Okrem jej využitia v medicíne, v nechemickej kontrole škodcov alebo v boji so šírením malárie pokladajú za jednu z dôležitých výhod využívania jadrovej energie nulové emisie uhľovodíka. Keďže ochrancovia planéty pokladajú skladovanie vyhoreného paliva za primárny problém, jadrový sektor odpovedal na výzvu vývojom uzavretého palivového cyklu. Na rozdiel od otvoreného, ktorý používame aj na Slovensku, sa pri uzavretom má recyklovať väčšina využitého paliva a vyrobiť z neho nové – MOX (z angl. Mixed OXid fuel).
„Palivo MOX je zmesou oxidov uránu a plutónia, pričom jeho množivý faktor je rovný alebo väčší než jedna. Znamená to, že počas jeho výroby získavame viac štepných jadier, než koľko bolo v pôvodne spotrebovanom palive,“ povedal pre Pravdu v súvislosti s novým palivom Petr Michajlovič Gavrilov, generálny riaditeľ podniku Gorno-chimičeskij kombinat, člen Rady riaditeľov Rosatomu a viceprezident Ruskej nukleárnej spoločnosti. Podľa neho jeden cyklus recyklácie vyhoreného paliva zaberie 10 rokov. „Palivo je v reaktore dva až tri roky, potom sa asi päť rokov chladí a prepracovanie zaberie asi pol roka. Fabrikácia nových palivových súborov trvá asi rok, takže spolu rátajme desať rokov minimálne. Samozrejme, je potrebné jednu várku paliva skladovať, jednu prepracovávať, ďalšiu prevádzkovať v reaktore, a tak ďalej. Môže to však trvať aj o niečo dlhšie,“ dodal Gavrilov. Podľa jeho slov sa jadrovým vedcom takmer podarilo vytvoriť perpetuum mobile, keďže palivo je takto použiteľné tisíc rokov. „Pri uzavretom palivovom cykle dochádza k významnej redukcii objemu použitého paliva. Postupujeme stále v kruhu, keď do paliva doplňujeme len urán 238, ktorý vyhorel. Trochu ho pridáme a znovu to palivo použijeme. Podstatne tak zmenšujeme objem využitého paliva a zlepšujeme ekonomiku,“ povedal Gavrilov.
Jadrová pohroma pri Fukušime odhalila nevýhody skladovania vyhoreného jadrového paliva v bazénoch. „V dôsledku havárie tam bolo prerušené chladenie, voda vrela a pri následnej reakcii prehriateho paliva a vody vznikal horľavý vodík. Suché sklady, ktoré používame u nás, sú skonštruované tak, aby vydržali pád lietadla alebo silné zemetrasenie,“ dodal Gavrilov.
Na Slovensku, podľa informácií Slovenských elektrární, sa palivo z reaktora po piatich až šiestich rokoch prevádzky presunie do bazénu vyhoreného paliva, ktorý je hneď vedľa reaktora. Tu sa vo vode dochladzuje a znižuje sa jeho aktivita. Voda dokáže tieniť žiarenie a zároveň absorbuje zvyškové teplo, ktoré vyhorené palivo produkuje. Po piatich rokoch dochladzovania pri reaktore sa vyhorené palivo prevezie do skladu vyhoreného paliva v Bohuniciach, kde sa skladuje v bazénoch s vodou. Tento sklad prevádzkuje štátna spoločnosť JAVYS a skladuje v ňom všetko vyhorené jadrové palivo, ktoré sa na Slovensku nachádza. Do budúcnosti sa počíta s rozšírením skladovacej kapacity skladu o sklad suchého typu, čo je skladovanie v špeciálnych kontajneroch chladených len prirodzenou cirkuláciou vzduchu. V súčasnosti používaný spôsob totiž prináša ekologické výzvy spojené s rádioaktívnou vodou.