Firmy ťažia odvody, štát núka dotácie

Dlhšie fungujúce firmy môžu z grantu financovať 50 až 60 percent oprávnených výdavkov projektu, pri startupoch je to 60 až 75 percent. Vláda začínajúcim podnikateľom umožnila od 1. januára zakladať aj tzv. jednoeurové akciovky. Nová legislatíva má zlepšiť prístup startupov ku kapitálu. Ide o novú formu kapitálovej obchodnej spoločnosti. Takáto zjednodušená akciovka môže vydávať cenné papiere, teda akcie aj podnikové dlhopisy s rôznymi právami, čo má uľahčiť vstup investorov do startupov, ako aj ich prípadný výstup.

Na podporu firiem pôsobiacich dlhšie ako tri roky je celkovo vyčlenených 40 miliónov eur, pre startupy je to 30 miliónov eur. Peniaze chce štát získať aj z eurofondov. Startupy, teda inovatívne firmy, peniaze najviac dávajú na mentoring, teda lektorov a koučov, ktorí im pomôžu v začiatkoch podnikania. Ak ide o firmy, ktoré sú na trhu maximálne tri roky, môžu po novom od štátu požiadať aj o podporu, ak chcú vycestovať na medzinárodnú startupovú konferenciu či podujatie. Dotácia by im mala vykryť cestovné náklady či výdavky na ubytovanie.

Podľa Juraja Svinčáka, jedného zo zakladateľov stránky doucma.sk, cez ktorú si nielen študenti môžu nájsť doučovateľov, je dobré, že štát začal aktívne podporovať startupy na národnej úrovni. Stále ho však trápi prílišná byrokracia. „Podnikanie začínajúcim firmám na Slovensku komplikuje najmä administratíva. Potrebujeme sa sústrediť na rozvíjanie biznisu, a pritom nám veľa času zaberá zbytočná byrokracia. Na Slovensku sa nepodniká najjednoduchšie, aj preto sme hľadali uplatnenie na iných trhoch,“ povedal Svinčák. Aktuálne jeho startupová spoločnosť pôsobí v Nemecku.

Dva týždne na prvé kolo výziev

Štát sľubuje postupne menej byrokracie, ale nateraz sa firmy musia „uspokojiť“ s finančnou podporou, ku ktorej sa však nie všetci dostanú. Prvé kolo výziev sa končí 15. februára. Druhé kolo má uzávierku 28. apríla tohto roka. „Prostredníctvom výziev môžete financovať nákup dlhodobého hmotného majetku, napríklad nákup nových výrobných zariadení a zariadení na poskytovanie služieb, zavádzanie nástrojov elektronického podnikania, marketing uvedenia produktu na trh či zvyšovanie zručností a kompetencií priamo súvisiacich s produkciou  nového/inovovaného produktu alebo inováciou produkčného procesu s výnimkou legislatívou požadovaných školení, ako sú školenie BOZP a podobne,“ informuje portál grandexpert.sk.

Startupová komunita však vidí stále veľké rezervy v štátnej podpore startupov oproti tej, ktorá sa realizuje v zahraničí. „Náklady na zamestnancov sú väčšinou najvyššie rozpočtové položky pre začínajúce firmy. Ako príklad môže slúžiť Lotyšsko, kde vláda schválila inovatívnu daň pre startupy vo výške 252 eur mesačne, ktorá pokrýva dane, sociálne aj zdravotné odvody. Zamestnanec ani zamestnávateľ ďalšie dane neplatia. Tento krok má podporiť zamestnávanie v inovatívnych firmách, ktoré spĺňajú prísne kritériá a majú potenciál rýchleho rastu na globálne trhy,“ povedala výkonná manažérka Slovenskej aliancie pre inovatívnu ekonomiku (SAPIE) Petra Dzurovčinová.

Podľa prieskumu startupov a inovatívneho ekosystému na Slovensku, ktorý vypracovala SAPIE, sa totiž 78 percent slovenských startupov zameriava na svetové trhy, pričom väčšina z nich mieri na západné trhy, ako sú USA či krajiny EÚ. Odhaduje sa, že na Slovensku je v súčasnosti iba 600 startupových firiem. Napríklad vo Veľkej Británii je ich viac ako 15-tisíc. Tie slovenské spolu zamestnávajú okolo 3-tisíc ľudí. Za posledné tri roky ich bolo raz toľko, no väčšina tzv. startupov neprežila počiatočnú fázu premeny na podnikateľský subjekt.

Pomer podnikajúcich žien sa zvyšuje

Slovenské startupy podľa SAPIE financujú svoje projekty najmä z vlastných zdrojov. Len malé percento z nich dostáva financie od tzv. podnikateľských anjelov či miestnych a zahraničných fondov. Z hľadiska právnej formy zakladatelia startupov podľa prieskumu preferujú spoločnosť s ručením obmedzeným, a to v 70 percentách prípadov. Akciovú spoločnosť si vybralo 17 percent startupov, na živnosť podnikajú 3 percentá startupistov. Za vznikom spoločností sú podľa prieskumu najmä mladí ľudia, pretože v 83 percentách prípadov mali ich zakladatelia 20 až 39 rokov. Pomer žien v startupoch sa podľa SAPIE zlepšuje, 30 percent z doteraz vzniknutých startupov založili ženy a 41 percent žien je v tomto type spoločnosti zamestnaných.

Štát od roku 2018 ruší platenie daňových licencií pre všetky firmy. Startupy ich však majú odpustené na obdobie troch rokov. Druhá Ficova vláda ešte v roku 2014 schválila, že všetky firmy, ktoré nie sú platcami DPH, mali od roku 2015 za zdaňovacie obdobie predošlého roka uhradiť štátu licenciu vo výške 480 eur. Pri firmách platiacich DPH je výška licencie stanovená od 960 eur až do 2 880 eur v prípade veľkých podnikov s obratom nad pol milióna eur ročne.

Podpora vedy

Štát pokračuje aj v podpore vedy a výskumu. V praxi to znamená, že firma, ktorá vyvíja nový produkt alebo spustí výskum, dostane od štátu 25-percentnú daňovú úľavu. Výdavky na výskum a vývoj si môžu podnikatelia odpočítať cez tzv. superodpočet.

Pred zavedením samotnej daňovej podpory to fungovalo tak, že firma, ktorá investovala do vývoja novej technológie alebo produktu napríklad 100-tisíc eur, si mohla tieto náklady odpočítať spolu s inými výdavkami na podnikanie. Po novom si môže znížiť daňový základ o ďalších 25-tisíc eur. Bez superodpočtu by teda štátu musela firma zaplatiť na daniach o 5,5 tisíca eur viac, keďže sadzba dane z príjmu pre právnické osoby je ešte stále 22 percent.

Ušetrené peniaze môžu slúžiť napríklad na rozvoj podnikania či na vytvorenie nových pracovných miest. V Európe sa tento odpočet používa ako najčastejší nástroj verejnej podpory inovácií. Okrem 25-percentného superodpočtu daní si môžu firmy podporujúce výskum a vývoj po novom odpočítať ďalších 25 percent zo mzdových nákladov zamestnanca, resp. novoprijatých absolventov stredných a vysokých škôl, a to počas prvého roka, keď ich firma prijala. Ďalších 25 percent si môžu podnikatelia odrátať z medziročného nárastu nákladov na výskum a vývoj.