Chce, aby sa krajina viac sústredila na lokálnu produkciu. Inými slovami, plánuje sťažiť podnikom presúvanie výroby a pracovných miest do zahraničia a, naopak, prinútiť ich, aby ich vracali späť do USA. Dokonca chce uvaliť 45-percentné clo na dovážané produkty z Číny, 35-percentné clo na autá vyrábané v Mexiku a uvažuje aj o vyšších clách na vozidlá z Európy vrátane tých zo Slovenska. Kriticky sa stavia k obchodným dohodám s Európskou úniou či ázijsko-pacifickým regiónom. Víta napríklad to, že Briti sa rozhodli odtrhnúť od zvyšku únie. Ekonómovia považujú uvažovanie a plány nového šéfa Bieleho domu za radikálny obrat v smerovaní globálnej ekonomiky.
„S nástupom Donalda Trumpa sa končí celá jedna éra vývoja globálnej ekonomiky, charakteristická nízkou infláciou, nízkymi úrokmi či agresívnou menovou politikou. Na rade sú fiškálne stimuly, rast inflácie a úrokov. Slováci sa postupne budú tešiť z vyšších úrokov na svojich vkladoch, zároveň sa im zdražia hypotéky. Isto, to všetko nie je len kvôli Trumpovi. On však podľa všetkého daný trend tento rok výrazne podporí a zároveň sa stane symbolom akéhosi zosobnenia nadchádzajúcej novej éry vývoja globálnej ekonomiky,“ skonštatoval hlavný ekonóm spoločnosti Cyrrus Lukáš Kovanda.
Trumpova medzinárodná hospodárska doktrína bude podľa ekonómov totiž spočívať v presune dôrazu z monetárnej na fiškálnu politiku čoby primárny prostriedok ekonomickej stimulácie. Možno očakávať zníženie daní, objemné investície do infraštruktúry alebo dereguláciu vo finančníctve či v energetike.
„Premietne sa aj do vývoja sadzieb na slovenskom finančnom trhu, hoci ten je zatiaľ tlmený kvantitatívnym uvoľňovaním Európskej centrálnej banky (ECB). Tá v ňom chce pokračovať minimálne do konca tohto roka. Ak inflácia naďalej porastie v eurozóne nad očakávania rýchlo, ECB naozaj skončí svoje uvoľňovanie tento rok v decembri,“ tvrdí Kovanda. Rast úrokových sadzieb pri slovenských dlhopisoch, hlavne tých s dlhšou dobou splatnosti, ktorý trvá od minulého leta, od okamihu spomínaného historického zvratu, by potom bol na Slovensku sprevádzaný rastom sadzieb pri hypotékach či vzostupom úročenia sporiacich účtov.
Na všetky sľuby nedôjde
Na všetky Trumpove predvolebné sľuby nedôjde a „Trumponomika“ má svoje limity. „Zdvojnásobenie rastu amerického hrubého domáceho produktu počas prvých dvoch rokov Trumpovho vládnutia je realistickým očakávaním. Čakať sa však nedá rozsiahly expanzívny rast akciového trhu tak ako za bývalého prezidenta Baracka Obamu, keď napríklad index Standard & Poor 's 500 posilnil o 240 percent. Agresívna monetárna politika je pasé a s ňou aj zlatá éra indexového investovania,“ skonštatoval Kovanda.
Trumpov ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, tým najbohatším chce Trump ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Trump chce aj znížiť firemnú daň z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Jeho investičný plán má byť v objeme až bilión dolárov. Opravovať chce cesty, letiská, mosty a elektrickú rozvodnú sieť. Podľa Trumpa je infraštruktúra USA v katastrofálnom stave, stav niektorých amerických ciest a letísk prirovnal k stavu v rozvojových krajinách. Pokles daní aj investície však budú na úkor vyššieho dlhu, a ak sa to neprejaví na raste, USA na to doplatia.
Nebezpečné sú colné vojny
Trump odmieta ďalšie obchodné dohody so svetom, ktoré by zmenšili bariéry medzi USA a ostatnými krajinami. Už po výsledkoch amerických volieb bolo jasné, že dohoda TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) môže naraziť na vážnu bariéru.
Od dohôd o voľnom obchode sa pritom očakáva, že sa za istých podmienok čiastočne alebo úplne zrušia clá, ako aj kvóty na dovoz. Obavy z dohody prevládajú najmä na európskej strane. Protestné hlasy hovoria o príleve geneticky modifikovaných potravín z USA do Európy. Hrozí zníženie štandardov bezpečnosti potravín a ochrany životného prostredia. Nad EÚ visí v súvislosti s TTIP aj hrozba oslabenia právomoci regulátorov. Tí európski uplatňujú princíp predbežnej opatrnosti. Produkt dodajú na trh, len ak sa preukáže, že nie je zdraviu škodlivý.
