Generálny riaditeľ Poštovej banky: Európska smernica vyvolá bankovú revolúciu

„V budúcnosti možno budú banky poskytovať len finančnú infraštruktúru a reálne služby predajú ľuďom iné firmy,“ povedal k tomu v rozhovore pre Pravdu generálny riaditeľ Poštovej banky Andrej Zaťko. V záplave rôznych správ o amerických voľbách, vývoji v Číne či brexite prichádza najväčšia zmena finančného systému pomerne v tichosti.

V roku 2018 vstúpi do platnosti málo známa smernica Európskej komisie PDS2. Čo podľa vás spôsobí?
Podľa môjho názoru môže naozaj spôsobiť bankovú revolúciu. Toto je naozaj jedna z najzásadnejších zmien, a napriek tomu sa o nej dosť málo hovorí. Asi najpodstatnejšou zmenou je, že podľa novej smernice dáta v banke o vás nie sú majetkom banky, ale vaše. Finančné domy preto musia so súhlasom klienta sprístupniť údaje o jeho platobnej histórii aj tretím stranám. To vytvára obrovský priestor na poskytovanie služieb pre rôzne finančné startupy. Napríklad do jednej mobilnej aplikácie si budete môcť zlúčiť všetky účty a následne súkromná firma bude obsluhovať všetky vaše príjmy. Môže pomôcť pri sprostredkovaní úveru, investícií do podielových fondov či uzatvorení životnej poistky. Nie som si úplne istý, či ľudia na Slovensku sú pripravení zveriť svoje peniaze niekomu inému ako banke. Čo sa týka uloženia peňazí, u nás je dôvera v bankový sektor veľmi vysoká a toto sa nezmení zo dňa na deň. Zároveň veľká časť ľudí sa bude báť straty súkromia po sprístupnení údajov o svojich platbách. Na druhej strane dnešní tínedžeri nemajú problém čokoľvek zo svojho súkromia zavesiť na Facebook. Oni na rozdiel od súčasných klientov bánk nebudú mať problém s tým, že účet majú v jednej banke, hypotéku v druhej, v tretej bežnú pôžičku a vo štvrtej kreditnú kartu. Na takéto zásadné zmeny dnes európske banky nie sú pripravené.

Môže nová smernica viesť až ku koncu bánk?
Peniaze budú musieť byť vždy niekde uložené. Zároveň každú finančnú transakciu musí niekto zúčtovať. Najlepšie sa budúci vývoj dá ilustrovať na vývoji telekomunikačného sektora. Ten dnes svojím zákazníkom predáva hlavne dáta, ale rôzne mobilné služby im poskytujú firmy ako Apple, Google a podobne. V budúcnosti tak aj banky budú možno poskytovať len finančnú infraštruktúru a reálne služby rôzne iné firmy. Zároveň spomínané zmeny môžu byť aj priestorom na rast samotných bánk v prípade, ak sa pustia do nakupovania úspešných finančných startupov. Banky tak určite neskončia, ale čakajú ich veľké zmeny.

Z pohľadu ľudí môže vyššia konkurencia priniesť lacnejšie pôžičky. Napríklad banky v posledných rokoch predávajú spotrebné úvery približne za rovnaké úvery. Prečo pri spotrebných úveroch neprišlo k takému razantnému poklesu úrokov ako pri hypotékach?
Pri spotrebných úveroch je výrazne vyššie riziko nesplatenia pôžičky. Hypotéky aj úvery na bývanie sú navyše ručené nehnuteľnosťou a v optimálnom prípade banka nemôže prísť o peniaze. Preto si pri hypotékach finančný sektor môže dovoliť poskytnúť výrazne nižšie úroky ako pri spotrebných úveroch.

Novinkami bojujúcimi proti úžere sú zavedenie úrokového stropu a povinnosť splatenia spotrebného úveru do ôsmich rokov. Tieto opatrenia sú zamerané proti úžerníckym nebankovkám, ale problémy s nimi majú aj banky. Prečo?
Na jednej strane treba Národnú banku Slovenska pochváliť za snahu ochrániť na finančnom trhu slovenského spotrebiteľa. Na druhej strane príliš prísne pravidlá pre banky určitej skupine ľudí zabránia dostať sa k úverom. Podstata bankovníctva je v tom, že určitej skupine musíte požičiavať drahšie, aby ste z vyšších ziskov dokázali sanovať nesplatené úvery. V praxi sú najmenej rizikoví ľudia s vyššími príjmami, a preto práve oni dostávajú najnižšie úroky. Rizikové skupiny musia počítať s drahšími pôžičkami, lebo aj riziko nesplatenia úveru je u nich vyššie. Keď im však banka nebude môcť požičať, tak to bude znamenať, že sa obrátia na neregulované spoločnosti, čo určite nie je v záujme regulácie.

