Tie sú v súčasnosti súčasťou verejných financií, znižujú deficit a štát môže peniaze využívať na rast platov štátnych zamestnancov, ale aj investície. Postupne sa však odvod presunie do európskeho fondu. Fond bude predchádzať problémom, ktoré by sa mohli do celej eurozóny preliať z talianskych, nemeckých, francúzskych či gréckych bánk.
Európsku úniu hrozba krachu západných bánk trápi už od vypuknutia krízy v roku 2009. Devätnásť krajín používajúcich spoločnú menu euro sa problémové štáty rozhodlo ochrániť vytvorením Jednotného fondu na riešenie krízových situácií. Finančné domy podnikajúce v eurozóne doň nalejú v rozmedzí rokov 2016 až 2024 sumu dosahujúcu až 55 miliárd eur.
Najväčší príspevok je na pleciach francúzskych bánk, ktoré do fondu nalejú takmer 15,3 miliardy eur a nasledujú nemecké finančné domy s príspevkom dosahujúcim takmer 15,2 miliardy eur. V porovnaní s týmito štátmi je slovenský príspevok 110 miliónov eur malý, ale napríklad Nemecku na rozdiel od Slovenska reálne hrozí krach Deutsche Bank.
Krok k vybudovaniu jednotnej bankovej únie urobila na svojom včerajšom zasadnutí slovenská vláda schválením úverového mechanizmu medzi Slovenskou republikou a Jednotnou radou pre riešenie krízových situácií. „Dohoda o úverovom mechanizme slúži ako úverový prísľub na zabezpečenie záchrany výlučne slovenských bánk počas prechodného obdobia do roku 2024,“ povedal štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc. Po tomto období budú môcť byť podľa plánov Európskej únie peniaze použité na záchranu ľubovoľných bánk. Podľa zverejneného dokumentu o bankovej únii je účelom jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) zabezpečiť riadne riešenie krízovej situácie zlyhávajúcich bánk s minimálnymi nákladmi pre daňovníkov a reálnu ekonomiku.
Do fondu na záchranu bánk sa tak budú skladať samotné banky. „Krach jednej veľkej banky môže ohroziť celú eurozónu. Preto podporujem myšlienku vytvorenia spoločného záchranného fondu. Samozrejme, niektoré krajiny majú bankové systémy zdravšie a iné menej. Krach talianskej banky môže vyvolať negatívne reakcie, ak sa naň budú skladať zdravé slovenské banky a politicky preto ide o citlivú otázku,“ povedal ekonóm Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž. Dlžníci majú v súčasnosti problém splatiť talianskym bankám 400 miliárd eur. S obrovskými problémami bojuje napríklad najstaršia banka sveta Monte dei Paschi di Siena. Navyše už v decembri čaká Taliansko referendum o presadení ústavnej reformy zabezpečujúcej stabilnejšie zostavenie vlády. Taliansky premiér Matteo Renzi verejne vyhlásil, že ak referendum nebude úspešné, podá demisiu a vyhlási predčasné voľby. V nich podobne ako vo Veľkej Británii môžu vyhrať strany preferujúce odchod z Európskej únie. Extrém v podobe návratu k slabej talianskej líre by miestnym bankám značne skomplikoval splácanie dlhov v eurách.
Obrovské problémy má aj nemecká Deutsche Bank, ktorej za porušenie zákona pri obchodovaní s hypotekárnymi cennými papiermi hrozí v Spojených štátoch amerických pokuta 14 miliárd eur. Ešte v roku 2007 sa jedna akcia banky predávala na finančnom trhu za 147 eur a aktuálna cena je okolo 15 eur. Minulý mesiac bola cena jednej akcie po prvý raz v histórii pod sumou 10 eur. Aktuálne sa tak akcie odrazili od dna a majú stúpajúcu tendenciu pre špekulácie o možnom znížení pokuty v Spojených štátoch amerických a nečakane dobré hospodárske výsledky. Deutsche Bank dosiahla v 3. štvrťroku 2016 čistý zisk pred zdanením 278 miliónov eur.
Na Slovensku prebehla záchrana bankového sektora na konci 90. rokov 20. storočia. Vtedajšia vláda Mikuláša Dzurindu použila na ozdravenie slovenského finančného sektora 100 miliárd korún. Práve vytvorenie jednotnej bankovej únie má v budúcnosti ochrániť aj Slovákov pred opakovaním tohto scenára. Slovenské banky patria v EÚ k ziskovým. Zisk slovenského bankového sektora za prvých deväť mesiacov tohto roka dosiahol 561 miliónov eur.