Foto: SITA, Marek Mrviš
„Lacný prenájom garsónky v Bratislave vyjde na 300 eur za mesiac. Mesačné náklady na stravu a cestovanie sú ďalších 230 eur. Na začiatok pracovnej kariéry v Bratislave tak potrebujete približne 530 eur, a to ste ešte nič nezarobili. Ak by mi na začiatku nepomohli rodičia, nemal by som šancu začať pracovať v hlavnom meste a najskôr by som skončil na úrade práce,“ povedal Michal Kopásek. Ten momentálne pracuje v banke a štátnu podporu na uhradenie podnájmu nedokázal využiť.
„Problém bol v tom, že okrem nájomnej zmluvy žiadali odo mňa aj zriadenie prechodného pobytu v Bratislave, čo majiteľ bytu jednoznačne odmietol. Rovno mi povedal, že ak sa mi nepáči, môžem si hľadať ubytovanie inde,“ dodal. Prenajímatelia sa totiž obávajú, že ak svojim nájomníkom dovolia mať v byte prechodný pobyt, budú mať problém zbaviť sa ich v prípade neplatenia nájmu.
Razantnejšia podpora pracovnej mobility je jedinou šancou
Štát aktuálne ponúka ľuďom minimálne tri mesiace evidovaným na úrade prácu podporu v podobe príspevku na podporu mobility. Ten dokáže uhradiť až 80 percent mesačného nájmu najviac do výšky 250 eur. Podľa štatistiky ministerstva v prvom polroku 2016 tento príspevok vyplatili 7 485 ľuďom. „Na úradoch práce sú však státisíce nezamestnaných a razantnejšia podpora pracovnej mobility je jedinou šancou, ako im nájsť zamestnanie,“ povedala viceprezidentka HR Aliancie Jana Mesárová. Aktuálna nezamestnanosť je na Slovensku na úrovni 9,42 percenta. To znamená, že z úradov do práce je pripravených okamžite nastúpiť takmer 256-tisíc Slovákov. Napriek tomu firmy na úradoch práce evidujú 33,4 tisíca voľných pracovných miest.
Dlhodobý problém je voľná pracovná sila medzi Rómami
„Na burzu práce v Košiciach nám prišlo 400 ľudí a ponuku pracovať prijali len traja. Ak je niekto na úrade práce evidovaný viac ako rok, tak za ten čas stratí pracovné návyky a v praxi je preňho problém nastúpiť do práce,“ priblížila Mesárová. Štát zvažuje zmeny. „No už dnes dokážeme využitím všetkých podpôr zvýšiť čistý mesačný príjem nezamestnaného po nástupe do zamestnania aj o štyristo eur. Tu nám firmy stále nedokážu odpovedať na jednu otázku. Čo sa stane so zamestnancami, keď sa im po roku skončí štedrá štátna podpora?“ spýtal sa hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Podľa neho je málo pravdepodobné, že firmy vzniknutý výpadok plne kompenzujú zvýšením platov, a tak bude opäť hroziť odchod zamestnaných ľudí na úrady práce.
Asi najväčším dlhodobým problémom slovenského trhu práce je obrovské množstvo voľnej pracovnej sily medzi Rómami. Personálne agentúry sa snažia začať pracovať aj s touto skupinou ľudí. „Cieľom je, aby na základe dobrých skúsenosti prvých zamestnancov začalo v domácich fabrikách pracovať viac ľudí žijúcich v osadách. Na začiatku sme mali veľké oči a každý mesiac sme chceli do fabrík na západe priviesť okolo sto rómskych zamestnancov,“ priblížil Jozef Petrík, člen HR Aliancie.
Personálna agentúra v Sabinove pilotne dohodla prácu pre 32 Rómov a poslala po nich autobus. Vo Zvolene šofér dostal informáciu, že ho už čaká len 15 záujemcov a kým prišiel na dohodnuté miesto stretnutia, počet ľudí sa znížil na deväť. Napriek tomu sa personálna agentúra rozhodla zobrať všetkých záujemcov do Bratislavy. Tam mali totiž Rómovia isté ubytovanie aj prácu v priemyselnom parku Lozorno. „Veľké znechutenie prišlo po tom, čo Rómovia zistili, že musia podpísať pracovnú zmluvu a tým pádom prídu o všetky sociálne dávky. To bola možno aj naša chyba, že sme im to nedokázali dostatočne vysvetliť ešte pred tým, ako sme ich doviezli do Bratislavy. Tých pár, čo nakoniec podpísalo pracovnú zmluvu, nám pred začiatkom víkendu oznámilo, že musia ísť na svadbu, ktorá trvá celý týždeň. Napriek tomu plánujeme ďalšie projekty, lebo veríme, že pozitívne príklady v podobe pravidelného mesačného príjmu budú postupne čoraz viac Rómov motivovať pracovať,“ uzavrel Petrík.