Tvrdý brexit pocítime najskôr o dva roky

, 01.02.2017 14:00

Dobre našliapnuté tempo rastu slovenského hospodárstva nateraz nezabrzdí ani rozhodnutie Veľkej Británie odčleniť sa od zvyšku Európskej únie. Tzv. brexit však pocítime nepriamo najskôr o dva roky. Podľa viceguvernéra Národnej banky Slovenska (NBS) Jána Tótha bude mať tvrdý brexit, keď sa Briti úplne odčlenia od 500-miliónového jednotného európskeho trhu, negatívnejší dosah, ako prvotne banka odhadovala.

Slovenská ekonomika by sa po odtrhnutí Británie od únie do roku 2020 mala oslabiť o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) v porovnaní s aktuálnym odhadom. Kým britská premiérka Theresa Mayová neohlásila, že plánuje úplné odlúčenie od zvyšku únie, NBS odhadovala pokles hospodárstva o 0,3 percenta HDP. Podľa prepočtov ekonómov by väčšie oslabenie domácej ekonomiky znamenalo približne o 6-tisíc menej vytvorených pracovných miest.

Rast HDP tento rok NBS odhaduje na 3,1 percenta. „Riziká vo vývoji HDP aj inflácie sú smerom nadol. Na ekonomický vývoj môže negatívne vplývať dopad brexitu a geopolitické napätie. Rizikom môžu byť opatrenia novej administratívy USA,“ tvrdí NBS vo včera zverejnenej aktualizovanej strednodobej predikcii.

Obavy sú aj z Trumpa

Nateraz nie je konkrétne vyčíslené riziko, ktoré so sebou nesie kontroverzný víťaz amerických prezidentských volieb republikán Donald Trump. Ten je proti prehlbovaniu globalizácie, odmieta väčšiu liberalizáciu obchodu s EÚ. To môže poškodiť najmä Nemecko, ktoré bolo vlani najväčším obchodným partnerom USA.

Podľa údajov nemeckého štatistického úradu vzájomný obchod s tovarmi medzi USA a Nemeckom vlani dosiahol hodnotu 174 miliárd eur. Nemecký inštitút Ifo tvrdí, že do USA v roku 2014 smerovalo 16 percent nemeckých priamych zahraničných investícií (168 miliárd eur). „Každé oslabenie nemeckej ekonomiky sa prejaví s časovým oneskorením aj na slovenskej ekonomike,“ poznamenal ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak. Už zverejnení výsledkov amerických volieb bolo jasné, že napríklad dohoda TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo) môže naraziť na vážnu bariéru.

„Globálna ekonomika a najmä finančné trhy sú také previazané, že protekcionizmus v USA sa odrazí veľmi negatívne na celom svete a nie sú vylúčené protiopatrenia dotknutých štátov. Zastaviť by sa mohli európske investície smerujúce do USA,“ povedal Ronald Ižip, analytik Trim Broker.

Tomčiak v prípade brexitu upozorňuje, že Slovensko exportuje do Británie zhruba štyri percentá z celkového vývozu. Rovnako tu však platí vzťah Británia – Nemecko. Po brexite sa slabší rast v Nemecku premietne aj do vývozov Slovenska. Podľa britských médií by mala britská vláda aktivovať článok 50 Lisabonskej zmluvy, ktorý oficiálne spustí proces vystúpenia krajiny z únie, 9. marca tohto roka.

Británia má potom dva roky na to, aby uskutočnila odchod zo spoločného európskeho bloku. Tomčiak odhaduje, že to bude dlhšie časové obdobie, no negatíva brexitu pocíti európska ekonomika o dva roky. Briti svoje rozhodnutie cítia najmä na výraznom poklese libry a zároveň plánovanom odchode viacerých firiem a bánk z krajiny.

Investície začínajú zaostávať

Slovenská ekonomika ako celok sa v 3. štvrťroku minulého roka vyvíjala podľa odhadov z decembrovej predikcie NBS. „Zverejnené dáta však ukázali ešte väčší prepad investícií, ako bol predpoklad v decembrovej predikcii. Týkalo sa to tak verejných, ale aj súkromných investícií. Ich slabší vývoj bol ovplyvnený výrazne pomalším ako predpokladaným čerpaním eurofondov, ale nepriaznivo sa vyvíjali aj vlastné investície,“ vysvetlila NBS.

Ekonómovia očakávajú, že slabšia investičná aktivita bude pokračovať. „Vzhľadom na to, že veľká časť očakávanej tvorby investícií mala pochádzať z dovozu, prehodnotenie investícií nemalo zásadnejší vplyv na odhad rastu hrubého domáceho produktu, ale znížilo potenciálny rast ekonomiky do budúcnosti. Vývoj slovenskej ekonomiky sa tak odhaduje na nezmenenej úrovni v porovnaní s decembrovou predikciou a s rovnakým rastúcim trendom ku koncu horizontu predikcie vplyvom nábehu produkcie a exportu automobilového sektora. Trajektória rastu HDP tak ostala bez zmeny, rast by mal dosiahnuť 3,1 percenta v roku 2017, 4,2 percenta v roku 2018 a 4,6 percenta v roku 2019,“ doplnila NBS.

Masívny úbytok nezamestnaných

Na trhu práce by sa mohla miera nezamestnanosti znížiť k hranici 7,3 percenta koncom roku 2019. Celkovo za rok (od decembra 2015 do decembra 2016) ubudlo z evidencie 58-tisíc nezamestnaných, čo je úbytok porovnateľný s predkrízovými rokmi 2005 – 2007 a najsilnejší v pokrízovom období. „Napriek výborným správam z pracovného trhu v roku 2016 týkajúcim sa napríklad klesajúcej nezamestnanosti, máme na Slovensku skupinu, ktorá výrazne zaostáva. Ľudia so základným a s nižším vzdelaním majú najvyššiu nezamestnanosť, nízku aktivitu na trhu práce a najhoršie kariérne možnosti spomedzi krajín EÚ,“ komentuje situáciu analytik Tatra banky Tibor Lörincz.

Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším podielom ľudí so základným a s nižším vzdelaním v rámci EÚ. „Najlepším riešením pre ľudí so základným vzdelaním je, zdá sa, skvalitnenie stredoškolského vzdelávania, aby stredoškoláci mohli uvoľniť miesta ďalším,“ doplnil Lörincz. Spotrebiteľské ceny by sa mali zvýšiť o 1,2 percenta v tomto roku, o 1,8 percenta v roku 2018 a o 1,9 percenta v roku 2019. Hlavným dôvodom na postupný rast cenovej hladiny je cena ropy, ktorá sa má stabilizovať na vyšších úrovniach. V uplynulých troch rokoch bol pokles cien energií hlavným dôvodom poklesu celkovej cenovej hladiny. Svoje urobil aj pokles cien potravín vďaka dobrým úrodám.

„V cenovom vývoji sa premieta aktuálny rast cien energetických komodít. Zvyšujú sa tak ceny pohonných látok. Menej tlmiaco tiež pôsobia ceny potravín. Zatiaľ sa výraznejšie neobnovila dopytová inflácia, ceny priemyselných tovarov bez energií a ceny služieb preto zaostávajú za očakávaniami. Avšak od tohto roka by sa mohli prejaviť okrem rastúcich cien potravín aj dopytové tlaky plynúce zo mzdového vývoja. Riziko pre tento rok predstavujú regulované ceny energií, nakoľko k dátumu uzávierky nebol k dispozícii dopad nových cenových rozhodnutí do spotrebiteľských cien,“ skonštatovala NBS.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#hospodárstvo #hospodársky rast #Brexit
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku