V rámci obnoviteľných zdrojov hrá na Slovensku hlavnú úlohu energia zo slnka a z biomasy. Vo svete je najdôležitejšie slnko a vietor. Obrovské zmeny čakajú vozidlá na elektrinu, ktorých počet má narásť do 24 rokov z 1,3 milióna na 150 miliónov. Svetová produkcia plynu sa má zvýšiť o 50 percent. Pri rope a uhlí sa očakáva stagnácia. Uhlie zažíva pád a jeho spotrebu ťahá najmä Čína. Podiel obnoviteľných zdrojov na svetovom energetickom mixe má do roku 2040 stúpnuť z terajších 23 na 37 percent. Rizikom scenárov sú privysoké dotácie do solárnych systémov, ktoré predražujú elektrinu už aj na Slovensku, či stabilita elektrárenských sústav. Potrebné je aj budovanie nových plynovodov a tiež otváranie nových ložísk plynu.
Nedávno sa svet v Parížskej dohode zaviazal k tomu, že do konca storočia udrží globálne otepľovanie výrazne pod dvoma stupňami Celzia a čo najviac sa priblíži hodnote ešte o pol stupňa nižšej v porovnaní s predindustriálnym obdobím (pred rokom 1850). Výhľad IEA a OECD upozorňuje, že dohody musia ísť ešte ďalej, aj keď napríklad budúci prezident USA Donald Trump by rád vycúval aj z Parížskej dohody a rozbehol fabriky aj na úkor životného prostredia.
Foto: SHUTTERSTOCK
Otepľovanie sa pribrzdí s obnoviteľnými zdrojmi
Na výhľad IEA a OECD poukázalo na svojej stránke aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí. Poukázalo na časť, podľa ktorej implementácia medzinárodných záväzkov po Parížskej dohode iba spomalí predpokladaný nárast uhlíkových emisií v sektore energetiky z priemernej hodnoty 650 miliónov ton ročne (od roku 2000) zhruba na 150 miliónov ton ročne v roku 2040. Aj keď je to významný úspech, je stále nedostatočný, aby sa predišlo najhorším dôsledkom klimatických zmien, keďže by sa len obmedzil rast priemernej globálnej teploty – asi na 2,7 °C (do roku 2100). Z výhľadu vyplýva, že cesta k 2 °C scenáru je stále ťažká, ale je dosiahnuteľná, ak budú implementované politiky s cieľom urýchliť využívanie väčšieho počtu nízkouhlíkových technológií a zavádzanie energetickej efektívnosti vo všetkých odvetviach. „Striktnejšie pravidlá, predstavené v Scenári 450, majú v porovnaní so záväzkami vyplývajúcimi z Parížskej dohody o 50 % väčšiu šancu obmedziť globálne otepľovanie, pod úroveň 2 °C,“ dodáva IEA.
Parížska dohoda predpokladá 30-percentný nárast globálneho dopytu po energiách do roku 2040. Tento nárast by malo ľudstvo pokryť primárne vďaka obnoviteľným zdrojom. Aktuálne svet ročne investuje 1,8 trilióna dolárov do týchto technológií. Investície do odvetvia fosílnych palív pritom v roku 2015 medziročne klesli na 325 miliárd dolárov z 500 miliárd dolárov. Výhľadovo spomedzi fosílnych zdrojov bude rásť len spotreba plynu v jeho skvapalnenej podobe (Liquid Natural Gas – LNG).
Rezervy pri jadrovej energii
Z hľadiska znižovania uhľovodíkových emisií vidí IEA priestor pre zlepšenie najmä v sektore energetiky, jadrovej energie a oblasti filtrácie či skladovania uhľovodíkových emisií. Z pohľadu odberateľov by uvítala lepšiu elektrifikáciu a efektívnejšiu spotrebu z hľadiska koncových užívateľov. Nemal by zaostávať vývoj zameraný na čistú energiu a spolupráca medzi štátnou a podnikateľskou sférou. Rýchlejší vývoj by mal priniesť nižšie náklady, napríklad pri výrobe solárnych panelov.
Agentúra predpokladá šetrenie v rozsahu 40 až 70 percent, pri veterných elektrárňach 10 až 25 percent. Cieľ Parížskej dohody, stiahnuť aktuálnych 515 g na 335 g CO2/kWh, sa v prípade Scenára 450 mení na 80 g CO2/kWh, pri predpoklade, že až 60 percent novej energie sa bude vyrábať z obnoviteľných zdrojov.
Zelená elektromobilom
Ku krokom k nižším uhľovodíkovým emisiám neodmysliteľne patria elektromobily, individuálna doprava budúcnosti. Zatiaľ čo scenár z Paríža predpokladá, že budú zodpovedné za 40 percent navýšenej spotreby elektrickej energie, agentúra si myslí, že to budú až dve tretiny. Vyjadrené v číslach, z aktuálnych 1,3 milióna elektronických automobilov, čo je dvojnásobok oproti minulému roku, očakáva IAE do roku 2025 nárast na 30 miliónov kusov, ktorý bude pokračovať do roku 2040 až na počet 150 miliónov áut bez emisií CO2. Scenár 450 počíta v tejto dobe na cestách s viac než 715 miliónmi elektromobilov.
Ropa a uhlie vonku z hry
Parížska dohoda, ktorá by mala zaviazať 195 krajín, predpokladá, že fosílne palivá ostanú chrbtovou kosťou energetického systému ešte dekády, ráta sa však s ich poklesom v globálnom energetickom mixe. Čo sa týka ropy, úroveň dopytu do roku 2040 by mala dosiahnuť objemovú hladinu z 90. rokov, zhruba 75 miliónov barelov ropy denne. Spotreba uhlia by mala o 15 rokov klesnúť na objemy z rokov 80., teda asi na 3 miliardy ton uhlia ročne.
Ekologizácia pritom môže mať rôzne dosahy, na jednej strane riziko finančných strát, keďže sektor je celý koncentrovaný v tepelných elektrárňach či teplárňach na uhlie, na strane druhej dosah na zamestnanosť v baníckom sektore. Krajiny exportujúce fosílne suroviny by podľa IAE mali prijať kroky na zníženie zraniteľnosti ekonomík v prípade výpadku tohto druhu príjmov, ako to robí napríklad Saudská Arábia v projekte Vision 2030, keď investuje napríklad do rozvoja cestovného ruchu.
Parížsky dohovor a jeho plány
Európska únia plánuje jednotne znížiť do roku 2030 emisie o 40 percent v porovnaní s rokom 1990 a zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov energií na 27 percent. USA by mali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až takmer o 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Čína by mala do roku 2027 znížiť emisie až o 65 percent. Podiel primárnej spotreby energie, ktorá je poskytovaná z obnoviteľných zdrojov, sa má zasa do roku 2030 zvýšiť o 20 percent. Ďalším významným znečisťovateľom ovzdušia je India, ktorá musí do roku 2030 okresať emisie o 33 až 35 percent v porovnaní s rokom 2005.
Čína vypúšťa do ovzdušia asi 30 percent celkových emisií skleníkových plynov, USA asi 16 percent. Ani jedna z týchto krajín sa nepripojila ku Kjótskemu protokolu podpísanému v roku 1997. Slovensku sa aj doteraz darilo znižovať emisie skleníkových plynov. Krajina už teraz dosahuje požadovaný 40-percentný pokles emisií oproti roku 1990. V tom čase pôsobilo v krajine veľa fabrík z čias socializmu.