Mocní a bohatí majú čoraz viac, chudobných pribúda

, 06.12.2016 07:00
paniaze, dane, platy
Ilustračné foto. Autor:

Liekom na riešenie príjmovej nerovnosti je vyššie zdanenie bohatých a výraznejší rast platov pre bežných zamestnancov. Ak politici nepristúpia k zásadným krokom, bohatí budú ešte viac bohatnúť a chudobní chudobnieť.

Podľa najnovšej štúdie Wealth Report Credit Suisse 2016 momentálne vlastní jedno percento najbohatšej dospelej populácie už vyše polovice svetového bohatstva.

Celkové svetové bohatstvo narástlo tento rok medziročne o 1,4 percenta, na 256 biliónov dolárov. „Stačí disponovať čistým majetkom, po očistení o dlhy, vo výške 2 220 dolárov, aby dospelý človek patril k bohatšej polovici svetovej populácie. Je potrebné mať bohatstvo nad 744 400 dolárov, aby človek patril medzi top jedno percento najbohatších,“ vysvetlil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Chudobnejšia polovica dospelých, teda ľudia s majetkom menším ako 2 220 dolárov, vlastní dokopy menej ako jedno percento svetového bohatstva, a až deväť percent z nich sú čistými dlžníkmi, teda ich dlhy prevyšujú majetok. Stredná trieda podľa ekonómov vo viacerých krajinách zanikla. Podľa odhadov Svetovej banky žije v chudobe vo svete zhruba miliarda ľudí.

„Ak najmä nadnárodné firmy po celom svete nezačnú platiť spravodlivý podiel daní a nebudú investovať do kvalitných a lepšie ohodnotených pracovných miest, príjmové nerovnosti budú naďalej vážnym problémom pre spoločnosť,“ uviedli autori z Boston Consulting Group (BCG), ktorá sa takisto venuje výpočtom svetového bohatstva. V dôsledku vyhýbania sa daňovým povinnostiam veľkých nadnárodných firiem či samotných politikov sa každoročne strácajú miliardy eur. To sú peniaze, ktoré by sa mohli použiť na verejnoprávne služby, ako sú školy a nemocnice, alebo na podporu pracovných miest a rastu. Európania vrátane Slovákov a podniky, ktoré konajú čestne, tak v konečnom dôsledku odvádzajú štátu vyššie dane.

Aj keď politici roky sľubujú, že „zatočia“ s presunom ziskov nadnárodných firiem do daňových rajov a skoncujú s daňovými podvodníkmi, prijmú opatrenia na zastavenie korupcie a klientelizmu a zlepšia podmienky pre bežných ľudí, len málo z toho sa prejavilo v reálnych činoch. Roztvárajúce sa nožnice medzi chudobnými a bohatými sú faktorom, ktorý ohrozuje nielen hospodársky rast Európy, ale aj jej konkurencieschop­nosť. Túto situáciu využívajú čoraz častejšie extrémisti, a s ich popularitou rastú aj bezpečnostné riziká v podobe vnútroštátnych či medzinárodných konfliktov. Extrémisti pritom neponúkajú žiadne skutočné riešenia.

Problémový kapitalizmus

Ekonómovia z Medzinárodného menového fondu po 40 rokoch fungovania neoliberalizmu prišli s tvrdením, že táto ekonomická ideológia, založená predovšetkým na posilňovaní konkurencie cez dereguláciu trhov, spôsobila vo svete priepastné rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Odborníci poukazujú na to, že príjmová nerovnosť je súčasťou kapitalizmu. Zlepšiť situáciu by mali najmä vyššie finančné prostriedky vynakladané na skvalitnenie vzdelávania. Model severských ekonomík navyše ukazuje, že aj formou vyšších daní sa dá docieliť vyššia rovnosť medzi chudobnými a bohatými.

„V dnešnom svete prežijú tí, ktorí nemajú morálku na rozdávanie a sú ochotní podvádzať,“ povedal nedávno na margo súčasného stavu spoločnosti 70-ročný nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2013 Robert Shiller. „Kapitalizmus podporuje podvody, pokiaľ ho neregulujeme. Politická regulácia je jediným riešením problému,“ povedal Shiller. Regulovaný kapitalizmus podľa neho možno pozorovať v Nemecku, kde aj viaceré podniky či banky presadzujú idealistickú podnikateľskú e­tiku.

