Oproti predchádzajúcemu roku to znamená zosun o štyri priečky. Z krajín Visegrádskej štvorky sme pritom skončili tretí, keď sa pred nami umiestnila Česká republika aj Poľsko. Najsilnejšou stránkou slovenskej ekonomiky je pritom podľa štúdie jej otvorenosť. „Tento pilier berie do úvahy ukazovatele, ako prílev priamych zahraničných investícií a výkonnosti zahraničného obchodu,“ informuje KPMG s tým, že rovnako ako v roku 2015 aj vlani Slovensko v tomto porovnaní získalo zhodne 8,7 bodu z 10 bodov.
Naopak najväčšou slabinou hospodárstva na Slovensku sú ľudské zdroje. Započítavajú sa sem faktory ako pomer ľudí so základným, stredoškolským a vysokoškolským vzdelaním, výsledky vedomostných testov a priemerná dĺžka života. Z možných 10 bodov v tomto hodnotení Slovensko získalo iba 4,1 bodu, čo je oproti roku 2015 so ziskom 7,2 bodu výrazný pokles.
„Náš výskum ukazuje, že vzdelanie je jedným z najdôležitejších katalyzátorov na zlepšenie produktivity krajiny. Napríklad Francúzsko a Hong Kong urobili veľký progres tým, že zlepšili svoje školské systémy. Na tento krok je však potrebné urobiť značné investície a najmä zabezpečiť spoluprácu medzi vládou, podnikateľmi a pedagógmi,“ skonštatoval predseda predstavenstva KPMG UK Simon Collins.
Problémom Slovenska v tejto oblasti je skutočnosť, že absolventi škôl neprichádzajú na trh práce pripravení tak a v takých oblastiach, ako by si zamestnávatelia želali. „Investícia firiem do vzdelávania a školení ľudí je preto nevyhnutnosťou. Túto investíciu však osobne považujem za jednu z najdôležitejších, keďže mladí ľudia prinášajú do praxe novú energiu a myšlienky, ktoré sú nenahraditeľné,“ dodáva predseda rady partnerov KPMG na Slovensku Ľuboš Vančo.
Z okolitých krajín sa v rebríčku najvyššie umiestnilo Rakúsko, ktoré obhájilo 19. priečku z predchádzajúceho roka. Česká republika si pohoršila o dve pozície a umiestnila sa na 28. priečke. Poľsko si naopak polepšilo o 5 pozícií na 38. miesto a Maďarsko sa naopak o 5 pozícií zosunulo na 53. priečku.
Index v štúdii berie do úvahy 21 oblastí, ktoré môžu mať významný vplyv na budúci hospodársky rast a bohatstvo krajiny. Z piatich hodnotených pilierov má najväčší vplyv na produktivitu krajiny sila verejných inštitúcií. Obzvlášť dôležitá je účinnosť vlády. V roku 2016 sa v prvej päťke konečného hodnotenia umiestnili Švajčiarsko, Holandsko, Luxembursko, Hong Kong a Nórsko. V prvej desiatke je až osem európskych krajín, čo je o jednu viac, ako predchádzajúci rok.