V USA však platí, že pokiaľ sa nepreukáže, že je produkt zdraviu škodlivý, smie sa predávať. Európska komisia tvrdí, že zavedením zóny voľného obchodu a odstránením tarifných prekážok by sa na oboch stranách oceánu podarilo v niekoľkých rokoch po spustení zvýšiť hrubý domáci produkt o 100 miliárd eur. Komisia dlhodobo tvrdí, že TTIP je výhodná dohoda pre obe strany a riziká v súvislosti s modifikovanými potravinami považuje za nepodloženú kritiku. Napríklad Čína verí, že colné vojny Trump nakoniec nebude so svetom viesť.
„Protekcionizmus je ako zamknutie sa v tmavej miestnosti, v ktorej sa chceme ukryť pred vetrom a dažďom, ale blokujeme si aj slnečné lúče. Nikto nikdy nebude víťazom obchodných a colných vojen,“ povedal v utorok na 47. ročníku Svetového ekonomického fóra vo švajčiarskom Davose čínsky prezident Si Ťin-pching.
Globálna ekonomika a najmä finančné trhy sú také previazané, že protekcionizmus v USA sa odrazí veľmi negatívne na celom svete a nie sú vylúčené protiopatrenia dotknutých štátov. Zastaviť by sa mohli európske investície smerujúce do USA. Vlani bolo práve Nemecko najväčším obchodným partnerom USA. Nemecko je zase previazané so Slovenskom, pretože je naším najvýznamnejším obchodným partnerom. Ak sa nedarí Nemcom, poškodzuje to aj domácu ekonomiku.
Americké firmy sa Trumpa zľakli
Trump sa chce celkovo v nasledujúcich rokoch zamerať najmä na lokálny trh. Pohrozil americkým nadnárodným korporáciám, že ak budú chcieť presúvať výrobu mimo USA, hrozia im sankcie v podobe vysokých ciel. Ak, naopak, zostanú, ešte by mali podľa neho dostať od vlády úľavy v podobe nižších daní. Trump takisto plánuje zrušiť dohodu NAFTA (obchodná dohoda USA s Kanadou a Mexikom). Podľa neho sa tak ochránia pracovné miesta, ktoré sa presúvajú z USA do spomínaných krajín. Automobilka Ford už pod Trumpovým tlakom zrušila plány na výstavbu továrne v Mexiku. General Motors zase sľúbil značné investície a nové pracovné miesta v USA s tým, že chce „vyrábať tam, kde predáva“. K rovnakému sľubu sa zaviazali aj ďalšie veľké firmy, ako je Wal-Mart alebo Monsanto s Bayerom, pričom chcú prehodnocovať plány fúzií a akvizícií a zámery rušiť v USA pracovné miesta.
„Základnou požiadavkou je teraz byť viac národný, nie už len globálny,“ povedal vo švajčiarskom Davose Richard Edelman, ktorý je šéfom globálnej spoločnosti Edelman.
Trump nehľadí na znečisťovanie
Trump sa už pred mesiacmi rázne postavil aj proti Parížskej dohode o klíme, ktorú takmer 200 štátov sveta vrátane Slovenska už schválilo. Dohoda hovorí o tom, že krajiny majú radikálnejšie znižovať emisie skleníkových plynov. USA takisto, no Trump ohlasuje, že od nej mieni odstúpiť. Podľa neho majú podobné dohody o klíme len devastujúce účinky na pracovné miesta v USA. Dohoda nadobudla platnosť 5. novembra minulého roka. Celý proces vystúpenia „nespokojnej“ krajiny trvá až štyri roky. Trump tak bude môcť od dohody odstúpiť dva mesiace pred koncom svojho štvorročného mandátu.
Spojené štáty americké ako jeden z najväčších svetových znečisťovateľov ovzdušia sa zaviazali do roku 2020 znížiť emisie o 17 percent v porovnaní s rokom 2005 a do roku 2025 skresať CO2 až takmer o 28 percent v porovnaní s úrovňou v roku 2005. Navyše sa majú vlády rozvinutých krajín do roku 2025 zhodnúť na výške finančnej pomoci určenej pre potreby a priority rozvojových krajín, pričom minimom bude 100 miliárd dolárov ročne. Fond bude zrejme ochudobnený o americký podiel. Ak by svet nepristúpil na šetrnejšie zaobchádzanie so životným prostredím, podľa Svetovej banky hrozí, že do roku 2030 počet extrémne chudobných ľudí vplyvom narastajúcich emisií skleníkových plynov vzrastie o 100 miliónov.