Ceny elektriny odolali solárnej loby

Spor medzi výrobcami elektriny a regulačným úradom nevyústi do zdražovania pre spotrebiteľov. Výrobcovia elektriny nechcú platiť poplatok súvisiaci so stabilitou celej sústavy.

08.12.2016 14:00
veterná elektráreň, solárne panely Foto:
Ústavný súd vo svojom rozhodnutí G-komponent nezrušil ani nespochybnil, rozhodol však, že nové poplatky sa majú zavádzať zákonom alebo zmluvami, nie vyhláškou.
debata (3)

Ide o sumu vyše 70 miliónov eur ročne. Vo veci sa obrátili aj na Ústavný súd a tvrdia, že ten im dal za pravdu. V skutočnosti to však vyzerá tak, že súd nič podstatné o roky prebiehajúcich platbách nevyriekol. Celý spor má navyše politický podtón. Šéfkou Slovenskej asociácie fotovoltiky a OZE (SAPI) je Veronika Galeková. Jej manžel Karol Galek je poslancom za SaS. Práve opozícia sa vo veci obrátila na Ústavný súd.

S návrhom dodatočne zaťažiť vlastníkov najmä slnečných elektrární prišiel regulačný úrad ešte v roku 2014. Zavedením poplatku za pripojenie do distribučnej siete pre výrobcov elektriny chcel regulátor odbremeniť domácnosti, ktoré sa skladajú na dotácie obnoviteľných zdrojov v cenách elektriny. Úrad preto zaviedol pre všetkých výrobcov elektriny takzvaný G-komponent, ktorý mal čiastočne pokryť náklady na údržbu a prevádzku elektrických vedení. Distribučné podniky majú totiž náklady súvisiace s tým, že ak sa napríklad podniková elektráreň zastaví, musí sa pustiť rezervný zdroj, aby sa zaistila stabilita celej sústavy. Za rezerváciu kapacít sa platí. Ak tieto náklady nebudú platiť rôzne tepelné, slnečné či podnikové elektrárne, rozložili by sa do vyšších cien pre všetkých.

Kým SAPI tvrdí, že súd im vyhovel, regulačný úrad to vidí inak a G-komponent nemieni rozložiť do cien elektriny. Ústavný súd v spore konštatoval, že poplatok je protiústavný pre tých výrobcov elektriny, ktorí nemajú „s prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy uzatvorenú zmluvu o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcii elektriny“. Konkrétne je to v rozpore s článkom ústavy, podľa ktorého možno povinnosti ukladať zákonom alebo na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd, medzinárodnou zmluvou fyzických osôb či právnických osôb alebo nariadením vlády. Vyhláška ÚRSO však nie je ani zákonom, ani zmluvou, ani nariadením vlády.

Výrobcovia elektriny však zmluvy s distribučnými podnikmi mávajú. Či sú takí, ktorí zmluvu nemajú a platili poplatok, je otázne. Západoslovenská energetika odmietla zverejniť informácie týkajúce sa zmlúv. Rovnako tak Východoslovenská distribučná (VSD), ktorá uviedla, že väčšina zdrojov na území VSD má uzavretú zmluvu o prístupe do distribučnej siete VSD, pričom sa stále pracuje na uzatváraní zmlúv o prístupe do sústavy s novými zdrojmi. Pre Pravdu sa tiež vyjadril Gabriel Beer z komunikačného oddelenia spoločnosti Stredoslovenská energetika – Distribúcia, podľa ktorého každý výrobca elektriny, ktorý dodáva elektrinu do distribučnej sústavy, má zabezpečený prístup do sústavy a využíva ho do výšky maximálnej rezervovanej kapacity podľa dohodnutých podmienok pripojenia.

„Stredoslovenská energetika – Distribúcia nerozlišuje pri zabezpečení pripojenia a prístupu do distribučnej sústavy postavenie výrobcu elektriny z hľadiska, či má, alebo nemá nárok na podporu podľa zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Vo všeobecnosti však prevažnú časť tvoria výrobcovia elektriny s právom na podporu podľa tohto zákona,“ uviedol Beer.

Na vývoj udalostí reagoval aj regulačný úrad. "Úrad zdôrazňuje, že rozhodnutie Ústavného súdu nijako nespochybnilo zavedenie G-komponentu. Ten bol u nás zavedený transparentne, plne v súlade s platným nariadením Európskej komisie č. 838/2010. Slovensko nie je ani zďaleka jediná krajina, kde G-kompoment platí. Čo sa týka ostatných zmluvných vzťahov medzi účastníkmi trhu, k tým nemá úrad kompetencie sa vyjadrovať,“ uviedol hovorca úradu Radoslav Igaz.

Ústavný súd totiž vo svojom rozhodnutí o návrhu poslancov uznal len jednu námietku zo 14, ktoré namietali nesúlad vyhlášky úradu s Ústavou SR či so zákonmi o OZE, energetike, regulácii či cenách. Opozícia vidí hlavný problém v tom, že výrobcovia OZE nemajú konkrétnych odberateľov, kvôli ktorým by potrebovali využívať prístup do siete. „Väčšina však iba podľa zákona o podpore OZE a kombinovanej výrobe elektriny a tepla elektrinu odovzdava distribučnej spoločnosti, a to v bode pripojenia. Viacerí, ktorí prístup nevyužívajú, sa po rozhodnutí ÚS snažili zmluvu o prístupe zrušiť, k čomu sa však distribučné spoločnosti začali stavať rozdielne,“ uviedol Galek.

© Autorské práva vyhradené

3 debata chyba
Viac na túto tému: #elektrina #ceny energií