Mladí chcú podnikať ešte pred maturitou

Vybudovať úspešný podnik generujúci zisky a udržať sa na trhu v súčasnom konkurenčnom prostredí skúša čoraz viac mladých ľudí. Dokonca sú medzi nimi aj takí, ktorí ešte neskončili strednú školu.

09.11.2016 17:00
debata (2)
Kristián Horniak (19) sa pustil do svojho... Foto: JA SLOVENSKO, ARCHÍV KRISTIÁNA HORNIAKA
Kristián Horniak, výstražný trojuholník Kristián Horniak (19) sa pustil do svojho prvého podnikania pred rokom. Spoločne s kamarátmi začali vyrábať súpravy na núdzové státie vozidla, ktoré sú oproti súčasným viditeľnejšie.

Len v tomto školskom roku sa tesne pred maturitou pustilo do vlastného podnikania takmer 3-tisíc slovenských stredoškolákov. Firmy zakladajú na niektorých školách v rámci povinného, alebo aj nepovinného predmetu JA Aplikovaná ekonómia. Za rok musia firmu založiť, vytvoriť produkt, predávať ho a generovať zisk. Na konci školského roka však musia vyplatiť akcionárov, dividendy, zaplatiť dane a spoločnosť zlikvidovať. Tí, ktorých nápady majú potenciál preraziť na reálnom trhu, pokračujú ďalej. A každý rok ide o desiatky z nich. „JA Aplikovaná ekonómia funguje na slovenských stredných školách od roku 1992. Odlišuje sa od iných programov tým, že študenti pracujú s reálnymi peniazmi. Na začiatku majú maximálne 500-eurový vstupný kapitál, ktorý získajú predajom akcií, či už spolužiakom, rodičom, alebo známym,“ priblížila Gréta Balátová, programová manažérka neziskovej organizácie JA Slovensko.

Stredoškoláci sa za posledné roky snažili preraziť s rôznymi mobilnými aplikáciami, vymysleli aj kancelársku stoličku s implementovanými senzormi, ktorá má sediaceho upozorniť, keď na nej sedí nesprávne a poškodzuje si tým chrbticu, no veľký úspech mala aj žuvačka na chudnutie. Vymysleli ju študenti z Gymnázia Trebišovská v Košiciach, ktorí s ňou uspeli v apríli tohto roka aj na medzinárodnom festivale študentských firiem v Rige. Produkt už aj reálne predávajú. "My sa snažíme o to, aby sa študenti počas školského roka stretávali aj s ľuďmi z biznisu, odborníkmi, aby konzultovali svoje nápady a podnikateľské plá­ny.

Mnohým 17– či 18-ročným ľuďom, ktorí sa rozhodujú, čo chcú v živote robiť, to veľmi pomáha zorientovať sa. Možno si niektorí povedia, že na základe tejto skúsenosti podnikať nechcú. To je v poriadku, nie zo všetkých budú raz podnikatelia. Ale určite z nich budú prinajmenšom lepší a uvedomelejší spotrebitelia, zamestnanci, manažéri a podobne," doplnila Balátová. „Aj môj manžel absolvoval tento program pred 20 rokmi. Už 15 rokov podniká a tvrdí, že vďaka tomuto programu sa naučil, ako si založiť firmu, ako vypracovať podnikateľský plán, zorientoval sa v účtovníctve, daniach, výkazoch a podobne. Aj od neho čerpám inšpiráciu pri výučbe,“ povedala Lýdia Cziriová, stredoškolská učiteľka, ktorá je zároveň aj mentorkou programu JA Aplikovaná ekonómia.

Zo záľuby vlastný biznis

Kristián Horniak, 19-ročný študent v poslednom ročníku Obchodnej akadémie na Ul. Kálmána Kittenbergera v Leviciach, sa pustil do svojho prvého podnikania pred rokom. Spoločne s kamarátmi začali vyrábať zlepšené súpravy pre núdzové státie vozidla. To, čo bolo najprv len podnikaním v rámci povinného predmetu v škole, teraz rozvíjajú aj v praxi. „Rozmýšľali sme, s čím novým prídeme na trh. Máme radi autá, tak sme chceli robiť niečo v tejto oblasti. Zistili sme, že pri núdzovom státí vozidla viditeľnosť a označenie vozidla sú hlavne v noci alebo pri silnom slnku nedostatočné. Preto sme vymysleli produkt, ktorý obsahuje LED výstražný trojuholník, LED šípku a alumíniovú podložku,“ vysvetlil Kristián.

