Informoval o tom na utorkovom brífingu predseda Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) Milan Semančík, podľa ktorého približne 60 % agropotravinárskych výrobkov, ktoré sa dovážajú zo zahraničia, by domáci poľnohospodári dokázali vyrobiť sami.
Zo sledovaných potravinárskych komodít mali v minulom roku najväčšie zastúpenie v obchodoch vajcia pochádzajúce zo slovenských chovov, a to na úrovni 72 %. Táto komodita si už štyri roky po sebe udržuje prvenstvo v množstve ponúkaných agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku. Nasleduje mlieko so 63-percentným podielom, med s podielom 61 % a minerálne vody tvoria 60 %.
Ako ďalej Semančík priblížil, čerstvé ovocie a zelenina vypestované na Slovensku predstavujú v obchodoch len tretinu celkového množstva. Ešte horšie podľa neho dopadlo balené mäso, ktoré má na pultoch predajní už tretí rok len 21-percentné zastúpenie.
Z regionálneho hľadiska najviac agropotravinárskych produktov vyrobených na Slovensku ponúkali obchodné reťazce v Nitrianskom kraji, a to na úrovni 46 %, naopak najmenej ich nájdu zákazníci v Banskobystrickom kraji, konkrétne 36 %.
Zástupcovia potravinárov osobitne merali zastúpenie mlieka a mliečnych výrobkov na Slovensku, keďže vlani farmárov negatívne zasiahla mliečna kríza. Kým v roku 2015 podľa prieskumu SPPK ponúkali obchodné reťazce 65 % mlieka a 46 % mliečnych výrobkov vyrobených na Slovensku, v minulom roku tento podiel klesol pri mlieku na 63 % a pri mliečnych výrobkoch na 43 %.
Semančík zároveň skonštatoval, že nízke zastúpenie agropotravinárskych výrobkov vyrobených na Slovensku nepriaznivo vplýva nielen na zamestnanosť v agropotravinárskom sektore, ale aj na jeho vývoj, rozvoj vidieka a počet jeho obyvateľov. S necelými 40 % podielu agropotravinárskych výrobkov vyrobených v SR v obchodoch je Slovenská republika na chvoste krajín Európskej únie.
Ako ďalej Semančík vysvetlil, na Slovensko sa viac potravín a poľnohospodárskych komodít dováža, ako vyváža. „Dokonca približne 60 % dovozových agropotravinárskych výrobkov predstavujú tie, ktoré by sme si vedeli domácimi poľnohospodármi a potravinármi vyrobiť,“ zdôraznil Semnčík. Podľa SPPK vysoký podiel zahraničných výrobkov na domácich pultoch zvyšuje pasívne saldo zahraničného obchodu s agropotravinárskymi komoditami.
„V roku 2015 sme dosiahli záporné saldo na úrovni 1,096 miliardy. eur. Žiaľ, zmenu nepriniesol ani rok 2016. Najnovšie štatistiky naznačujú, že pasívne saldo zahraničného obchodu za celý minulý rok bude 1,311 miliardy eur. Najpesimistickejšie scenáre hovoria až o 1,4 miliardy eur,“ uzavrel Semančík.