Impérium miliardárov rastie

, 01.01.2017 10:00

Nitky v Európe, Amerike, ale aj Ázii či Rusku ťahajú z úzadia boháči. Politici si s ich vplyvom stále nevedia poradiť. Všetci vedia, že liekom je rast daní pre bohatých, koniec daňových rajov a zníženie daní pre chudobných. Globálna politická dohoda na takejto ráznej regulácii kapitalizmu však chýba. Miliardárov preto pribúda a situácia chudobnejších ľudí sa príliš nezlepšuje.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

Tento rok sa hodnota majetku 500 najbohatších ľudí sveta zvýšila o ďalších 237 miliárd dolárov a dosiahla 4,4 bilióna dolárov. Celosvetovo platí, že asi 60 najväčších boháčov vlastní taký majetok ako chudobnejšia polovica sveta, teda 3,6 miliardy ľudí. Najviac boháčov je v Amerike, ale situácia sa postupne zhoršuje aj v Európe. Najnovšia štúdia Európskej centrálnej banky, ktorá zmapovala 84-tisíc európskych domácností, odhalila, že v roku 2014 vlastnilo päť percent najbohatších domácností v eurozóne 37,8 percenta čistej hodnoty celkového majetku. V roku 2010 to bolo 37,2 percenta. Naopak, päť percent najchudobnejších malo v čistom vyjadrení dlh.

Boháči dokázali zbohatnúť aj počas krízy, kým chudobnejší prerobili po strate práce a prepade cien nehnuteľností.

„Chudobní ľudia sa často nedokážu vymaniť zo svojej situácie i v dôsledku zlého vzdelania. Kto nemá peniaze, ten sa na lepšie školy nedostane. Potom nemôže očakávať lepšie zamestnanie. Dá sa povedať, že chudobní sa pohybujú v začarovanom kruhu a len prijímajú pokyny ľudí, ktorí ovládajú podniky,“ povedal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Svetoví politici idú za zmenou len pomaly. Prelomovým bola tento rok pokuta Európskej komisie pre Apple za krátenie daní v Írsku. Na Slovensku minulá vláda zaviedla daňové licencie a znížila odvody chudobným. Súčasná vláda však daňové licencie zase ruší, aj keď zároveň zavádza daň z dividend, vyššie odvody pre bohatých a zároveň zvyšuje penzie.

Podľa štúdie Európskej centrálnej banky v rámci 19 krajín eurozóny sa stredná hodnota majetku domácností za posledné roky znížila o desať percent na 104,1 tisíca eur, predovšetkým pre pokles cien nehnuteľností. Prepad bol citeľný najmä v Grécku a na Cypre, kde sa medián znížil o 40 percent, o viac ako 15 percent klesol v Taliansku, Portugalsku a Španielsku. K nárastu strednej hodnoty majetku o 10 percent došlo v Nemecku a rast mali aj v Rakúsku, vo Fínsku a v Luxembursku.

Desať percent najbohatších domácností eurozóny vlastní majetok vo výške minimálne 496-tisíc eur. Najbohatšie sú luxemburské rodiny, stredná hodnota ich majetku predstavuje 437,5 tisíca eur. Naopak, napríklad v Litve je to iba 14,2 tisíca eur. Na Slovensku je stredná hodnota majetku 50,3 tisíca eur za rok 2014, kým ešte v roku 2010 to bolo 66,9 tisíca eur.

Roztváranie nožníc pokračuje

Prečo sa nožnice medzi bohatými a chudobnými aj napriek pozitívnejším predikciám do budúcnosti stále roztvárajú? „Dôvodov je niekoľko. Významným faktorom je iná skladba aktív. Portfóliá bohatých ľudí sú charakteristické tým, že sú zložené z podnikových a akciových investícií, ktoré v mnohoročnom období majú vyššie priemerné výnosy ako portfóliá zostavené z vkladových produktov. Práve účty v bankách sú typické pre chudobnejších ľudí,“ vysvetlil Tomčiak.

Tí najchudobnejší pritom nemajú ani to a žijú často z ruky do úst. Kto však podľa ekonómov neinvestuje do tvorby kapitálu, nemôže očakávať, že bude mať v budúcnosti majetok. Akciové a podnikové investície majú v dlhom období priemernú výnosnosť 10 a viac percent. Účty v bankách generujú ročne do dvoch percent. „Na ilustráciu, ak sa investuje na 10 rokov 10-tisíc eur, v prípade bohatších ľudí, ktorí to reinvestujú cez akciové fondy, majú na konci tohto obdobia okolo 26-tisíc eur. V prípade chudobnejších ľudí, ktorí to majú uložené na bežných účtoch, je to iba 12¤190 eur,“ dodal Tomčiak.

Z podstaty kapitalizmu je podľa neho nemožné vysokú príjmovú nerovnosť odstrániť. Bohatí ľudia svoje akciové investície do podnikov medzi chudobu nerozdajú. „Spomaliť rast nerovnosti sa dá vyššou podporou vzdelávania chudobných a zavedením progresívnej dane, ktorá by viac zdaňovala bohatých ľudí. Taktiež je dôležité, aby sa zamestnanci firiem naučili presadzovať svoje podmienky v ten pravý okamžik. Momentálne sledujeme na Slovensku silný ekonomický rast, ktorý je spojený s poklesom nezamestnanosti. To by zamestnanci mali využiť, ísť za šéfom a vyjednať si vyššie mzdy. Nemali by sa báť či hanbiť. Firmy peniaze majú a buď si polepšia zamestnanci, alebo manažéri či akcionári. Výsledok závisí len od schopnosti vyjednávať,“ myslí si Tomčiak.

V súčasnosti možno sledovať aj migráciu ľudí v dôsledku chudoby. Za prácou sa celé rodiny sťahujú predovšetkým do veľkých miest vo svojich domovských krajinách. Podľa údajov Organizácie Spojených národov žije v súčasnosti 54 percent ľudí v mestách. V roku 1950 bývalo v mestách 30 percent ľudí. V roku 2050 sa očakáva, že v mestách budú žiť dve tretiny obyvateľstva.

Slováci majú najviac dlhov

Hodnota majetku priemerného Slováka podľa Wealth Report Credit Suisse 2016 je výrazne nižšia ako celosvetový priemer. V porovnaní s okolitými krajinami sú Slováci chudobnejší nehovoriac o krajinách na Západe. Na priemerného Čecha totiž pripadá vyše 48-tisíc dolárov čistého bohatstva, na Maďara takmer 34-tisíc dolárov, na Estónca takmer 40-tisíc dolárov, priemerný Poliak s asi 24,5 tisíca dolárov je rovnako bohatý ako Slovák. Zaujímavé je, že Slováci majú najvyššiu hodnotu dlhu na hlavu z celého regiónu V4, ktorý dosahuje v priemere necelých osemtisíc dolárov.

„Od začiatku milénia však Slováci systematicky bohatnú. Na konci roka 2000 bola priemerná hodnota majetku na dospelú hlavu len 9,5 tisíca dolárov. Za necelých 16 rokov teda priemerný našinec zbohatol asi 2,5-násobne, a to napriek tomu, že jeho priemerný dlh narástol takmer deväťnásobne,“ skonštatoval analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Celkové bohatstvo Slovenska rástlo na takmer trojnásobok za túto periódu – z 37 miliárd dolárov na 108 miliárd. Síce rástla majetková nerovnosť, no stále je Slovensko podľa reportu jedna z majetkovo najrovnostárskej­ších krajín sveta. Z krajín, za ktoré mal report dáta, je Slovensko dokonca majetkovo najrovnejšie. Spolu 50 percent chudobnejších na Slovensku, čo znamená, ľudia s majetkom nižším ako 18-tisíc dolárov, vlastnia pätinu celoslovenského bohatstva. „Na ilustráciu, v prípade Rakúska 50 percent chudobnejších vlastní len desatinu celkového bohatstva krajiny a v prípade Spojených štátov len jedno percento bohatstva krajiny. Na druhej strane, 10 percent najbohatších Slovákov vlastní spolu necelú tretinu slovenského bohatstva. V prípade Nemecka je to až 60 percent a v prípade USA až tri štvrtiny majetku,“ doplnil Pánis.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kapitalizmus #daňové raje #chudoba #bohatstvo
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
158,99
Amore ruža color grand

Amore ruža color grand

13,99
Buxus

Buxus

Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk