Veď ako inak vysvetliť famózne úspechy, ktoré jeden za druhým zbierajú v poslednom čase ríbezľové vína z Devína?
Tradícia stará vyše 2 000 rokov
Víno z Devína pili už Kelti a Rimania. V druhej polovici 19. storočia však tamojšie vinice zničila zákerná fyloxéra. Slnečné svahy nad sútokom Moravy a Dunaja pustli. Devínčania však nebedákali dlho, dali hlavy dohromady a stavili na ríbezle. Napokon, aj z nich sa dá dorobiť víno. Vinárske majstrovstvo, ktoré sa tam ctilo a strážilo v hlavách generácií, Devínčanov podržalo. Bol to kumšt, ale výsledky boli nad očakávania. Sláva nového ovocného vína doletela zo Slovenska cez Rakúsko, Nemecko a Francúzsko až do Spojených štátov. Všade ho navyše považovali aj za liečivé. Zdôrazňoval sa najmä vysoký podiel železa. Od polovice 20. storočia imidž ihravého nápoja upadal. Zväčša vodou riedený, lacný a sladký mok pili najmä chudobní študenti. A dnes? Chuťové poháriky návštevníkov Devína sa po rokoch môžu opäť tešiť z poctivého ríbezláka.
Milovníci vín zo Slovenska i z blízkeho zahraničia, ktorí putujú s pohárikom po Malokarpatskej vínnej ceste, to vedia. Teraz však devínsky ríbezlák opäť objavili aj maškrtné jazýčky vinárskych odborníkov v ďalekej cudzine. Na najprestížnejšej výstave vín v Stredomorí, na Terravino v Izraeli, ocenili dve vína z vinárstva Augustína Mrázika najvyššou medailou – dvojitou zlatou.
„Do súťaže som poslal iba tri vína, a všetky zabodovali vysoko. Stále tomu neverím a ustavične rozmýšľam, ako sa to mohlo stať. Vôbec sa nepovažujem za veľkého vinára,“ hovorí skromne Mrázik, ktorého firma ročne vyprodukuje len niekoľko desaťtisícok fliaš vína. Faktom však je, že dve veľké zlaté získal v Izraeli spomedzi slovenských, moravských a českých vinárov iba on. Zo Slovákov získal dvojitú zlatú medailu už iba Jaroslav Ostrožovič so svojím skvostným šesťputňovým Tokajským výberom ročníka 2003.
Mrázik sa nazdáva, že za medzinárodný úspech jeho ríbezľových vín môže najskôr zvedavosť milovníkov vína. „Ovocné vína sú na takýchto súťažiach zatiaľ skôr rarita. Neprekvapuje ma však, že im chutili, veď sú senzačné. A z ovocných vín je práve ríbezľové svojím charakterom najbližšie hroznovým vínam. A možno len boli v správny čas na správnom mieste. S nadsádzkou povedané: vytrhli degustátorov z nudy hodnotenia stoviek síce špičkových, ale stále "len“ hroznových vín."
Foto: Jakub Prokeš, Pravda
Prečo chutí všetkým?
Ocenené vína od Augustína Mrázika znalci devínskych vinárstiev už považujú za klasiku.
Devínske ríbezľové víno čierne polosladké 2014 má už prestížnych medailí viac. Bodovalo aj tento rok v marci v USA, kde dostalo jedinú zlatú medailu v kategórii vín z čiernych ríbezlí a stalo sa tak neoficiálnym najlepším ríbezľovým vínom sveta! Z Terravino si prinieslo „len“ striebornú medailu. Prekvapením však bol Čierny sv. Urban – suché víno z čiernych ríbezlí, ktorý tentoraz dostal dvojité zlato. Suchý ríbezlák? pýtali sa porotcovia. Keď však ochutnali, odpovedali si sami: Určite!
Starodevínsky ríbezlák, ktorý v Izraeli dostal tiež dvojité zlato, je zase novinka. „Uviedli sme ho na jar. Ako reakciu na dopyt po ešte sladšom víne,“ vysvetľuje Mrázik. „Tradičný devínsky ríbezlák totiž dorábame ako polosladké víno. Tak mi napadlo, skúsme vyrobiť také víno, ako sa v Devíne robilo pôvodne. Bola to reakcia na nostalgické spomienky na veľmi sladký ríbezlák podľa starého devínskeho receptu – liter šťavy, kilo cukru, dva litre vody. Reku, spravíme ho, aspoň ho konečne budeme môcť aj okoštovať.“
Výrazný podiel na úspechoch vinárstva Víno Mrázik má aj vincúr Sali Salihi. Srdečný Macedónčan sa na Slovensku usadil takmer pred dvadsiatimi rokmi. S firmou žijú aj jeho manželka a dve dcéry. Práve ich vídať najčastejšie pri prezentácii najúspešnejších ríbezlákov z Devína.
Vždy žoviálny Salihi objasňuje úspech ríbezľového vína prosto: „Je zdravý a veselý. Milujú ho všetci – aj študenti, ženy i seniori.“