Šéfka sekcie cestovného ruchu: Bez propagácie by o nás turisti nevedeli

, 02.12.2016 12:00
Ivana Magátová, ministerstvo dopravy
Ivana Magátová bude mať po zrušení Slovenskej agentúry pre cestovný ruch v odvetví hlavné slovo ako riaditeľka sekcie cestovného ruchu na ministerstve dopravy. Autor: ,

Koncom tohto roka zanikne Slovenská agentúra pre cestovný ruch. Agentúra bola zriadená ministerstvom hospodárstva v roku 1995. Prežila presuny pod rezorty kultúry aj dopravy. Jej činnosť napokon preberie ministerstvo dopravy. "Žiaľ, v novom programovacom období bol cestovný ruch zo strany Európskej komisie uvedený ako negatívna priorita, čo znamená, že sme nedostali finančné zdroje," vysvetľuje Ivana Magátová, riaditeľka sekcie cestovného ruchu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR.

Aké dôsledky na turizmus bude mať začlenenie Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) pod ministerstvo dopravy?
Na ministerstve zefektívnime činnosť marketingu a propagácie cestovného ruchu Slovenska doma a v zahraničí, ako aj optimalizujeme niektoré procesy hlavne v oblasti financovania obslužných činností SACR. Snažíme sa tak čo najlepšie využiť zdroje, ktoré máme k dispozícii, pretože by sme si určite vedeli predstaviť aj viac peňazí určených na propagáciu turizmu. Presunom SACR pod ministerstvo sa zachovajú všetky pôvodné kompetencie, ako aj poslanie agentúry, teda marketing či propagácia našej krajiny v zahraničí. Finančné prostriedky, ktoré vzniknú úsporou administratívy, sa použijú na aktivity spojené s prezentáciou SR v zahraničí. Samotná zmena nášmu rezortu neublíži, práve naopak, môže zdvihnúť kredibilitu nášho cestovného ruchu v zahraničí. Čo sa týka našej sekcie, sme zodpovední aj za oblasť destinačného manažmentu, teda dávame finančné zdroje do regiónov, konkrétne oblastným a krajským organizáciám cestovného ruchu. Aktuálne nám vzniká možnosť užšej spolupráce v spoločnom postupe pre regióny a štát.

Takže agentúru už nepotrebujeme?
Doba sa vyvíja, ako viete, agentúra bola donedávna financovaná nielen zo zdrojov štátneho rozpočtu, ale aj z eurofondov, z ktorých nemalé finančné prostriedky plynuli do agentúry. Agentúra ročne hospodárila s rozpočtom 8 až 10 miliónov eur, čo boli veľké finančné zdroje. Žiaľ, v novom programovacom období bol cestovný ruch zo strany Európskej komisie uvedený ako negatívna priorita, čo znamená, že sme nedostali finančné zdroje. Preto bolo na štáte, aby rozpočtoval zdroje na marketing a propagáciu krajiny. Hľadali sme možnosť, ako ušetriť, pretože chceme čo najviac financií dať do marketingu a propagácie, kam väčšina ušetrených zdrojov bude smerovať. V dnešnej dobe je to veľmi dôležité, viete, že sa preskupujú trhy, žijeme v dobe útokov, keď sa veľa rozpráva o bezpečných destináciách, je potrebné, aby sme na tom trhu zostali a intenzívne na našej propagácii pracovali.

Čo čaká zamestnancov agentúry?
Ide nám o to, aby všetky činnosti SACR zostali zachované. Ľudí, primárne odborníkov na marketing a propagáciu, začleníme do štruktúr ministerstva, stanú sa jeho zamestnancami. Ako sa však hovorí, každá reorganizácia niečo stojí. Ministerstvo týmto krokom oslobodí agentúru od obslužných činností, to sa prenesie na ministerstvo v plnom rozsahu. Nejaký posun nastane, ale aký, o tom je predčasne hovoriť. Nie je ešte rozhodnuté, aké pozície sa presne budú rušiť, respektíve zlučovať. Ministerstvo najprv analyzuje, čo jednotliví ľudia v SACR robia a či to vieme zastrešiť na ministerstve alebo nie. Príklad, či mzdárka alebo ekonómka z ministerstva zvládne zastrešiť obe inštitúcie. Alebo napríklad SACR malo hovorcu a je otázka, či ho potrebuje naďalej, alebo bude schopné tieto veci zabezpečiť odbor komunikácie ministerstva. V skratke, agentúra sa presťahuje do budovy ministerstva, takže náklady na vnútornú správu či majetok budú v réžii ministerstva a nebudeme ich musieť platiť dvakrát.

