Pacient na úspory nedoplatí, tvrdí Štefan Kišš z rezortu financií

Váš projekt, ktorý má zjednodušene povedané hodnotiť míňanie peňazí štátu, akosi za posledné mesiace utíchol.
Vláda projekt oficiálne odobrila len na prelome marca a apríla tohto roka a prvé správy revízií v rezortoch dopravy, zdravotníctva a IT sa stali súčasťou nedávno schváleného rozpočtu. To znamená, že projekt sa dostáva do života, do každodennej praxe. Konkrétne výsledky možno vidieť na revízii výdavkov na zdravotníctvo, dopravu a IT. Takýmto spôsobom sa počas tohto volebného obdobia zhodnotí väčšina verejných výdavkov. V októbri nám vláda schválila mandát na revíziu výdavkov v oblasti vzdelávania, práce, sociálnych vecí a životného prostredia. Ďalšie dva roky do konca volebného obdobia máme na hodnotenie zvyšných rezortov.

Hodnotíte len výdavkové obálky štátu alebo sa pozeráte aj na rozhodnutia vlády, ktoré chce prijať?
Hodnotíme rozhodnutia a opatrenia vlády ešte predtým, ako ich schváli. Prioritou najbližších mesiacov sú pre nás plánované investičné projekty. Na to nám vláda tiež dala explicitný mandát. Zvlášť sa venujeme doprave, pretože je to veľký balík peňazí.

Zdravotníctvo má na budúci rok vďaka vami navrhovaným úsporám ušetriť 174 miliónov eur. Je to len odporúčanie alebo jasný záväzok?
Naše analýzy s opatreniami sú súčasťou rozpočtu verejnej správy. V kapitole „zdravotníctvo“ sú explicitne opatrenia s rozpočtovým vplyvom, ktoré sa budú v roku 2017 realizovať. Budeme ich tak vedieť veľmi jasne vyhodnotiť na konci kalendárneho roka. Do rozpočtových riadkov sa nepremietli opatrenia v doprave a IT, vláda ich len schválila v rámci prílohy rozpočtu. Dôvodom je, že ich ešte potrebujeme dopracovať, aby boli vynútiteľné aj formálne. Teda posunúť sa od „pekných“ grafov po zhmotnenie do bežnej praxe, resp. legislatívy. Cieľom je realizovať opatrenia v doprave a IT zapracované v rozpočte v roku 2018.

Čo s ušetrenými peniazmi v jednotlivých rezortoch?
Ušetrené peniaze sa reinvestujú v rámci daného sektora. Ide o tzv. alokačnú efektívnosť. Hľadáme neefektívnosť a navrhujeme, ako ušetrené peniaze minúť tak, aby priniesli viac hodnoty za peniaze.

Čo v praxi znamená, napríklad v zdravotníctve, že chcete docieliť, aby sa na Slovensku znížila úmrtnosť?
Znížiť úmrtnosť v zdravotníctve je hlavný výsledkový ukazovateľ, ktorým sa realizuje lepšia hodnota v zdravotníctve. Väčšina opatrení, ktoré sú pre zdravotníctvo uvedené v rozpočte na budúci rok, znižuje jednotkové náklady. Šetrí sa na nákladoch, napríklad v prípade zdravotníckeho materiálu či výdavkov na lieky, resp. v ich nadspotrebe. Ušetrené peniaze sa následne použijú na iné oblasti v zdravotníctve, ktoré môžu znížiť úmrtnosť. Napríklad na výstavbu nových nemocníc alebo viac potrebných výkonov v zdravotníctve – na MR a CT vyšetrenie. Pacient sa môže skôr dostať k lekárovi, byť lepšie a rýchlejšie diagnostikovaný, a teda aj liečený, zamedzí sa duplicitným vyšetreniam a podobne. Pomôcť pri tom by mal aj projekt eHealth. Výdavky budú efektívnejšie, konkrétne bude lepší prístup k zdravotnej starostlivosti. Pacient sa bude môcť dostať rýchlejšie k lekárovi, čo mu môže zachrániť život. A hlavne, bude správne diagnostikovaný, teda mu bude poskytnutá adekvátna liečba. Ide o to, aby sa zlepšilo riadenie sektora zdravotníctva, aby bola aj lepšia informovanosť medzi lekármi.

