Potvrdzujú to aj čerstvé údaje Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Na rebríčku skončilo Rusko na jednom z posledných miest, horšie dopadlo len Mexiko. Hoci my, Rusi, sme v počte odpracovaných hodín na jednom z prvých miest. Sme tí najpracovitejší, ale aj najmenej efektívny. Je to „vrodené“, alebo sa to dá liečiť? – pýta sa Ogoňok.
Podľa OECD Rus za hodinu práce prispeje k hrubému domácemu produktu krajiny iba sumou 25,1 dolára, zatiaľ čo v Luxembursku je to 95,1 dolára, v USA 68,3 a v Nemecku 66,6. Predbehli sme len Mexiko s 20 dolármi. A to Rusi odpracujú ročne až 1978 hodín, teda oveľa viac ako Nemci (1371) či Francúzi (1482).
Ako to chápať? „Na jednotku výroby potrebujeme viac času ako v iných krajinách,“ vysvetľuje profesor Alexander Ščerbakov.
Pokiaľ ide o šancu dostať sa z tohto stavu, čísla nevzbudzujú optimizmus. Priepasť v produktivite bola už za čias Sovietskeho zväzu, ktorý viac ako štvornásobne predbiehali Spojené štáty a skoro trojnásobne Británia. Teraz síce máme trhovú ekonomiku, ale pomer sa prakticky nezmenil. A už nás doháňajú niekdajší outsideri. Od roku 1991 do roku 2012 sme zvýšili produktivitu o tretinu, zatiaľ čo Čína sedemnásobne.
„Problém tkvie v základných fondoch, teda vo vybavení, strojoch, nástrojoch, materiáloch, ako aj v samotnej organizácii práce. V oboch silne zaostávame,“ mieni Ščerbakov.
Vlani sa v hornej komore ruského parlamentu konal seminár o produktivite práce a odzneli až senzačné údaje. Ukázalo sa, že v opotrebení základných fondov, od strojov po budovy, sme na tom ešte horšie, než pred štartom trhových reforiem pred 27 rokmi. V roku 1990 miera opotrebenia predstavovala 35,6 percenta, v roku 2014 49,4 percenta.
Sovietske priemyselné dedičstvo sme dávno „prejedli“. To, čo sa obstaralo v nových časoch, už stalo zastaraným a takmer sa neobnovuje. V roku 1990 koeficient obnovy základných fondov predstavoval 6,3 percenta, v 2014 klesol na 4,3 percenta.
Zaostávame aj za sovietskymi ukazovateľmi, ale hlavu si nad tým nikto neláme. V podnikoch je väčšina strojov staršia ako 20 rokov. Nejde len o zlý stav zariadení či chabú mieru inovácií, ale aj o ľudský faktor. Keď nie sú dobre vybavené pracovné miesta, nie sú ani vysoko kvalifikovaní pracovníci.
„Opotrebenie v ťažobnom priemysle sa pohybuje okolo 54–56 percent,“ hovorí riaditeľ vyššieho výskumného centra Georgij Ostapkovič. Celé odvetvie technicky zaostáva: v Rusku sa stále ťaží hlavne vŕtaním do hlbín, ale málo sa pracuje vo vodorovnej rovine, kde ležia bridlicové vrstvy. Chýbajú k tomu zariadenia, jeho dodávky zakázali sankcie.
„Aj v poľnohospodárstve je opotrebenie fondov veľké. Sme hrdí, že export dosiahol 18 miliárd dolárov, čo je viac ako z exportu zbraní, ale nesmieme zabúdať, že maličké Holandsko dosahuje 80 miliárd,“ poznamenal.
Súvislosť je jasná: čím je zariadenie lepšie, tým vyššia je produktivita. Ale čo robiť, keď technológie z dovozu sú príliš drahé?
„Prístup k západným úverom je kvôli sankciám obmedzený. Dovážať zariadenie, keď úroky z úverov reálne sú 15–16 percent, vyžaduje obrovskú ziskovosť. A investičný cyklus je dlhý, nový podnik nevznikne za pol roka,“ hovorí Ostapkovič.
Ruský biznis žije dneškom. Aký má potom zmysel obnovovať zariadenia, ak je ekonomický zajtrajšok neistý? „Keď sa podnikateľov pýtam, či ich viac trápia vysoké dane, alebo slabý dopyt, odpovedajú, že by potrebovali poznať pravidlá hry na štyri-päť rokov dopredu, aby mohli mať podnikateľský plán a modernizovať,“ hovorí.
Experti Vladimir Bovykin a Michail Lisin ohlásili šokujúce zistenie: vlastníkov a šéfov firiem zvýšenie produktivity práce vôbec netrápi.
Ani s radovými pracovníkmi nie je všetko v poriadku: Rusi bývajú väčšinou málo motivovaní, aby lepšie pracovali. „Riadenie talentov je pekná vec, ale teraz máme problém zbaviť sa opilcov v dielňach,“ posťažoval sa riaditeľ jedného podniku pôsobiaceho v Nižnom Tagile.
Možno Rusi toľko pijú, pretože sú tak zle platení? „Zaostávame za cudzinou nielen v produktivite, ale aj v mzdách,“ tvrdí Ščerbakov. „USA nás predstihujú troj- až päťnásobne v produktivite, ale vo výplate sedem- až osemnásobne.“
Na rozdiel od Španielov v Rusku siesty nie sú, a tak experti v snahe nájsť rozumné vysvetlenie pre nízku produktivitu si berú na mušku „dače“, na ktorých sa postsovietski občania tak radi nadrú.
„V priemere ide o 20 až 25 percent pracovného času, dve percentá HDP,“ tvrdí expert Rostislav Kapeljušnikov. „Keby sme vylúčili prácu na záhradkách, neboli by počty odpracovaných hodín tak obrovské a v produktivite by sme sa ocitli v priemere,“ hovorí.
Zatiaľ nezostáva nič iné, než na problém „obrátiť pozornosť“ a „vynaložiť úsilie“. Nádej umiera posledná, a my Rusi všetko robíme na poslednú chvíľu. A tiež sa u nás dejú zázraky, najmä v štatistikách.