Na klasický výstražný trojuholník, ktorí majú vodiči v autách, pridali batérie a LED diódy, čo robí v zníženej viditeľnosti trojuholník lepšie viditeľným. LED šípka sa upevní na strechu osobného auta a vyznačuje smer obchádzania vozidla. „Tým zvyšuje bezpečnosť napríklad osoby, ktorá manipuluje s autom. A je tam ešte alumíniová podložka, ktorá je vyrobená z alumíniovej fólie, ktorá odráža teplo a vlhkosť, a tým poskytuje komfort pri potrebe manipulácie s autom či už na mokrej, špinavej, alebo horúcej ceste,“ dodal Kristián.

Teraz na Kristiána a jeho kolegov čaká najťažšia časť pri štarte podnikania – zohnať potrebné financie. Nielen oni, ale aj mnohí iní absolventi predmetu Aplikovaná ekonómia skúšajú so svojimi nápadmi preraziť aj na slovenskej startupovej scéne, resp. trhu inovatívnych firiem a zháňajú investorov, ktorí budú ich nápady dotovať. Väčšia podpora aj od štátu čaká podobné podniky v budúcom roku. V štátnom rozpočte na budúci rok vyčlenil rezort hospodárstva viac ako 94 miliónov eur na rozvoj priemyslu a podnikania na Slovensku. V tejto položke je zahrnutá aj pomoc pre tieto inovatívne podniky. Veľká časť peňazí by mala prísť z eurofondov. Mladí by tak mali dostať finančnú injekciu na mentoring, teda lektorov a koučov, ktorí im pomôžu v začiatkoch podnikania.

Ak pôjde o firmy, ktoré sú na trhu maximálne tri roky, môžu požiadať aj o podporu, ak chcú vycestovať na medzinárodnú startupovú konferenciu či podujatie. Dotácia by im mala vykryť cestovné náklady či výdavky na ubytovanie. Na tieto aktivity by malo v budúcom roku ísť podľa Koncepcie pre podporu startupov a rozvoj startupového ekosystému zhruba 2,5 milióna eur zo štátneho rozpočtu. Vláda začínajúcim podnikateľom umožní od nového roka zakladať aj tzv. jednoeurové akciovky. Nová legislatíva má zlepšiť prístup startupov ku kapitálu. Ide o novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti. Takáto zjednodušená akciovka bude môcť vydávať cenné papiere, teda akcie aj podnikové dlhopisy s rôznymi právami, čo má uľahčiť vstup investorov do startupov, ako aj ich prípadný výstup. Okrem podpory štátu sa mnohé banky, firmy, inštitúcie či neziskové organizácie zapájajú do podpory začínajúcich podnikateľov.

Prídu tí najlepší

Už dnes si tí najlepší zmerajú sily na Citi International Innovation Camp v Bratislave, ktorého je tento rok denník Pravda mediálnym partnerom. Je to celodenné podujatie, na ktorom sa zúčastňuje 120 mladých startupistov zo stredných škôl zo Slovenska a z Českej republiky. Študenti budú riešiť projekt na tému „Spoločenská zodpovednosť citi“. „Žiakov pred podobnými podujatiami pripravujeme hlavne na to, ako sa verejne odprezentovať. Mnohí majú s prezentačnými zručnosťami v dnešnej dobe problém, nakoľko komunikujú čoraz viac cez sociálne siete a potom je verbálny prejav slabší. Niekedy sa musia doslova naučiť od slova do slova to, čo budú prezentovať,“ skonštatovala Cziriová. Najúspešnejšie JA Firmy majú možnosť reprezentovať slovenskú startupovskú scénu na medzinárodných súťažiach a okrem spomínaných zručností je veľmi dôležitá výborná znalosť anglického jazyka. „Vyberáme firmu, ktorá nás bude reprezentovať na medzinárodnej súťaži, tak dobrá znalosť cudzieho jazyka je veľmi dôležitá,“ doplnila Balátová. "Rok čo rok sa presviedčame o tom, že slovenskí mladí ľudia skrývajú v sebe veľký potenciál, tvrdí Balátová. Najväčší medzinárodný úspech dosiahla košická JA Firma Irdify, ktorá v júli 2016 získala 2. miesto v konkurencii 36 európskych firiem na súťaži Company of the Year.

Začínajúcim podnikateľom Balátová odporúča stretávať sa s podobne zmýšľajúcimi ľuďmi, zúčastňovať sa akcií, hovoriť o svojom nápade a produkte a počúvať spätnú väzbu. Tím by mal naozaj poznať prostredie, pre ktoré vymýšľa produkt či službu. Je veľmi dobré mať plán a stratégiu, realitou však je, že vo svete inovatívnych firiem, kde biznis koncept ešte nie je zabehnutý, sa tieto plány nestretnú so skutočnosťou. Vtedy je na pleciach tímu vynaliezavosť, schopnosť učiť sa a prispôsobiť sa situácii.

© Autorské práva vyhradené

2 debata chyba
Viac na túto tému: #podnikanie #mladí ľudia