S čím porovnávate ceny napríklad liekov a zdravotníckeho materiálu?
To je prípad od prípadu. Buď ide o analýzu výdavkov a prínosov pri investičných projektoch, alebo benchmarkovaním. Analyzujeme tak napríklad slovenské nemocnice a ich prevádzkové náklady medzi sebou alebo ich porovnáme so zahraničím. Pri celkovej spotrebe liekov sa porovnávame so zahraničím. Vždy sa snažíme nájsť najlepší analytický spôsob.

Ako má fungovať v praxi lepšia informovanosť lekárov?
To, že lekár bude mať vašu elektronickú zdravotnú kartu, v prvom rade zamedzí duplicite. Nemalo by sa už stať, že za ním príde pacient, ktorému urobí rovnaké vyšetrenia, aké mu boli urobené niekde inde pred týždňom. Tým, že oveľa rýchlejšie a jednoduchšie uvidí lekár pacientovu dokumentáciu, dokáže lepšie diagnostikovať a nasadiť presnejšiu liečbu. Aby sa už nestávalo, že pacient bude užívať lieky, ktoré mu pred rokmi nerobili dobre, ale na základe klasických záznamov sa k tejto informácii lekár nedostane, a pacient si na to nespomenie pri predpisovaní.

Navrhujete prehodnocovanie niektorých liekov na trhu. Nemôže sa stať, že sa už pacienti k niektorým liekom nakoniec nedostanú?
Prístup k starostlivosti a liekom je kľúčový pre zdravie ľudí. Na Slovensku máme relatívne nízke ceny liekov, a zároveň ich spotrebovávame veľmi veľa. Cieľom je teda obmedziť nadspotrebu. Lekár by mal najlepšie vedieť predpísať pacientovi správny liek. Evidentne však konzumujeme viac liekov ako ľudia v iných krajinách, napriek tomu nie sme zdravší ako oni. Zároveň to, čo píšeme v štúdii, je, že niektoré lieky sa ukazujú ako potenciálne neefektívne.

Čo to znamená?
Podčiarkujem slovo potenciálne. Nie je pravda, že ideme „vyhadzovať“ lieky a kvôli tomu budú zomierať pacienti, ako som sa v niektorých médiách dočítal. To určite nie. Navrhujeme aby sa poriadne prehodnotili všetky lieky z pohľadu efektívnosti. Na Slovensku máme od roku 2011 legislatívu, ktorá hovorí, že každý liek, ktorý vstupuje do kategorizovaného zoznamu liekov, má prejsť kvalitatívnym testom. U nás máme v súčasnosti okolo 6,8 tisíca liekov. Z toho 150 liekov kvalitatívnym testom neprešlo. Čo hovoríme pri potenciálne neefektívnych liekoch, je, že aj tieto lieky musia prejsť testom. Zároveň hovoríme o tom, ako postupovať, keď sa ukáže, že liek je neefektívny. Možnosti sú v princípe tri – môže byť poskytnutá zľava priamo pri konkrétnom nákupe liekov alebo sa stanoví pre každý budúci nákup jednotná cena. Treťou možnosťou je, že sa nahradí inou alternatívnou liečbou, ak existuje.

Úspora pri nákupoch potenciálne neefektívnych liekov, ktorú ste premietli do rozpočtu, je relatívne nízka.
Je to konzervatívne číslo, ktorému sa upísal minister zdravotníctva. Ide o sumu 25 miliónov eur na budúci rok, ten potenciál je však vyšší, a to odhadom 42 miliónov eur.

Spomínali ste skrátenie čakacej lehoty u lekára. To sa však zo dňa na deň urýchliť nedá.
Z ušetrených peňazí v budúcom roku, ktoré zostanú v zdravotníctve, pôjde časť na úkony, na ktoré teraz musíte čakať. To, o koľko sa skrátia čakacie lehoty a kedy, záleží na samotnej implementácii návrhu.

