Viac ušetria rodiny v bytových domoch. Teplo v centrálnych rozvodoch totiž zlacnie výraznejšie ako plyn, ktorým priamo kúria najmä rodinné domy na vidieku.
Domácnosť v rodinnom dome s podlahovou plochou asi 150 m2 ušetrí podľa prepočtov Pravdy na lacnejšom plyne a elektrine spolu asi 100 eur ročne. V prípade plynu úspora predstavuje asi 36 eur a pri elektrine asi 60 eur. Rodina v 3-izbovom byte zase ušetrí popri spomínaných nižších platbách za elektrinu aj za teplo. V prípade, že centrálny výrobca používa plyn, môže úspora dosiahnuť asi 70 eur. Celkovo tak 3-izbový byt na elektrine a teple na budúci rok ušetrí 130 eur. To, koľko ľudia zaplatia za energie, zároveň závisí od vykonaných úsporných opatrení, ako je zatepľovanie či výmena okien, ako aj od počasia.
Rok 2017 bude zároveň štvrtým rokom zlacňovania energií v slede. Môže však byť aj posledným. Svetové ceny ropy totiž začínajú rásť a v Európe postupne končí aj politika lacných peňazí. Kým tento rok je podľa odhadov VÚB banky na Slovensku rokom miernej deflácie, teda ceny celkovo klesnú o 0,1 percenta, na budúci rok má inflácia dosiahnuť 1,3 percenta.
„Návrat inflácie do kladných hodnôt sa už očakával aj v ostatných dvoch rokoch, no nenaplnil sa. Tentoraz sa však už javí reálne. Inflácia sa totiž odrazila od dna spolu s cenami ropy a ďalších komodít,“ upozorňuje analytik VÚB banky Zdenko Štefanides s tým, že vplyv na infláciu budú mať aj rastúce mzdy a chuť ľudí pri poklese nezamestnanosti viac míňať peniaze.
Inflačné nálady môžu byť ešte v roku 2017 tlmené práve regulovanými cenami energií. Najvýraznejšie má zlacnieť teplo, o to až o 6 percent, čo je najviac za posledné roky. Napriek tomu však budú ľudia platiť za teplo stále o niečo viac ako v roku 2010. Od roku 2010 totiž museli domácnosti čeliť sérii zdražovania tepla. Najviac ceny narástli v roku 2011, a to až o 13 percent. Vtedy išlo o dôsledok prudkého nárastu cien ropy a cien plynu na svetových trhoch. Svet sa dostával z celosvetovej krízy a energie zdraželi v očakávaní hospodárskeho rastu a vyššej spotreby energií.
V pokrízovom období od roku 2013 doteraz lacneli takmer každý rok slovenským domácnostiam aj elektrina a plyn. Išlo aj o dôsledok lacnej ropy, ktorej bol na trhoch prebytok. V prípade elektriny pokles cien spôsobili aj masívne dotácie do obnoviteľných zdrojov energií, výsledkom ktorých je prebytok elektriny na trhu. Slovenský regulátor sa zároveň musí v cenách vyrovnať s desiatkami miliónov eur, ktorými sa spotrebitelia cez ceny každoročne skladajú na podporu solárnych elektrární, ťažby domáceho hnedého uhlia či kombinovanej výroby elektriny a tepla.
Nové tarify na plyn
Slovenský plynárenský priemysel uvádza, že ohlásený 2,6-percentný pokles priemerných cien plynu sa v najväčšom percentuálnom pomere dotkne spotrebiteľov v tarifnej triede D1. Ak domácnosť alebo malá spoločnosť ročne spotrebuje do 1 000 kilowatthodín, teda na plyne len varí, ušetrí viac ako 10 percent, asi 8,97 eura za rok. V tarife D2 so spotrebou do 10-tisíc kWh ušetrí 11,53 eura, čo je pokles ceny asi o 2,4 percenta. V tarifnej triede D3 so spotrebou do 23-tisíc kWh zaplatí spotrebiteľ menej o 20,65 eura, teda ušetrí asi 2 percentá. V skutočnosti domy na vidieku, ktoré kúria len plynom, míňajú viac plynu, a tak aj úspora pri cenovej zmene môže byť väčšia.
Nová vyhláška regulačného úradu tiež upravila hranice ročnej spotreby plynu, a to zavedením nových tarifných tried. Tarify D1 či D2 sa nemenia, zmena sa týka tej skupiny odberateľov, ktorí majú zvolenú tarifu D3 a ich spotreba presiahla 42 760 kWh. Tí budú patriť do jednej z nových tarifných tried. Odberatelia, ktorí mali v roku 2016 zazmluvnenú tarifnú triedu D4, budú podľa spotreby zadelení do tried D5 až D8.
„V praxi sa teda bude cenová regulácia vzťahovať na väčšiu skupinu odberateľov plynu v domácnosti ako doteraz, keďže cenovej regulácii bude podliehať dodávka tým odberateľom plynu, ktorí budú mať zazmluvnenú tarifu D1 až D6,“ uviedol v stanovisku SPP jeho hovorca Ondrej Šebesta.
„V prípade nových taríf D5 až D8 bude cenovej regulácii podliehať len dodávka plynu v tarife D5 a D6. Zvyšné tarify, teda D7 a D8, už nebudú podliehať cenovej regulácii,“ dodal Šebesta.
Chladný rok môže faktúry zdvihnúť
Najväčšie zmeny sa črtajú pri cene tepla. Cena tepla sa skladá z fixnej a variabilnej zložky, je to sumár fixných a variabilných nákladov. Variabilná zložka priamo súvisí s množstvom tepla, ktoré dodá dodávateľ, tieto položky sú priamo úmerné množstvu dodaného tepla odberateľom. Sem spadá cena paliva, elektriny či položky na technologickú úpravu vody. Fixná zložka sú všetky ostatné náklady, teda odpisy, revízie, skúšky kuričov alebo vyhradených technických zariadení.
Kým celková cena tepla má klesnúť o 6 percent, variabilná zložka môže klesnúť aj o 15 percent. „Zo schválených cien, ako aj z podkladov prebiehajúcich konaní, úrad predpokladá pokles výslednej ceny, a tým aj nákladov na teplo v roku 2017 v priemere o 6 %. Pokles sa dá očakávať najmä v prípade, ak sa teplo vyrába zo zemného plynu,“ uvádza sa v stanovisku regulačného úradu, ktoré zaslal hovorca Radoslav Igaz.
Odborníci zároveň upozorňujú, že faktúry za teplo bude priamo ovplyvňovať jednotková cena za teplo. Tá sa práve vďaka fixnej a variabilnej zložke správa tak, že ak bude rok 2017 teplým rokom s vyššími priemernými teplotami, bude rásť aj jednotková cena za teplo. Dôvodom je fakt, že pomer v cene sa nakloní v prospech fixnej položky, keďže variabilná bude nižšia práve vďaka nižšiemu objemu dodaného tepla. Naopak, chladnejší rok znamená pokles fixných nákladov na finálnej cene a nižšiu cenu za jednotku tepla.