Špekuluje sa, že mohlo ísť o dôsledok stretnutia prezidenta Andreja Kisku s tibetským duchovným dalajlámom, ktorého Čína považuje za separatistu. Či Čína napriek tomu investuje do bratislavského letiska, je zatiaľ otázne. Fico pozval čínskeho premiéra na Slovensko.
V minulosti sa uvažovalo o privatizácii bratislavského letiska, ktorá mala zaistiť jeho ďalší rozvoj. Podľa Fica sa už s privatizáciou nepočíta. "Hovorím o výstavbe úplne novej časti letiska, ktorá by sa zaoberala nákladnou leteckou dopravou,“ povedal premiér Fico na sobotňajšom rokovaní európskych krajín s Čínou v Rige.
V súčasnosti je letecká kapacita Pekingu vyčerpaná. Ekonomický rozmach však zvyšuje potrebu spojenia krajiny s Európou. „V metropole Číny preto stavajú nové letisko, zároveň však odporúčajú orientovať sa aj na iné regióny krajiny, vzhľadom na jej veľkú rozlohu a počet obyvateľov,“ povedal Fico.
Slovensko čínskej strane ponúka vytvorenie trojuholníka Peking-Praha-Bratislava. Letisku M. R. Štefánika (BTS) v súčasnosti chýba nákladný terminál. Napriek tomu množstvo prepravovaného tovaru cez letisko rastie. "V roku 2015 vybavilo letisko BTS spolu 21¤098 ton leteckého nákladu, čo bol nárast o 8,5 percenta v porovnaní s rokom 2014,“ povedala hovorkyňa bratislavského letiska Veronika Ševčíková.
Nárast prepravy tovaru neustáva ani v tomto roku. Podľa Ševčíkovej bolo od januára do októbra vybavených 18¤530 ton nákladu, čo je o 8 percent viac ako za desať mesiacov roka 2015. Napriek tomu ide o nízke čísla vzhľadom na význam letiska, ktoré v súčasnosti láme rekordy aj v počte prepravených osôb. Pre porovnanie: viedenským letiskom prešlo v roku 2015 až 272¤575 ton nákladu.
V minulom roku bratislavské letisko vybavilo celkovo 1¤564¤311 ľudí, čo je o viac ako 208-tisíc viac ako v roku 2014. Nárast cestujúcich pokračuje aj v tomto roku. Za prvých 10 mesiacov tohto roka prešlo bránami letiska 1¤554¤684 cestujúcich, čo predstavuje medziročný nárast na úrovni 8 percent. Napriek rastúcim číslam je veľkosť bratislavského letiska príliš malá. Môže za to najmä jeho poloha a blízkosť omnoho väčšieho viedenského letiska, ktoré v roku 2015 vybavilo rekordných 22,8 milióna cestujúcich.
Bratislavské letisko podľa svojej hovorkyne v súčasnosti nemá informácie o možnej čínskej investícii do nového nákladného terminálu. Riaditeľ letiska Ivan Trhlík však ešte začiatkom roka priznal, že na všetky potrebné zmeny letisko potrebuje minimálne 300 miliónov eur. Rozvoju letiska by napríklad prospela nová dráha.
Najväčšou čínskou investíciou na Slovensku je zatiaľ vstup do finančnej skupiny J&T. Finanční žraloci sa zhodou okolností v minulosti zaujímali aj o vstup do bratislavského letiska, privatizáciu ktorého však zrušila prvá Ficova vláda. J&T s partnerom v podobe čínskej investičnej skupiny CEFC Direct Investment Company tvrdí, že vstup do bratislavského letiska neplánuje, keďže doprava nie je v ich sfére podnikateľkého záujmu. J&T tiež nehovorí o tom, čo prinieslo nové partnerstvo s čínskou firmou. "Zvýšenie podielu CEFC v J&T Finance Group podlieha schváleniu príslušných regulačných orgánov všetkých krajín, v ktorých JTFG pôsobí. Je to proces, ktorý môže trvať niekoľko mesiacov, hovoriť preto dnes o konkrétnych prínosoch je predčasné,“ povedal Artur Šturmankin, PR manažér spoločnosti J&T Banka.
Podľa jeho slov však od partnerstva s Číňanmi možno očakávať nové investičné zámery v Európe, najmä v oblasti energetiky, cestovného ruchu, priemyslu či financií. "Zároveň je to pre nás príležitosť dostať sa medzi najvýznamnejšie spoločnosti stredoeurópskeho regiónu a expandovať na nové trhy,“ dodáva Šturmankin.
Pripravované pekinské letisko má byť rozlohou najväčšie na svete a ročne odbaví 100 miliónov cestujúcich. Letisko vyrastie 50 kilometrov od hlavného mesta a samotná výstavba prebieha v troch fázach. Prvá fáza má byť hotová do roka 2019.
Bratislavské letisko v tomto roku zrekonštruovalo starý terminál, z ktorého vznikol VIP terminál. Investícia vo výške 300-tisíc eur v druhom polroku 2016 slúži najmä pre potreby delegácií prichádzajúcich na Slovensko kvôli predsedníctvu krajiny v Rade EÚ.