V roku 2014 vlastnilo päť percent najbohatších domácností v eurozóne 37,8 percenta čistej hodnoty majetku, ešte v roku 2010 to bolo len 37,2 percenta. Naopak, päť percent najchudobnejších malo v čistom vyjadrení len dlh.
Dlhová kríza zvýšila aj nerovnosti medzi štátmi. Ťažko zasiahla predovšetkým krajiny na okraji spoločenstva, ako je Taliansko, Španielsko, Portugalsko a Grécko, zatiaľ čo centrálne štáty na čele s Nemeckom sa z nej zotavili rýchlejšie.
Medián majetku domácností v eurozóne sa znížil o desať percent na 104 100 eur, predovšetkým kvôli poklesu cien nehnuteľností. Prepad bol citeľný najmä v Grécku a na Cypre, kde sa medián znížil o 40 percent, o viac ako 15 percent klesol v Taliansku, Portugalsku a Španielsku.
K nárastu strednej hodnoty majetku o 10 percent došlo v Nemecku a stúpla aj v Rakúsku, Fínsku a Luxembursku.
Desať percent najbohatších domácností eurozóny vlastní majetok vo výške minimálne 496 000 eur. Najbohatšie sú luxemburské rodiny, medián ich príjmov predstavuje 437 500 eur. Napríklad v Litve je to iba 14 200 eur.