Očakáva ministerstvo, že po zlúčení sa dostavia dobré výsledky v cestovnom ruchu aj bez eurofondov?
Nie je jednoduché vyhodnotiť účinnosť nástrojov marketingovej komunikácie. Vyhodnocovať ich totiž môžete pri mnohých veličinách. Môžete ich vyhodnocovať k počtu návštevníkov, ktorí navštívili naše stánky na výstavách, pomerom k počtu návštevníkov, ktorí navštívili našu krajinu. Alebo k množstvu finančných zdrojov, alebo cez vnútornú spotrebu, tých ukazovateľov je veľmi veľa. Môžeme efektivitu hodnotiť aj z hľadiska množstva napísaných článkov v zahraničných médiách.

Koľko plánuje ministerstvo minúť na propagáciu turizmu v priebehu roka?
Dnes je o tom predčasné hovoriť. Presné čísla budeme vedieť, keď sa zracionalizujú tie procesy a všetko sa nastaví na novú situáciu. Aktuálne máme v rozpočte asi 3 milióny eur, pričom v minulých rokoch sme v priebehu roka upravili rozpočet na asi 4 milióny eur. Ak sa nám v priebehu roka podarí nájsť ďalšie zdroje ako v tomto roku, určite budú nasmerované aj do tejto oblasti. Musíme sa totiž vyrovnať s tým, že na tento účel sa už nedajú použiť európske peniaze.

Do akej miery je dôležitá propagácia?
Slovenskému cestovnému ruchu sa darí, máme najlepšie roky v histórií, máme historicky najvyššie príjmy. Samozrejme, keby sme sa nepropagovali, tak o nás nevedia. Trhy sa preskupujú, netýka sa to len tradičných trhov, ale veľmi veľa ľudí k nám chodí zo severnej Európy či z Izraela. Otvárajú sa nám nové trhy, prichádzajú turisti z Ázie, celkovo rastieme o 18 percent, čo je dobré. Cestovný ruch Slovenska rastie nielen vďaka tomu, že sme bezpečná destinácia a že úspešne propagujeme krajinu, ale ministerstvo v posledných štyroch rokoch cielene podporuje destinačný manažment, to znamená, že podporujeme oblastné organizácie cestovného ruchu dotáciami.

Regionálne a oblastné organizácie vytvárajú podmienky na spoluprácu podnikateľov v regióne a vytvárajú produkty cestovného ruchu. Napríklad idete lyžovať, ale navštívite aj akvapark či výstavu obrazov. Robíme veľa programov pre deti, pretože sú motiváciou pre dospelých. Keď vieme niekde zabaviť deti, ich rodičia si oddýchnu tiež. V medzisezónnom období sú pre nás veľmi dôležití seniori, keďže táto skupina obyvateľstva môže ísť na dovolenku kedykoľvek. Medzi sezónami je dovolenka samozrejme menej finančne náročná, nám to zase potiahne to obdobie, keď ľudia v pracovnom procese nemôžu ísť na dovolenku. To sú dve veľké skupiny, na ktoré sa zameriavame, a samozrejme mladí ľudia.

Ktorých cudzincov k nám lákame najviac?
Máme rekordné návštevy českých turistov, ktorí si nostalgicky spomínajú na Československo, ale mladí Česi tento vzťah k Slovensku vybudovaný nemajú. Oni chcú zábavu, adrenalín, športové vyžitie, tiež je záujem o kultúru – hrady, zámky, návšteva hudobných festivalov. Zaujímavé sú napríklad aj remeselné dni, dobové aktivity v skanzenoch a v múzeách ľudovej architektúry. Tieto ponuky sa spájajú dokopy, aby návštevníci našli ten program, ktorý hľadajú, nielen šport, ale aj kultúru. Dávame peniaze na to, aby v regióne bol stále život. Po lyžovačke si môžete dať nielen čaj v apres ski, ale môžete si zvoliť aj iný doplnkový program. Snažíme sa vytvárať rôzne zaujímavé aktivity, keďže málokedy ľudia chcú byť na jednom mieste celý týždeň a každý deň robiť to isté.