Najvyšší kontrolný úrad má kontrolovať vaše analýzy. Prídu z jeho strany aj sankcie, ak vo svojich analýzach pochybíte?
Pre projekt Hodnota za peniaze je dôležité, aby sa nami navrhované opatrenia aj reálne plnili. Úlohou kontrolórov je pozerať sa na ich plnenie. NKÚ má mandát povedať svoj názor a nastaviť tak zrkadlo politikom, ale aj nám, ak nájde v našich analýzach nejakú chybu. Vo Veľkej Británii tento mechanizmus kontroly funguje veľmi dobre. Tam dokonca zriadili špeciálny výbor v parlamente, ktorý sa tomu venuje. U nás sa NKÚ zúčastňuje na rôznych výboroch v parlamente podľa vecnej témy.

Koľko ľudí vlastne na projekte Hodnota za peniaze pracuje?
Priamo na revízii výdavkov má priamo pracovať približne 30 ľudí. Z toho polovica priamo na ministerstve financií a druhá polovica v jednotlivých rezortoch, kde prebieha revízia. Dnes je nás spolu 14. Zároveň chceme budovať stále analytické kapacity, tak ako IFP na ministerstve financií, chceme, aby sa analytický útvar etabloval na každom ministerstve. Analytické otázky, ktorým sa majú venovať v podstate všetky, spadajú pod hlavičku „hodnota za peniaze“.

Všetko, čo prehodnocujete, sa dostane aj na verejnosť alebo to slúži len na interné účely?
Automaticky sa naše analýzy publikujú. V princípe sa tu naša formálna úloha končí. Rozhodnutie zostáva na predkladateľoch. Nastupuje implementácia.

Stále naberáte analytické posily do tímu. Je zo strany odborníkov záujem pracovať pre štátnu správu?
Snažíme sa presadzovať profesionálnu štátnu správu. Princípy dobrého riadenia firmy chceme etablovať aj v štátnych inštitúciách. Každý, nielen analytický útvar, ale aj každé ministerstvo a štátna inštitúcia, by mali byť fungujúcimi organizáciami. To hovoríme aj ľuďom pri náboroch, a to sa snažíme uplatňovať v každodennom fungovaní. Analytik musí mať možnosť pomenovať veci, ako skutočne sú, poskytnúť svojim nadriadeným to, na čo prišiel. Ďalej je to už politika. Politik sa môže rozhodnúť v súlade so svojím mandátom a presvedčením. Analytická práca má byť profesionálna, neskreslená politickými zadaniami. Lákadlom oproti súkromnému sektoru je, že ľudia majú možnosť podieľať sa na veciach verejných. Pre mnohých ľudí je to dôležitá motivácia.

Je to atraktívna práca aj pre mladých ľudí?
Mnoho mladých ľudí sa v súčasnosti chce podieľať na veciach verejných, čo je dobre. Pocit sebarealizácie je pre nich dôležitý, nechcú si len odkrútiť povinných 8 hodín v práci, ale aj robiť niečo zaujímavé. Máme veľa ľudí so zahraničnými školami, dokonca by som povedal, že väčšinu, ktorí prichádzajú naspäť na Slovensku, a chcú pracovať práve v štátnej správe.

Priemerný vek vášho analytického tímu je pomerne nízky, okolo hranice 30 – 35 rokov. Ako môžu mladí ľudia fundovane rozhodovať o takých dôležitých oblastiach, ako je zdravotníctvo?
Pre nás sú dôležité princípy dobrej analýzy. Nie je dôležité, koľko rokov má človek, ale má to pripraviť v súlade s najlepšou praxou, dátami a poskytnúť objektívne odporúčanie. To je výsledkový ukazovateľ pre analytikov. Koľko má rokov, je z tohto pohľadu druhoradé. Nerobíme však analýzy od stola, respektíve počítača. Pripravujeme ich s ľuďmi z praxe, z jednotlivých ministerstiev, za tým je veľa hodín práce a rozhovorov. Analýzy teda dopĺňame o znalosť daného sektora odborníkmi z fachu.