Keď skončí posledná farma

, 28.11.2016 10:00

Končiaca sa mliečna kríza má rôzne prejavy. Nepriniesla úbytok ponuky mlieka a mliečnych výrobkov na pultoch obchodov, je ich stále toľko, čo predtým. Pozvoľna sa však mení ich štruktúra, keď plynule klesá podiel slovenskej produkcie na úkor zahraničnej a v budúcnosti môžu byť domáce výrobky ešte viac vytesnené na okraj regálov.

Karikatúra, ktorá vyjadruje náladu slovenských...
Karikatúra, ktorá vyjadruje náladu slovenských chovateľov dobytka. Autor: Jozef Sedlák, Pravda

Svedčí o tom aj iný údaj, ktorý verejnosti takmer nič nehovorí. Ide o hustotu chovu dojníc alebo celkove dobytka v prepočte na sto hektárov. Vo vyspelých krajinách je bežné chovať sto kusov dobytka na sto hektárov pôdy. V Holandsku to napríklad znamená produkciu jedného milióna litrov mlieka zo stohektárovej far­my.

Na Slovensku trvale rednú stáda dobytka vrátane kráv. Kým ešte v roku 1990 sa chovalo 65 – 70 kusov dobytka na sto hektárov pôdy, z čoho bolo v intenzívnych okresoch 25 až 30 dojníc, teraz pripadá na sto hektárov pôdy už len šesť kráv! Za 27 rokov klesli počty dojníc z 565-tisíc zvierat na odhadovaných 115-tisíc a produkcia mlieka upadla z 1,850 miliardy litrov na tohto roku očakávaných okolo 800 miliónov litrov. Adekvátne klesla spotreba mlieka a mliečnych výrobkov z 265 kilogramov na čosi viac ako 160 kilogramov na osobu a rok. V spotrebe mlieka sme najhorší v Európe.

Tieto čísla nedemonštrujú len to, aký význam pripisujeme mlieku v našej výžive. Hovoria aj o menej viditeľnom, no narastajúcom nebezpečnom jave. Je ním klesajúca úrodnosť pôdy. Všade tam, kde prestali chovať dobytok, chýba maštaľný hnoj na pravidelné dopĺňanie organických látok do pôdy, čím v nej klesá podiel najvzácnejšej humusovej zložky.

Hurá do Bratislavy

Živočíšna výroba na Slovensku sa dostala úplne na slepú koľaj. Svedčí o tom nielen faktický rozpad chovu ošípaných, ale aj pokračujúca deštrukcia chovu hovädzieho dobytka. Na slovenskom vidieku vznikajú ucelené pásy územia, kde sa už nechovajú nijaké hospodárske zvieratá, ani ošípané, ani dobytok.

Také niečo sme si ešte pred štvrťstoročím nevedeli predstaviť. Mení sa aj názor vidieckeho obyvateľstva na poľnohospodárstvo. Aktivity súvisiace s obrábaním polí a najmä chovom zvierat začínajú na vidieku mladým ľuďom a najmä prisťahovalcom z miest prekážať.

Poľnohospodárstvo prekáža, pretože väčšina obyvateľov vidieka už nemá prácu v poľnohospodár­stve. Ešte pred rokom 1990 pracovalo v poľnohospodárstve a pridružených výrobách 360-tisíc ľudí. Väčšina z nich obrábala polia, chovala zvieratá, ale nemálo vidiečanov nachádzalo prácu v rôznych službách a doplnkových priemyselných výrobách, ktoré v tom čase rozvíjali družstvá.

Dnes odvetvie, ktoré zo zvyku označujeme prívlastkom chlebové, dáva prácu menej ako jednej šestine prednovembrového počtu zamestnancov. Samotný chov dobytka viaže na seba okolo desaťtisíc pracovných miest. Keď v priebehu tohto roka klesli stavy dojníc o zhruba desaťtisíc kráv, stratilo sa niekoľko stoviek pracovných miest.

Podniky, ktoré dávajú prácu desiatim tisícom ľudí, majú v spoločnosti mimoriadne postavenie. Zoberme si US Steel v Košiciach, bratislavský Volkswagen či obchodný reťazec Tesco. Ani jedna z týchto spoločností však na rozdiel od v priestore rozptýlenej živočíšnej výroby neprispieva k udržiavaniu osídlenia rovnomerne v celej krajine. Nemôže sa predsa celé Slovensko presťahovať do Bratislavy a okolia krajských miest. Ak majú ľudia žiť nielen na perifériách, ale aj vo vnútrozemí krajiny, musia tu niečo robiť. Pestovať nielen obilie, ale aj ovocie, zeleninu a chovať zvieratá.

Satelity obkľučujú farmy

Sebestačnosť Slovenska rýchlo upadá. Tohto roku sa s veľkou pravdepodobnosťou dovezie ešte viac potravín zo zahraničia ako vlani, keď záporné saldo dosiahlo 1,1 miliardy eur. Nakúpili sme mäso, mliečne výrobky, zeleninu, ovocie. To všetko si pritom vieme dorobiť doma. Nečudujme sa pasívnej obchodnej bilancii. Opäť sme pustili žilou živočíšnej výrobe, ale aj ovocinárstvu, na ktoré sa nenašli podpory.

Samotnú výrobu mlieka nezanechali hocaké poľnohospodárske podniky, ale také, ktoré produkovali v prepočte na dojnicu okolo osem- až deväťtisíc kilogramov mlieka ročne. Stratili sme 60 miliónov litrov mlieka a na úrady práce sa prihlásili ľudia, ktorí rozumeli pôde, zvieratám. Stanú sa z dojičiek a zo zootechnikov pracovníci automobiliek?

Postaviť novú farmu na Slovensku je väčší problém ako fabriku na autá. Nie kvôli peniazom, ale farmy, hoci tiež dávajú prácu a udržiavajú pôdu úrodnou pre ďalšie generácie, súčasníkom smrdia. Noví vidiečania ich nechcú a spisujú proti nim petície. Neďaleko Bratislavy je farma dojníc, ku ktorej sa každý rok rýchlo približujú rozrastajúce sa satelity z dvoch obcí. Kedysi stála farma na konci dediny, neprejde možno ani päť rokov a bude úplne obkľúčená domami. Aký ju asi čaká osud? Lenže do takéhoto obkľúčenia sa dostávajú aj farmy ďaleko od hlavného mesta.

Na poľnohospodárskych univerzitách učia študentov, že chov mliečnych stád dobytka je jednou z podmienok trvale udržateľného poľnohospodárstva a prirodzeného ľudského života. Takéto vety sa nájdu aj v európskych dokumentoch a občas, keď sa to hodí, si na ne spomenú aj slovenskí politici. Onedlho sa bude prijímať štátny rozpočet. Komu zídu na um scvrkávajúce sa stáda dobytka?

Nerátajme iba momentálne zisky a straty. Príroda nekompromisne zaratúva všetky plusy a mínusy hospodárenia na pôde. A raz príde deň zúčtovania. Mali by sme na to myslieť. Právo na zdravé potraviny a dobré životné prostredie na Slovensku majú aj naše deti a vnuci.

#poľnohospodárstvo #farma #vidiek #dobytok #mlieko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku