Švajčiari migrantov neobmedzili. Budú ich nasledovať aj Briti?

Britov, ktorí si v júnovom referende zvolili tesnou väčšinou odchod krajiny z Európskej únie, čakajú v nasledujúcich mesiacoch tvrdé rokovania s Bruselom. Kľúčovou témou bude obmedzenie migrácie.

19.12.2016 13:00
Švajčiarsko, migranti, platy Foto:
Švajčiarske platy lákajú a budú naďalej lákať aj Slovákov. Švajčiari napokon prílev migrantov do krajiny neznížia.
debata (8)

Britská vláda na čele s premiérkou Theresou Mayovou chce totiž každoročný počet nových prisťahovalcov do krajiny (viac ako 300-tisíc) výrazne okresať, zhruba na 100-tisíc. V Británii pracuje v súčasnosti aj okolo 100-tisíc Slovákov.

Minulotýždňové rozhodnutie Švajčiarov ustúpiť Bruselu v otázke migrácie však Mayovej berie pred dôležitými rokovaniami vietor z plachiet. Švajčiari si ešte v roku 2014 v referende odhlasovali, že chcú obmedziť migráciu do krajiny. Kvóty obmedzujúce príchod prisťahovalcov z EÚ nakoniec však švajčiarska vláda nezavedie, pretože sa bojí protiopatrení Bruselu. Tým hlavným je obmedzenie prístupu krajiny na 500-miliónový jednotný európsky trh. Švajčiarsko nie je členom EÚ, ale s úniou spolupracuje v obchodnej oblasti na základe zmlúv.

Hovorca Európskej komisie Margaritis Schinas podľa agentúry Reuters na margo švajčiarskeho referenda o obmedzení migrácie povedal, že „predpis nestanovuje kvóty pre voľný pohyb občanov Európskej únie a nepredpokladá obmedzenie ich prístupu k zamestnaniu vo Švajčiarsku, čo, naopak, v pôvodnom návrhu bolo.“ Švajčiari sa snažili s Bruselom vyjednávať na tému migrácie, rozhovory však stroskotali. Švajčiarska vláda sa preto rozhodla pre miernejší výklad výsledkov referenda. Schválený zákon počíta s tým, že výhodu v obsadzovaní voľných pracovných miest budú mať nezamestnaní, ktorí sú registrovaní na švajčiarskych pracovných úradoch.

Obe strany majú eso v rukáve

O podobných krokoch Británie rokovali európski lídri na minulotýždňovom summite v Bruseli, ktorý bol zároveň ich posledným oficiálnym stretnutím v tomto roku. Z úst európskych lídrov bolo počuť na margo Británie a jej odchodu viacero výhrad. Najčastejšie sa v prípade vyjednávaní o novej podobe spolupráce krajiny s úniou spomínali doterajšie ústupky, na ktoré muselo európske spoločenstvo pristúpiť. Británia má od roku 1984 zavedený tzv. britský rabat. Ide o zľavu na príspevok Spojeného kráľovstva do úniového rozpočtu.

Celkový príspevok Britov v roku 2015 do rozpočtu EÚ sa vďaka rabatu zredukoval zo 17,8 miliardy na 12,9 miliardy libier (0,47 percent britského HDP). Britom sa ich príspevok vrátil cez eurofondy, ktorých objem predstavoval 4,5 miliardy libier. Británia vďaka členstvu v EU získava ročne do svojho rozpočtu podľa Konfederácie britského priemyslu CBI 62 až 78 miliárd libier, čo predstavuje 4–5 percent britského hrubého domáceho produktu. Podľa CBI do dnešného dňa investovali firmy z EÚ v Británii spolu 1,2 bilióna dolárov.

V prípade tzv. brexitu držia obe strany dohody eso v rukáve. Únia v podobe obmedzenia prístupu Britov na jednotný 500-miliónový trh spotrebiteľov, Británia zase v zavedení pracovných povolení a okresaní počtu prisťahovalcov do krajiny, čo by znamenalo vyššiu záťaž na sociálne systémy v európskych krajinách.

Aký je ďalší scenár?

Nateraz sa obe strany, jednak Briti, ako aj Brusel, držia navzájom v šachu. Všetko sa rozhodne po tom, čo britská vláda oficiálne aktivuje článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorým sa začne dvojročné vyjednávanie o odchode Británie z EÚ. Podľa Paula Richa, profesora politológie, ktorý prednáša na univerzitách v Bristole, vo Warviwicku či v Melbourne a je konzultantom aj na prestížnej britskej Cambridgeskej univerzite, sa budú Briti vo vyjednávaniach s Bruselom snažiť aspoň o taký ústupok v migračnej politike, ako dosiahli najnovšie Švajčiari. Poukazuje v tomto prípade na nedávne štatistiky z Británie. Počet zamestnaných v krajine sa prvýkrát za viac ako rok znížil.

Od júnového zverejnenia výsledkov referenda až do konca októbra klesol počet zamestnaných o 6-tisíc, na 31,76 milióna. Trh práce podľa Richa pociťuje spomalenie naďalej, preto bude tamojšia vláda tlačiť na to, aby firmy pri zamestnávaní uprednostňovali práve Britov. Po brexite sa odhaduje, že Británia stratí až pol milióna pracovných miest. Nezávislý think-tank Migration Observatory pri Oxfordskej univerzite vo Veľkej Británii uvádza, že v krajine žije okolo 3,3 milióna ľudí z krajín únie. To predstavuje približne päť percent z celkovej britskej populácie. Viac ako dva milióny z nich pracujú, čo je sedem percent pracujúcej populácie. Zhruba 1,6 milióna Európanov z únie žijúcich v Británii tam prišlo medzi rokmi 2006 až 2014.

Čo sa týka Švajčiarska, to zaznamenáva každoročný príchod 80-tisíc nových cudzincov, prevažne z krajín EÚ. Švajčiarsko má po Luxembursku druhý najväčší podiel cudzincov v Európe. Až 60 percent z doterajších imigrantov prišlo do krajiny za prácou. Zatiaľ čo krátko po otvorení švajčiarskych hraníc boli medzi prisťahovalcami najmä Nemci, po finančnej kríze v roku 2008 to boli predovšetkým obyvatelia z krajín strednej a východnej Európy. Cudzinci tvoria približne štvrtinu z 8,3 milióna obyvateľov Švajčiarska. V krajine žije 1,4 milióna občanov EÚ a ďalších 365-tisíc tam dochádza za prácou z pohraničných regiónov susedných krajín.

Čo robia cudzinci z EÚ v Británii a vo Švajčiarsku?

Cudzinci z EÚ s výborným vzdelaním sú vo Švajčiarsku nenahraditeľní pre švajčiarsky farmaceutický, chemický a biotechnologický priemysel – tvoria až 45 percent zamestnancov. Mnohí z únie tam pracujú aj v oblasti cestovného ruchu. Cudzinci pritom znamenajú prínos pre krajinu helvétskeho kríža aj z iného pohľadu. Zakladajú približne 40 percent z celkového počtu nových firiem. Napríklad v roku 2013 vytvorili 30-tisíc pracovných miest. Imigranti sú pre ekonomiku prínosom aj cez výdavky. Švajčiarska banka Credit Suisse uvádza, že vďaka cudzincom vzrástla súkromná spotreba od roku 2008 o 25 percent.

Vo Veľkej Británii pracujú Slováci na rôznych pozíciách – od smetiarov cez predavačov, upratovačky alebo opatrovateľky detí. Radia sa tak na 22. miesto spomedzi všetkých národností žijúcich v Británii. Lákavá je najmä výška mzdy. Priemerná britská mzda bola podľa centrálneho štatistického úradu Veľkej Británie za rok 2015 na úrovni v prepočte zhruba 2 208 libier mesačne. Aj v prípade Švajčiarska sú lákavé troj- až štvornásobné platy v porovnaní so slovenskými priemernými mzdami.

Čisté fiškálne dosahy v prípade imigrantov, ktorí prišli do Británie od roku 2004 (imigranti z nových členských štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 vrátane Slovenska, pozn. red.), sú pozitívne. Prisťahovalci tvoria takisto veľkú časť zdravotných sestier, učiteľov či lekárov. Do roku 2011 odviedli imigranti do systému na daniach o 4,96 miliardy libier viac (6,3 miliardy eur), ako z neho dostali vo forme služieb. Britský štatistický úrad napríklad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ktorej sa britská pracovná sila vyhýba, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku.

© Autorské práva vyhradené

8 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Veľká Británia #Švajčiarsko #migranti #Brexit