Pri úrokoch splatných v rozmedzí jedného až piatich rokov je aktuálna maximálna odplata 25,04 percenta. Takto nastavený úrokový strop sa mi nezdá nízky.
Aj my dokážeme našim najlepším klientom poskytnúť spotrebný úver s ročným úrokom 5,5 percenta. Ešte pred piatimi rokmi by som také niečo považoval za nemožné. Lenže sitom na získanie najlepších podmienok neprejdú všetci. Navyše banka si musí vytvoriť vankúš aj na vyrovnanie strát z nesplatených úverov. Chápem, že nejaká regulácia musí byť, ale prísny úrokový strop znemožní prístup k pôžičkám aj ľuďom, ktorí s ich splácaním v minulosti nemali problémy.

Na druhej strane, keď sa pozrieme na to, ako ešte pred pár rokmi nebankové spoločnosti oberali ľudí o strechu nad hlavou pre neplatenie úverov vo výške pár stoviek eur, nie je lepšie zabrániť rizikovým skupinám ľudí zobrať si úver?
Tým, že sa zabráni týmto ľuďom požičať si v banke, im však nezabráni, aby si požičiavali inde, a to je podstata problému. V neregulovanom svete si požičajú za 10 percent mesačne a tam je hneď od začiatku jasné, že veriteľ nemá záujem o splatenie úveru, ale zaujíma ho hlavne majetok klienta. No banky chcú podnikať čestne a na rozdiel od úžerníkov nemajú záujem ľudí oberať o majetok. V bankách majú klienti totiž najvyššiu právnu ochranu.

V roku 2011 utrpela Poštová banka pre nákup gréckych dlhopisov stratu 217 miliónov eur. Sú v banke ešte aj dnes nejakí kostlivci v podobe vlastnenia dlhopisov rizikových krajín?
Dnes sú už všetky rizikové cenné papiere z banky preč. Posledné grécke dlhopisy sme predali minulý rok a dnes nevlastníme dlhopisy Cypru alebo iných rizikových krajín.

Európska centrálna banka každý mesiac natlačí do ekonomík krajín používajúcich spoločnú menu euro 80 miliárd eur. Aký je váš názor na prebiehajúce tlačenie peňazí?
Chápem, prečo sa Európska centrálna banka rozhodla viesť uvoľnenú menovú politiku ľudovo označovanú ako tlačenie peňazí. Dnes sa Európa vezie na deflačnej vlne, a to je pre ekonomiku veľmi nebezpečné. Pokles cien totiž môže firmy odradiť od investícií a vyvolať recesiu. Ekonomika jednoducho potrebuje pre svoj prirodzený rast miernu infláciu. Otvorene poviem, že výsledky Európskej centrálnej banky sú veľmi rozpačité, a napriek všetkým opatreniam sa jej nedarí dosiahnuť rast cien. Dnes sme tak v situácii extrémne nízkych úrokových sadzieb. Podľa ekonomických teórií je to dobre, lebo v hospodárstve je viac lacných peňazí, ktoré umožňujú ľuďom aj firmám viac investovať. Dlhodobé držanie tohto trendu však môže viesť k vytváraniu rôznych bublín. Napríklad k príliš rýchlemu rastu cien nehnuteľností či akcií. Nič z toho sa však nedeje pre množstvo iných vplyvov.

Vyhovuje bankám súčasné prostredie nízkych úrokov?
V zásade príliš nie. Pridáva sa k tomu totiž príliš silná regulácia bankového sektora. Najtvrdšia za posledné desaťročia. Také prísne pravidlá ako vo finančnom sektore nenájdete v žiadnom inom odvetví ekonomiky, či už sa pozriete na energetický, alebo telekomunikačný sektor. Napríklad kríza vyvolala potrebu väčších kapitálových rezerv bánk. Zároveň sú finančné domy tlačené do nižších marží vysoko konkurenčným prostredím. Lenže aj bankovníctvo je o podnikaní a dosahovaní zisku.

Pred riadením Poštovej banky ste šéfovali privátnej J&T Banke, zameranej hlavne na bohatých klientov. Kto je vašou cieľovou skupinou v Poštovej banke?
Sme finančný dom s tradične silným postavením u seniorov a ľudí v menších mestách. Určite nemáme záujem ustúpiť z týchto pozícií a budú pre nás prioritou aj v budúcnosti. Ale zároveň chceme rásť a to sa dá jedine otvorením ďalším segmentom trhu. Aktuálne tak pracujeme na spustení predaja úverov na bývanie, ktoré sú pre mladšie ročníky základným produktom, a pripravujeme aj mobilnú aplikáciu, ktorá sa postupne stáva nevyhnutnosťou, keďže v budúcnosti bude čoraz viac klientov, seniorov nevynímajúc, bežne pracovať aj cez digitálny kanál. Chceme tak klientom ponúknuť komplexné služby univerzálnej banky, k čomu nám spomínané dve veci chýbali. Modernizácia banky si vyžiada aj nevyhnutné investície, čo sa v najbližších dvoch rokoch prejaví aj na nižšom hospodárskom výsledku. Budujeme banku postavenú na kvalitnom servise pre klientov všetkých vekových skupín.