Ako sa rezort plánuje vyrovnať so sezónnymi požiadavkami odvetvia?
Cestovný ruch musíme vnímať ako odvetvie sezónneho zamestnávania, je tam vysoký podiel pozícií, ktoré sa obsadzujú sezónne. Potrebujeme však dostatočnú údajovú základňu, aby sme vedeli, o akých objemoch pracovných miest, o akých pozíciách hovoríme a aké legislatívne úpravy by zjednodušili prijímanie sezónnych pracovníkov. Aktuálne realizujeme v spolupráci so Zväzom cestovného ruchu SR terénny prieskum, v rámci ktorého sme oslovili zamestnávateľov práve s týmito otázkami. Zisťujeme tieto údaje aj za letnú, aj za zimnú turistickú sezónu. Často je to tak, že majitelia turistických kapacít či stredísk využijú sezónne zamestnávanie, aby si oťukali zamestnanca, ak sa osvedčí, tak ho trvale zamestnajú.

Na celý rok?
Niektorí áno, iní nie, nemôžeme to povedať jednoznačne. Rokovali sme so Zväzom cestovného ruchu SR aj s ďalšími zúčastnenými organizáciami, dohodli sme sa na potrebe identifikovať bariéry, ktoré bránia flexibilnejšiemu zamestnávaniu v sezónnych pozíciách v cestovnom ruchu. S relevantným iniciatívnym materiálom sa obrátime na Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Predmetom rokovaní budú aj odvodové zaťaženia. Sme presvedčení, že existuje možnosť zníženia niektorých odvodov, čo by následne mohlo znížiť cenu práce a pomôcť rastu miest v odvetví.

Plánuje ministerstvo legislatívne upraviť sezónne zamestnávanie?
So Zväzom cestovného ruchu a s ďalšími profesijnými zväzmi analyzujeme a zvažujeme viacero možností, ale keďže CR je prierezové odvetvie, týka sa nielen jedného rezortu a my musíme zosúlaďovať naše kroky. Napríklad nový zákon o zatepľovaní budov sa bude týkať aj hotelov a ubytovacích zariadení. Cestovného ruchu sa týka viac ako 700 zákonov, a to nie je jednoduché. Ministerstvo dopravy má pod kuratelou len jeden zákon, zákon o podpore cestovného ruchu, ostatné sú prierezové a majú ich na starosti jednotlivé rezorty, a tie musia spolupracovať. Ako som už spomínala, obrátime sa na ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a budeme rokovať o možnostiach, ako pomôcť sfére zamestnávateľov v tomto sektore, prípadne aj uchádzačom o zamestnanie, ktorí sa dlhodobo nevedia zamestnať.

Kedy vláda SR umožní ľuďom lepšie sa sezónne zamestnať?
Podľa našich informácií nie je zákaz zamestnávať sa sezónne. Na druhej strane pri aktuálnych pracovno-právnych predpisoch a pri daňovej a odvodovej zaťaženosti sa to príliš neoplatí. Ani uchádzačom o zamestnanie, ani zamestnávateľom. Práve tento problém sa budeme snažiť riešiť na rokovaniach s rezortným ministerstvom. Naše ministerstvo plánuje predložiť materiál k tejto oblasti v prvom štvrťroku 2017. Najprv si to vydiskutujeme s profesijnými zväzmi a keď budú jasné potreby v odvetví, prídeme za príslušným ministerstvom. Tento materiál bude riešiť otázky nastavenia podnikateľského prostredia a konkurencieschop­nosti. Pod dohode so všetkými vytvoríme materiál, ktorý sa bude týkať daňového a odvodového zaťaženia aj tohto sezónneho zamestnávania, dokonca legislatívneho a administratívneho zaťaženia podnikateľskej sféry. Na jeho základe budeme presne vedieť, ktoré oblasti dokážeme riešiť v krátkodobom a ktoré v dlhodobom horizonte.

