Zbaviť dlhov sa bude môcť dlžník buď konkurzom, alebo prostredníctvom splátkového kalendára. V prípade konkurzu odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení. V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) však bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví), pretože vzhľadom na ich povahu, resp. dôvod vzniku, nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať. Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov.
K časti zmien zákona sa vyjadrila aj opozičná poslankyňa Jana Kiššová (SaS). Podľa nej pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie spoločnosti, jej činnosti a pracovných miest.
„Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu. Inštitút reštrukturalizácie je teda inštitút, ktorý má riešiť insolventnosť v tých prípadoch, keď má dlžník záujem, silu a možnosti pokračovať v prevádzke podniku, chce ho nanovo naštartovať a proces reštrukturalizácie by mu v tom pomohol odpísaním časti dlhu,“ vysvetlila s tým, že spokojní by mali byť všetci. „Aj dlžník, ktorý nie je prinútený ísť do konkurzu, aj veritelia, ktorí síce utrpeli, no budú profitovať z toho, že táto firma bude v prevádzke pokračovať a budú aj naďalej jej dodávateľom. V mnohých prípadoch ide o situácie, keď si odberateľov nie je možné až tak vyberať,“ uzavrela.