Plánujete ďalej rozširovať spoluprácu so Slovenskou poštou?
Pošta je v zásade naše najdôležitejšie predajné miesto a jedine vďaka nej sme bankou s najväčšou sieťou pobočiek na Slovensku. Sme dostupní až na 1 500 miestach a na porovnanie, najväčšie konkurenčné banky majú len okolo 200 pobočiek. Samozrejme, z takéhoto prístupu ku klientom plánujeme ťažiť aj v budúcnosti. Naším cieľom je dosiahnuť, aby ľudia prichádzajúci na poštu mali rovnaký pocit ako keď vojdú do banky. Momentálne investujeme dosť veľa energie do vzdelávania aj motivácie ľudí a v priebehu najbližších rokov očakávame výrazné zlepšovanie kvality služieb.

Je správne premieňať poštu na banku?
Pošta v prvom rade vznikla na doručovanie zásielok. Klesajúci počet listových zásielok však poštu prinútil poobzerať sa po novom biznise, ktorým vykryje stratu spôsobenú doručovacími službami. Sú to práve oblasti ako predaj bankových, telekomunikačných či energetických služieb.

Aké novinky pripravujete pre dôchodcov?
Práve vďaka spolupráci s poštou sme jedinou bankou, ktorá dokáže seniorom doručiť ich dôchodok priamo domov, čo využívajú hlavne ľudia žijúci na dedinách s horším prístupom k bankomatom. Zároveň plánujeme prostredníctvom kampaní motivovať starších ľudí, aby si peniaze uložili do banky. V médiách je plno prípadov, ako dôverčiví dôchodcovia odovzdali celoživotné úspory podvodníkom. Ak by ich mali uložené v banke, toto sa im nemôže stať. Práve vzdelávaniu starších ľudí vo finančnej oblasti sa plánujeme v najbližšej dobe intenzívnejšie venovať.

Oplatí sa vám ísť do predaja hypoték pri súčasných nízkych úrokoch?
Nechcem povedať, že dnes na hypotékach veľa bánk krváca, ale nízke úrokové sadzby sú naozaj na nezdravej hranici. Do sektora hypoték sa preto dnes nehrnieme za každú cenu. No ako som spomínal, z dlhodobého hľadiska si uvedomujeme nutnosť ich predaja.

Kedy plánujete spustiť predaj hypoték?
Na Slovensku je také vysoko konkurenčné prostredie, že presný termín povedať nemôžem, ale určite hľadáme vhodnú časovú príležitosť na správny vstup na trh.

Národná banka Slovenska postupne obmedzuje 100-percentné hypotéky. Je to správny krok?
Cieľ tohto oparenia je jasný, a to zabrániť prehrievaniu na trhu s nehnuteľnosťami. Súčasný rast cien je však určite ďaleko od vytvorenia hypotekárnej bubliny. Na druhej strane skončenie súčasného obdobia nízkych úrokových sadzieb môže ľuďom v budúcnosti spôsobiť problém splácať stopercentné hypotéky. No prijaté obmedzenie sa môže minúť účinku, ak si ľudia napríklad budú chýbajúce peniaze požičiavať mimo bánk. Ja osobne nie som zástancom striktnej regulácie. Navyše neviem, čo by sa muselo vo svete stať, aby prišlo k rýchlemu dvíhaniu úrokových sadzieb, a v najbližších rokoch počítame len s miernymi korekciami úrokových sadzieb smerom nahor.

Ani pri pohľade na súčasný rýchly rast cien nehnuteľností v Bratislave sa nedá hovoriť o hypotekárnej bubline?
Aktuálny rast cien nehnuteľností sa stále dá označiť za zdravý. Na trhu je totiž stále veľký nedostatok voľných bytov, a tak sú ľudia ochotní kupovať aj byty, ktoré sú zatiaľ nakreslené len na papieri. Takéto niečo v západných mestách Európy skoro vôbec neexistuje.

Finančné domy tiež vo veľkom ohrozujú aj svetové riziká ako odchod Veľkej Británie z Európskej únie. Aktuálne padajú ceny akcií pre víťazstvo Donalda Trumpa v amerických prezidentských voľbách. Ako vnímate tieto globálne riziká?
Sme banka pôsobiaca na malom slovenskom trhu. To je našou najväčšou výhodou oproti veľkým finančným korporáciám. Tieto spomínané aspekty slovenskému bankovému trhu určite nijaké problémy nespôsobia. Preto ich nejako extrémne nemusíme analyzovať a ani si z nich nerobíme ťažkú hlavu.