Príjmová nerovnosť podľa Medzinárodného menového fondu

  • príjmová nerovnosť vytvára nestabilné podmienky v hospodárstve
  • môže spôsobiť náhle spomalenie rastu HDP, resp. rast nebude udržateľný
  • prerozdelenie bohatstva pomocou vyšších daní môže znížiť nerovnosť a posilniť rast a dĺžku rastových cyklov
  • prerozdelenie bohatstva má podľa štúdie nulový dosah na rast HDP
  • zmysel má vtedy, ak prerozdelenie príjmov nie je príliš rozsiahle

Zdroj: Štúdia Medzinárodného menového fondu

Zástancovia neoliberalizmu však poukazujú na výrazný hospodársky pokrok mnohých krajín, najmä tých chudobnejších, od roku 1980, keď sa táto ideológia začala presadzovať. V ideálnom prípade by globálny kapitalizmus založený na súkromnom vlastníctve mal priniesť konkurenciu, vyššiu tvorbu ziskov a tiež spravodlivé prerozdelenie daní tak, aby zo systému profitovali všetky vrstvy obyvateľstva. Slováci však často vnímajú, ako niektorí podnikatelia nielen vďaka vlastným schopnostiam raketovo zarobili aj na úkor ostatných. Tzv. neoliberalisti sú presvedčení, že štát nefunguje dobre, a všetko by sa malo nechať na trh. Presadzujú privatizáciu, prísnu rozpočtovú politiku so zameraním na škrty verejných výdavkov a okresanie verejných služieb.

„Problémom je, že v takomto prostredí väčšina firiem manipuluje spotrebiteľmi, aby zvyšovali predaj svojich výrobkov či služieb. Nestoja o to, aby zákazníci premýšľali, ale míňali veľa peňazí. Všetko sa v kapitalizme točí okolo peňazí, strácajú sa hodnoty. Podvádzajúci jednotlivci nie sú sami osebe nemorálni, iba reagujú na realitu, aká je. Potrebujú predovšetkým zarábať, a čelia pritom tvrdej konkurencii. Ak niekto klame iných, musíte tak robiť tiež,“ dodal Shiller.

Najbohatší sú v Severnej Amerike

Na svete je 33 miliónov dolárových milionárov, takmer 141-tisíc ľudí s majetkom nad 50 miliónov dolárov, necelých 51-tisíc ľudí s čistým bohatstvom vo výške aspoň 100 miliónov dolárov a 5 200 dospelých s majetkom vyše 500 miliónov. Desať percent najbohatších ľudí sveta vlastní až 89 percent celkového svetového bohatstva, pričom päť percent najbohatších vlastní takmer 78 percent z neho. Jedno percento najbohatších vlastní 50,8 percenta svetového majetku. Ľudia s majetkom menším ako 10-tisíc dolárov, ktorí predstavujú až 73,2 percenta všetkých dospelých planéty, teda vyše 3,5 miliardy, vlastnia spolu len 2,4 percenta svetového bohatstva. Dolároví milionári, ktorých je 0,7 percenta svetovej dospelej populácie, držia 45,6 percenta celkového globálneho bohatstva. Ak by svetové bohatstvo bolo rozdelené rovnomerne medzi všetkých dospelých, priemerne by na jedného pripadalo 52¤800 dolárov.

Najbohatším regiónom sveta je Severná Amerika, kde na dospelú hlavu pripadá priemerne vyše 337-tisíc dolárov, nasleduje Európa s priemerom vyše 125-tisíc dolárov, na treťom mieste je ázijsko-pacifická oblasť s vyše 46-tisícovým priemerom. Najchudobnejšia je Afrika s priemerom 4,3 tisíca.

„Od roku 2000 až do 2009 klesal podiel majetku jedného percenta najbohatších na celosvetovom bohatstve zo 49,6 na 45,4 percenta, no od krízy, respektíve zotavovania sa z nej, znova rástol na aktuálnych 50,8 percenta. Stojí za tým prudký odraz cien finančných aktív, ktoré tradične majú v portfóliách bohatí ľudia, no nie bežná populácia. V roku 2000 bolo mediánové bohatstvo, ktoré rozdeľuje dospelú populáciu sveta na chudobnejšiu a bohatšiu polovicu, 1 290 dolárov, v roku 2007 už 3 250 dolárov, ale následne začalo klesať na 2 220 dolárov,“ doplnil analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#vyššie dane #platy #lieky #chudobní #bohatí
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
158,99
Amore ruža color grand

Amore ruža color grand

13,99
Buxus

Buxus

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk