Osem miliardárov si môže kúpiť polovicu ľudstva

Svet sa stále len prizerá na to, ako bohatí bohatnú a chudobní chudobnejú. V utorok sa vo švajčiarskom Davose začína 47. ročník Svetového ekonomického fóra, kde sa protestujúci opäť budú pýtať politických špičiek a najväčších boháčov, ako zmiernia príjmovú nerovnosť, jednu z porúch kapitalizmu.

17.01.2017 13:00
Svetové ekonomické fórum v Davose Foto: ,
Príprava na Svetové ekonomické fórum v Davose v roku 2017. Oxfam chce na ňom hovoriť o príjmovej nerovnosti.
debata (103)

Britská nezisková organizácia Oxfam pred fórom upriamila pozornosť na osem najbohatších ľudí sveta. Tí vlastnia už toľko, čo polovica najchudobnejších ľudí sveta, ktorú tvorí 3,6 miliardy ľudí. Vo svojich rukách majú obe skupiny po 426 miliárd dolárov. Mnohí z top boháčov cez svoje nadnárodné korporácie pomocou šikovných úskokov platia na daniach menej ako radová sekretárka či upratovačka v ich firme.

Deje sa to v čase, keď jeden z desiatich ľudí na svete žije denne z menej ako dvoch dolárov. Nespokojnosť ľudí so súčasným stavom sa prejavuje v čoraz väčšej podpore extrémizmu a v sociálnych nepokojoch. Referendum vo Veľkej Británii, v ktorom si Briti tesnou väčšinou zvolili odchod krajiny z Európskej únie, ako aj zvolenie kontroverzného republikána Donalda Trumpa za nového prezidenta USA, podľa Oxfamu ukazuje, že „ľudia už nechcú tolerovať status quo“. „Prečo by to aj robili, keď im stagnujú mzdy, majú neisté pracovné miesta a príjmová nerovnosť sa zvyšuje?“ pýta sa Winnie Byanyimová z Oxfamu.

Nespokojní ľudia pritom v rozčarovaní zo súčasného systému mnohokrát podľahnú populistickým sľubom kontroverzných politikov, ktorí neponúkajú dlhodobé a prínosné opatrenia. Riešením príjmovej nerovnosti majú byť podľa Oxfamu vyššie dane pre bohatých a firmy, rastúce mzdy pre bežných zamestnancov a viac peňazí zo štátneho rozpočtu do verejných služieb.

Vlani prišiel Oxfam s údajmi, že 62 najbohatších ľudí sveta vlastní majetok v takej hodnote ako chudobnejšia polovica svetovej populácie. V pondelok však tieto informácie zmenil a tvrdí, že vďaka novým dátam o hodnote bohatstva vo svete vychádza, že v roku 2015 malo deväť boháčov taký majetok, ako polovica planéty.

Tento rok sa „klub vyvolených“ zmenšil o jedného, teda iba ôsmi boháči držia v rukách hodnotu majetku podobnú tej, akú má polovica sveta. Ešte pred šiestimi rokmi malo 3,6 miliardy ľudí majetok v rovnakej hodnote ako 388 miliardárov. Nožnice príjmovej nerovnosti sa teda každým rokom rapídne roztvárajú. Najviac v Indii a v Číne.

Medzi najbohatšími ľuďmi sa tento rok objavili mená ako Bill Gates, zakladateľ spoločnosti Microsoft, s čistou hodnotou majetku 75 miliárd dolárov, španielsky podnikateľ Amancio Ortega, ktorý vlastní módnu značku Zara, svetoznámy finančník Warren Buffet, Mexičan Carlos Slim Helu, majiteľ konglomerátu Grupo Carso, či zakladateľ Amazonu Jeff Bezos.

Na zozname je aj Mark Zuckenberg, zakladateľ sociálnej siete Facebook, Larry Ellison, ktorý založil úspešnú spoločnosť Oracle, a Michael Bloomberg, ktorý riadi spoločnosť Bloomberg LP a hodnota jeho čistého majetku dosiahla 40 miliárd dolárov. Majetok Billa Gatesa pritom vzrástol o 50 percent odkedy opustil Microsoft v roku 2006, a to aj napriek tomu, že veľkú časť peňazí dal na charitu.

Svet má mať prvého bilionára

Ak sa aktuálny trend bohatnutia bohatých nezmení, svet bude mať o 25 rokov prvého bilionára. Na ilustráciu, taký človek by musel minúť milión dolárov denne každý deň počas 2¤738 rokov, aby mu z majetku ubudol jeden bilión dolárov. Oxfam upozorňuje, že také extrémne bohatstvo jednej malej skupiny ľudí, ktoré je na úkor tých chudobnejších, narušuje princípy demokracie.

Podľa štatistík medzi rokmi 1988 až 2011 príjem 10 percent najchudobnejších ľudí na svete vzrástol o približne 65 dolárov na osobu, zatiaľ čo na opačnej strane príjmového rebríčka jedno percento najbohatších ľudí si polepšilo za sledované obdobie o 11,8 tisíca dolárov na osobu, čím sa ich príjem zvýšil 182-násobne.

„Nerovnosť ženie do chudoby stovky miliónov ľudí, rozdeľuje spoločnosť a podkopáva demokraciu,“ povedala Winnie Byanyimová z Oxfamu, ktorá sa zúčastní aj na tohtoročnom 4-dňovom Svetovom ekonomickom fóre v Davose (17. – 20. januára). Byanyimová upozorňuje, že rokmi sa prehlbujú príjmové rozdiely medzi mužmi a ženami. Muži zarábajú často na rovnakých pozíciách nepomerne viac ako ženy.

Neplatenie daní považujú za legálne

Mnoho nadnárodných korporácií si vytvorilo také podmienky na podnikanie, že platia nižšie dane ako radoví zamestnanci. Zdanlivo čistý biznis mnohých spoločností pôsobiacich aj v krajinách Európskej únie zakrýva roky miliardové úniky na daniach. Podľa prepočtov renomovaného ekonomického týždenníka The Economist ročne „ušetria“ americké spoločnosti neplatením daní zhruba 90 miliárd eur. Oxfam tvrdí, že celkovo v daňových rajoch prelievajú firmy a jednotlivci okolo 7,6 bilióna dolárov.

Na praktiky medzinárodne pôsobiacich firiem upozornil prípad americkej spoločnosti Apple pôsobiacej v Írsku. Prípad poukazuje dokonca aj na to, že niektoré štáty v snahe prilákať zahraničných investorov do krajiny využijú neoprávnené štátne stimuly. Applu poskytovala írska vláda podľa verdiktu Európskej komisie od začiatku 90. rokov neoprávnené daňové výhody.

Brusel už zasiahol proti podozrivým daňovým praktikám aj v iných krajinách, napríklad proti holandskému prístupu k americkému reťazcu Starbucks a vyšetruje údajné daňové dohody Luxemburska so spoločnosťami Amazon a McDonald's.

V prípade spoločnosti Apple z právneho hľadiska rozhodla komisia, že ide o nepovolenú štátnu pomoc. Nikto síce nemôže zakázať Írsku, aby si stanovilo výšku dane z príjmu právnických osôb na nízku úroveň (12,5 percenta), Apple však nemusel platiť ani tých 12,5 percenta. Írska daňová správa mu dane znížila až tesne nad nulu.

Cez Írsko si na základe osobitnej schémy preto firma deklarovala a sťahovala príjmy z predaja produktov realizovaných v ostatných krajinách EÚ, a tak nikde neplatila daň zo zisku. Vyhla sa aj americkej dani zo zisku vo výške 35 percent.

Takto krajiny prichádzajú o miliardy eur, a týka sa to celého sveta. Napríklad africká Keňa stráca každý rok 1,1 miliardy eur pre daňové zvýhodnenia korporácií, čo predstavuje dvakrát väčšiu sumu, ako tamojšia vláda dáva ročne na zdravotnú starostlivosť. A to v krajine, kde je riziko 1 ku 40, že žena zomrie pri pôrode.

Celkovo Afrika stráca 14 miliárd dolárov ročne na daňových únikoch spôsobených tým, že boháči presúvajú svoj majetok do tzv. daňových rajov. Oxfam vypočítal, že táto suma by stačila na zaplatenie zdravotnej starostlivosti, ktorá by zachránila životy štyroch miliónov detí, zamestnala by dostatok učiteľov a poslala každé jedno africké dieťa do školy.

Riešenia sú nateraz na papieri

Najbohatší ľudia sveta a ich spoločnosti sa podľa analytikov aj napriek rôznym deklarovaným opatreniam vždy určitým spôsobom vyhnú plateniu daní. „Buď daňovou optimalizáciou, alebo proste nebudú vytvárať hodnoty,“ tvrdí ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Brusel už niekoľko rokov deklaruje snahu obmedziť daňové raje, resp. to, aby sa majetok boháčov riadne zdaňoval a nekončil v daňových rajoch. K tomuto kroku sa snaží prinútiť väčšiu časť sveta.

Brusel plánuje zaviesť automatickú výmenu informácií o daniach zaplatených nadnárodnými spoločnosťami na území jednotlivých členských štátov. Smernica má zaviazať nadnárodné spoločnosti s celkovými konsolidovanými výnosmi na úrovni aspoň 750 miliónov eur podávať správy obsahujúce okrem iného výšku ich príjmov, zisku pred zdanením, zaplatenú daň z príjmov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky, hmotný majetok a počet zamestnancov podľa jednotlivých krajín, v ktorých vykonávajú podnikateľskú činnosť.

Tieto správy by sa podávali v členskom štáte, v ktorom je hlavný subjekt nadnárodnej skupiny rezidentom na daňové účely. Členský štát, ktorému je správa podaná, by mal následne tieto informácie poskytnúť ďalším členským štátom, na ktorých území daná nadnárodná skupina operuje.

Od začiatku minulého roka pritom funguje automatická výmena informácií medzi členskými krajinami EÚ vrátane Slovenska. V praxi to znamená, že finančné inštitúcie v únii musia od januára 2016 zisťovať daňovú rezidenciu svojich klientov podľa predpísaných postupov a od tohto roku už aj každoročne hlásiť zistené dáta za predchádzajúci rok kompetentnému orgánu štátnej správy. Výnimka bola priznaná Rakúsku, ktoré má oproti ostatným členským štátom ročný odklad.

Brusel tiež presadzuje zjednotenie základu dane z príjmu právnických osôb. V praxi by to fungovalo tak, že podnikatelia s medzinárodným pôsobením by mohli podávať jedno daňové priznanie jednému správcovi dane v únii. Ten by potom základ dane rozdelil podľa špeciálneho vzorca medzi tie členské krajiny, v ktorých firma pôsobí.

Príslušnú časť základu dane, ktorá by bola pre všetkých rovnaká bez výnimky, by potom zdanil sadzbou platnou v danom štáte. Krajiny by teda aj naďalej mohli rozhodovať, akú vysokú sadzbu dane nastavia. Návrh musí prejsť všetkými 28 členskými štátmi únie.

Medzinárodný menový fond (MMF) pritom konštatuje, že tento krok nestačí. Podľa MMF príjmová nerovnosť vytvára nestabilné podmienky v hospodárstve, môže spôsobiť náhle spomalenie rastu hrubého domáceho produktu (HDP), resp. rast nebude udržateľný.

MMF navrhuje prerozdelenie bohatstva pomocou vyšších daní, čo môže znížiť nerovnosť a posilniť rast a dĺžku rastových cyklov. Prerozdelenie bohatstva má podľa ich štúdie nulový dosah na rast HDP. Zmysel má iba vtedy, ak prerozdelenie príjmov nie je príliš rozsiahle.

© Autorské práva vyhradené

103 debata chyba
Viac na túto tému: #bohatstvo #Oxfam #Svetové ekonomické fórum