Štedré dotácie do obnoviteľných zdrojov energií či lacnej ropy spôsobili, že elektrina je lacná. Pri nízkych cenách sú miliardové projekty do nových jadrových elektrární nateraz ekonomicky nenávratné. Preto mnohí investori váhajú, keďže peniaze sú zvyknutí rýchlo točiť a v prípade jadrovej elektrárne sa návratnosť v súčasnosti počíta aj na 20 rokov a aj to s neistým výsledkom. Napriek tomu Slovensko dokončuje Mochovce 3, 4, ktoré sa začali dokončovať ešte v čase vysokých trhových cien elektriny v roku 2007. Maďarsko obnovuje elektráreň Paks, jadrové plány má Česko a Poľsko zase chce postaviť na severe krajiny v blízkosti Baltského mora prvú jadrovú elektráreň s výkonom až 3¤750 megawattov.
Nukleárna energetická agentúra (NEA) predpovedá v budúcnosti nárast obnoviteľných zdrojov v energetickom mixe. "Súčasný energetický mix je tvorený 67 percent fosílnymi palivami, 22 percent sú obnoviteľné zdroje a jadro tvorí 11 percent, energetický mix roku 2050 bude tvorený len 17 percentami z hľadiska neobnoviteľných fosílnych palív, 67 percent budú tvoriť obnoviteľné zdroje a 16 percent energia získaná z jadra,” povedal Marc Deffrenes z NEA v Bratislave na konferencii Strategic Energy Technology Plan 2016 – Central European Energy Conference X.
Podľa prepočtov Medzinárodnej energetickej agentúry (IEA), s ktorými NEA pracuje, by tak jadro malo dosiahnuť výkon 910 GW, čo si však vyžaduje nárast investícií týmto smerom. „Konkrétne z 21 miliárd dolárov, ktoré sme investovali v roku 2015, na 110 miliárd dolárov ročne od roku 2016 do roku 2050. V tomto ohľade je svetovým lídrom Čína, ktorá sa snaží nahradiť aktuálne zdroje energie získavané spaľovaním uhlia jadrovými elektrárňami,“ povedal Deffrenes. Ako dodal, jadrová agentúra v rámci rozvoja odvetvia podporuje výskum jadrovej bezpečnosti, zameraný na termálnu hydrauliku, správanie paliva a nehody, o ktorých zároveň vedie podrobnú databázu. Rádiologická ochrana je zameraná práve na skúmanie životnosti elektrární.
Nové jadrové elektrárne si však vyžadujú aj čas na testovanie, ako napríklad ruský reaktor generácie III+ pripojený na sieť v Novovoroneži. "Tieto novopostavené prevádzky, väčšina v Číne, budú hrať hlavnú rolu v tvarovaní budúcnosti jadrovej energie,” povedal Jon Rowan Phillips, zodpovedný za oblasť inovácií v IAEA. "Paralelne s tým nás čaká väčšia integrácia malých a stredne veľkých reaktorov s využitím obnoviteľných zdrojov,” dodal Phillips. Príkladom je už aj Slovensko. Pri Mochovciach sa prevádzkuje fotovoltická elektráreň, ráta sa však aj so spaľovaním biomasy v rôznych prevádzkach.
Číňania sa obzerajú aj po jadrových investíciách na Slovensku. V hre je ďalší reaktor v Bohuniciach, o výstavbu ktorého sa zaujímali Česi, Rusi aj Číňania. Slovenská vláda však nateraz nedala investorovi garancie, že nebude predávať elektrinu so stratou. Z rovnakých dôvodov napreduje jadro menej aj v ďalších krajinách.
Mochovce 3, 4 majú stáť 5,1 miliardy eur, ich dostavba mešká päť rokov a so spúšťaním jedného z blokov sa počíta na budúci rok. Maďari plánujú rozšíriť Pakš a za dva reaktory zaplatia 12 miliárd eur.