Ako vníma ministerstvo návrhy na zníženie DPH?
Je to dlhodobo diskutovaný problém. V minulosti bola u nás DPH nastavená na 14 %. Potom prišlo obdobie rovnej dane, keď sa zvýšila o 5 %, čo sa prenieslo aj do cien. Ale následne sme mali v sektore cestovného ruchu jedny z najvyšších čísiel návštevnosti. Zhodli sme sa, že oveľa lepším nástrojom pre malé a stredné podniky by bolo pracovať so znížením odvodových povinnosti, teda odvodového a daňového zaťaženia, ako pracovať konkrétne s DPH. V súčasnosti nevidíme ako výhodné a schodné znižovať DPH. Podľa našich analýz by podnikatelia získané finančné prostriedky využili na zlepšenie a skvalitnenie služieb, nie na zníženie cien.

Čo hovoríte na pochybnosti spojené s obstarávaním loga a zneužívanie eurofondov?
Eurofondy už nemáme, čo sa týka loga, je tu jednotná prezentácia štátu, ktorú zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitosti SR. V tomto kontexte aj agentúra začala komunikovať značku Good Idea Slovakia, ktorá sa pre potreby cestovného ruchu používa ako Travel in Slovakia. Viete, dôležité je to, aby sme vedeli zaujať klienta v zahraničí, nie je podstatné, či sa my budeme v zahraničí prezentovať pod logom SACR, ale ide o to, či dokážeme prilákať zahraničných turistov tráviť dovolenku u nás, či budeme atraktívna a cenovo zaujímavá krajina. A to naozaj robíme, spolupracujeme so zahraničnými novinármi, využívame všetky nástroje marketingovej komunikácie, ako sú napr. – press-tripy, fun-tripy, čo ja pokladám za najlacnejšiu prezentáciu. Robíme tlačové konferencie, prezentácie, veľtrhy a výstavy, stretnutia so zástupcami obchodu, workshopy, všetky tieto aktivity prevezme ministerstvo dopravy. Možno povedať, že sa vraciame ku konceptu, ktorý fungoval na ministerstve obchodu a cestovného ruchu, neskôr na ministerstve hospodárstva, kde bol odbor marketingovej propagácie, z ktorého sa neskôr vytvorila Slovenska agentúra pre cestovný ruch.

Prečo nemá rezort zahraničných vecí na starosti imidž krajiny?
Cestovný ruch treba vnímať ako priemyselné odvetvie, ktoré generuje peniaze a môžeme ho chápať ako export tovarov. Stratégiu a politiku štátu v oblasti cestovného ruchu tvorí sekcia cestovného ruchu na ministerstve dopravy. Neviem si predstaviť, že by sa oddelil výkon od strategicko-analytických činností. Tie musia byt jednoznačné v jednom rezorte.

V akom stave je projekt hodnotenia prevádzok z hľadiska kvality?
Aktuálne máme už prvé certifikované subjekty, ktoré získali značku kvality služieb v cestovnom ruchu, ako aj 26 trénerov kvality. Systém kvality sa týka ubytovacích, stravovacích zariadení, turistických informačných centier, akvaparkov, sprievodcovských služieb a zimných lyžiarskych stredísk. Organizácie sa do systému budú postupne zapájať, činnosť školiteľov a hodnotiteľov sa tiež rozbieha. Certifikát kvality nie je technická norma, neudeľujú sa žiadne hviezdičky, ide o nadstavbu, ktorá je zameraná na soft skills (mäkké zručnosti) a na nastavenie procesov prevádzky. Viete, že všade ide o kvalitu a cestovný ruch v SR má problém s udržaním kvality. Na začiatku je všetko väčšinou fajn, ale máme problém udržať to. Náš systém preveruje a podporuje nastavenie komunikačných procesov v organizácii, ale aj smerom navonok. SSKS CR bol vytvorený na základe nemeckého systému. Subjekt, ktorý sa do systému zapojí a bude spĺňať stanovené požiadavky, získa symbolické "Q”, značku kvality. Vidíme, že ľudia v zahraničí sú hrdí na takéto značky kvality, majitelia aj zamestnanci firiem. Na udržanie miery kvality je projekt nastavený tak, že každý rok dochádza k prehodnocovaniu dodržiavania kvality služieb v certifikovaných zariadeniach, pričom certifikát slovenského systému kvality služieb cestovného ruchu (SSKS CR) sa organizáciám vydáva na tri roky. Túto certifikáciu si v plnej miere platí kontrolovaný subjekt.

