Projekt, ktorý kritizujú ochrancovia životného prostredia, predvlani zrušil Trumpov predchodca Barack Obama.
Pri podpise exekutívneho príkazu prezident povedal, že v prípade ropovodu Keystone XL „ešte znovu dojednáme niektoré podmienky“.
Obama svoje negatívne stanovisko odôvodnil snahou podporiť dohodu o globálnych klimatických zmenách, čo bol jeden z pilierov jeho vládneho programu ochrany životného prostredia. Ropovod Keyston XL je privátny projekt, vládny súhlas ale potrebuje k tomu, že pretína štátnu hranicu.
Podľa Trumpa rozhodnutie bude v budúcnosti platiť, že ak budú ropovody budované na americkom území, musia využívať americkú oceľ. Prezident v utorok tiež rozhodol o urýchlenom schvaľovaní hodnotenia vplyvov na životné prostredie, pokiaľ pôjde o prioritné infraštruktúrne projekty.
Trump v utorok ďalším dekrétom oživil ropovod Dakota Access, ktorým má byť surovina dopravovaná z nálezísk v Dakote cez americký stredozápad k Mexickému zálivu. Proti stavbe za 3,8 miliardy dolárov protestovali americkí indiáni z kmeňa Siouxov v obave, že im poškodí zdroje pitnej vody.
Trumpove rozhodnutie prinesú podľa odborníkov prospech ropným spoločnostiam, ktoré sa sťažujú na nedostatočnú kapacitu ropovodov, nutnú na prepravu suroviny z kanadskej provincie Alberta a z amerického štátu Severná Dakota na ropné trhy. Odporcovia z radov ochrancov životného prostredia proti plánovanej výstavbe protestovali takmer desať rokov.
Trump sa v pondelok v Bielom dome označil za záchrancu životného prostredia. „Pokiaľ ide o životné prostredie, som veľká osobnosť. Dostal som už niekoľko vyznamenaní,“ povedal bez ďalšieho vysvetlenia.