej chceli v Národnej rade SR presadiť viaceré novely zákona o diaľničnej známke, ktoré by situáciu zlepšili, aby boli motoristi lepšie informovaní, aby vedeli, že sú monitorovaní. Navrhovali, aby si motoristi mohli kúpiť diaľničnú známku na ľubovoľný počet dní, aj to, aby ročná známka neplatila do konca januára nasledujúceho roka, ale aby platila technický rok, teda celých dvanásť mesiacov. Okrem toho SaS navrhovala znížiť pokutu za jazdu bez známky na sto eur. Podľa Kiššovej je priestor na zlepšenie zákona stále veľmi veľký. „Ak má Slovensko taký moderný systém diaľničných známok, má byť flexibilný a spravodlivý,“ povedala poslankyňa.