Projekt kvality ministerstva teda vyžaduje finančnú spoluúčasť podnikateľov?
Táto kontrola kvality je podobná ako v šou Áno, šéfe. Ide o to, že si prevádzkovateľ zavolá odborníka, človeka zvonka, ktorý vidí prevádzku inak ako majiteľ. Možno aj cítite, že by ste mali urobiť zmenu, ale neviete presne, čo máte urobiť, čo zmeniť. Už len čo sa týka komunikácie, často zabúdame na úsmev alebo napríklad na fakt, že naši starší spoluobčania vedia bez problémov obsluhovať napríklad ruských kúpeľných hostí, ktorí dajme tomu hovoria len týmto jazykom. Treba tu riešiť rôzne nuansy. Takže áno, SSKS CR je nastavený na samofinancovanie, teda okrem financovania zo štátneho rozpočtu sa na financovaní projektu podieľajú aj subjekty uchádzajúce sa o certifikáciu.

Ako plánuje ministerstvo investovať do regiónov?
Partnerské organizácie cestovného ruchu, oblastné aj krajské, môžu žiadať o drobné investície, napríklad do infraštruktúry. Konkrétne dotácie závisia od dvoch podmienok, jedna je výška dane odvedená v regióne za prenocovanie, druhá je výška členského príspevku, ktorý medzi sebou subjekty v rámci členstva v organizácii vyberú. Na tomto základe si môžu vyžiadať až 100-percentné kapitálové krytie projektov. Mali sme žiadosti vo výške 300-tisíc, ale aj 17-tisíc eur. Môžu sa stavať cyklotrasy, detské ihriská, ale finančné prostriedky sa môžu využiť aj na propagáciu či marketing. Ministerstvo má k dispozícii 4,5 milióna eur na podporu regionálnych projektov. Ide o to, že členské organizácie sa v rámci regiónu musia medzi sebou dohodnúť tak, aby to regiónu a im prinieslo čo najväčší efekt v budúcnosti, teda aby sme prilákali čo najväčší počet turistov. Z toho má efekt aj majiteľ stravovacieho či ubytovacieho zariadenia, majiteľ akvaparku, lyžiarskeho vleku alebo požičovne lyží. Ak sa dohodnú medzi sebou, ktorý projekt je pre ich región najlepší, štát im nechá voľnosť, ako konkrétne použijú tie financie.

Sedíme na pôde ministerstva dopravy, ktoré bude mať na starosti propagáciu cestovného ruchu. Vie doprava pomôcť turizmu v situácii, keď lístky zadarmo pre študentov a seniorov spôsobili platiacim cestujúcim problém nájsť si miesto pri ceste vlakom. Vie odvetvie dopravy pomôcť turizmu ako v okolitých krajinách?
To je skôr otázka pre pána ministra, ktorý sa jasne vyjadril, že lístky do 2. triedy vo vlakoch zadarmo zostanú. Treba zanalyzovať, aký dosah by malo takéto opatrenie. Podľa našich informácií však turisti málokedy cestujú druhou triedou vo vlaku. Práve starší ľudia však môžu prostredníctvom vnútornej spotreby pozitívne ovplyvniť regionálny cestovný ruch. Seniori vďaka vlakom zadarmo často cestujú za jednodňovými aktivitami, neminú síce veľa, ale dokážu spätnou väzbou v okruhu rodiny a blízkych posunúť informácie o zaujímavom regióne. Je otázne, aký vplyv majú lístky zadarmo na rozvoj turizmu, napríklad sme nedávno riešili, či má zostať zachovaná trať do Banskej Štiavnice – je tam nerentabilná ťažká trať vedúca cez náročný terén, ktorým málo ľudí cestuje pravidelne. Ale keďže je to turisticky zaujímavá destinácia, mesto je súčasťou kultúrneho dedičstva UNESCO, preto doprava na tej trati zostala zachovaná ako turistický vlak.

V akom stave sa nachádzajú dovolenkové šeky?
Dovolenkové šeky vnímame ako nastroj na podporu domáceho cestovného ruchu. Sme v štádiu, keď pripravujeme podkladový materiál, ktorý poskytne makroekonomický pohľad na túto problematiku vrátané prínosov pre sektor cestovného ruchu. Čakajú nás v prvom štvrťroku ešte rokovania so ZMOS a s ďalšími partnermi, ktorých sa predmetná problematika bude dotýkať.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#turisti #cestovný ruch #Slovenská agentúra cestovného ruchu
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku