Slovenskú ekonomiku ťahajú autá, kotly a televízory

Od nákupných nálad spotrebiteľov v ktorých štátoch najviac závisia pracovné miesta na Slovensku? A aké naše výrobky kupujú?

09.02.2017 07:00
debata (99)

Až štvrtina celosvetového exportu karosérií pochádza zo Slovenska. Ich vývoz výrazne stúpa, najviac do Nemecka. Druhým veľkým odberateľom je Rusko, kde sa vozidlá montujú, aby sa obišli clá.

V lete by sa mali začať linky v trnavskom PSA... Foto: Pravda, Ľuboš Pilc
Automobilka PSA Peugeot, Citroen, Trnava V lete by sa mali začať linky v trnavskom PSA Peugeot Citroën pripravovať na výrobu nového automobilu.

Slovensko výrazne exportuje aj televízory a kotly na ústredné kúrenie. „Karosérie sú položkou, kde slovenský export dosahuje najväčší trhový podiel. Dôvodom je, že zvyčajne sa s karosériami neobchoduje a autá sa spolu s karosériami vyrábajú v tej istej krajine. Až 90 percent karosérií zo Slovenska skončilo v Nemecku a zároveň takmer 90 percent karosérií dovezených do Nemecka pochádza zo Slovenska. Zvyšných 10 percent karosérií sa exportovalo do Ruska, kde dosahujú trhový podiel 50 percent,“ vysvetlil analytik Inštitútu finančnej politiky pri ministerstve financií Ján Šilan.

Bez áut by to nešlo

Automobilový priemysel je dlhé roky motorom celej slovenskej ekonomiky a závisí od neho priamo aj nepriamo až 250-tisíc pracovných miest. Autá zo Slovenska smerujú najmä do Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, USA, Talianska, Číny, Španielska, Rakúska, Ruska a Poľska. Do týchto 10 krajín smeruje viac ako 70 percent exportov áut. „Štruktúra našej ekonomiky je podobná ako v okolitých krajinách. Vozidlá, stroje a elektronika sú na prvom mieste vo všetkých krajinách V4, v Rakúsku aj v Nemecku, vo vyspelejších krajinách sú menej koncentrované a dopĺňajú ich sofistikovanejšie odvetvia ako farmaceutiká a optické prístroje,“ komentoval Šilan.

V minulom roku produkcia áut dosiahla 1,040 milióna, čo z krajiny pri 191 vyrobených autách na tisíc obyvateľov robí svetového lídra. Už v roku 2018 výrobu automobilov v domácej ekonomike ešte výraznejšie naštartuje budovaný automobilový závod Jaguar Land Rover. Ten prvé autá plánuje vo fabrike pri Nitre vyrobiť už koncom roka 2018. Priamo v závode by malo o dva roky pracovať 1¤400 ľudí a u subdodávateľov nájde prácu 4-tisíc zamestnancov. O ďalšie dva roky, v roku 2020, sa majú tieto počty zdvojnásobiť. Briti dali prednosť Slovensku pred rozširovaním výrobných kapacít v Mexiku či Poľsku.

Autá zo Slovenska smerujú najmä do Nemecka,...
graf, export, mapa Autá zo Slovenska smerujú najmä do Nemecka, Veľkej Británie, Francúzska, USA, Talianska, Číny, Španielska, Rakúska, Ruska a Poľska.

Na vlaňajšej konferencii konanej v Bratislave dokonca belgický think-tank Cidic predstavil Slovensko ako ideálnu destináciu pre nové investície automobiliek. „Až 25 percent slovenského hrubého domáceho produktu závisí od automobilového priemyslu. Vytvára priamo okolo 80-tisíc pracovných miest a 200-tisíc nepriamo cez subdodávateľov,“ upozornil vtedy belgický think-tank.

Televízory zažívajú renesanciu

Tesne pred krízou v roku 2008 dosiahlo Slovensko vrchol v exporte televízorov, najmä do európskych krajín. Odvtedy, na rozdiel od áut, ich export mierne klesá. Napriek tomu sú najvýznamnejšou položkou v rámci elektrotechnického priemyslu, ktorý vyvážame za hranice. "Trhový podiel exportu televízorov zo Slovenska dosiahol 6,4 percenta a medziročne sa znížil o 10 percent. Televízory sa zo Slovenska vyvážali predovšetkým do Nemecka, Británie, Holandska, Francúzska, Poľska, Talianska, Španielska, Švédska, Švajčiarska a Rakúska.

Napriek klesajúcemu globálnemu podielu sú televízory stále jedným z najlepšie presadzujúcich sa artiklov v rámci Európy. Ak by sme sa sústredili len na top 30 krajín, kam Slovensko vyváža viac ako 99 percent televízorov, trhový podiel by dosiahol 18 percent, na čele s Rumunskom, Poľskom a Švajčiarskom, kde hodnoty presahujú 30 percent. Najvyšší rast trhového podielu bol dosiahnutý v Maroku, vo väčšine významných trhov však podiel v minulom roku klesal," tvrdí Šilan.

Kotly vyhrievajú najmä Nemcov

Kotly predstavujú ani nie percento z celkového exportu Slovenska. Po karosériách však majú najvyšší globálny trhový podiel, a to až 10 percent. Slovenské kotly smerujú najviac do Nemecka – takmer až tretina, Británie a Francúzska, a v menšej miere do Ruska, Česka, Rumunska, Turecka, Talianska, Poľska.

„Ročne sa na Slovensku vyrobia kotly v hodnote vyše 200 miliónov eur. S produkciou kotlov v hodnote viac ako 40 eur na obyvateľa mu tak patrí pozícia najväčšieho producenta v Európe v prepočte na obyvateľa. Keďže Slovensko dominuje najmä v produkcií menších kotlov pre domácnosti, jeho dominancia sa ešte viac zvýrazňuje pri pohľade na počet vyrobených kotlov,“ vyčíslil Koršňák.

Ročne sa ich na Slovensku vyrobí viac ako pol milióna, t. j. takmer 100 na 1¤000 obyvateľov. Druhým najväčším výrobcom kotlov na obyvateľa je pritom Holandsko s produkciou 32 kotlov na 1 000 obyvateľov. „V absolútnom vyjadrení sa však najviac kotlov pre ústredné kúrenie v Európe vyrobí prekvapujúco v Taliansku (1,7 milióna v hodnote vyše 850 miliónov eur) a vo Veľkej Británii (1,4 milióna v hodnote vyše jednej miliardy eur), t. j. v krajinách, ktoré ani zďaleka nepatria medzi najväčších výrobcov tepla,“ doplnil Koršňák.

Zaujímavosťou je, že kým Slovensko v posledných piatich rokoch ťahal najmä priemysel, vo väčšine krajín EÚ to boli najmä služby, ktoré boli v priemere zodpovedné takmer za 80 percent rastu hrubého domáceho produktu (HDP). Silný rast služieb si pripísali najmä Rumuni a Íri. Služby dominovali rastu HDP aj v Českej republike, kde tvorili takmer dve tretiny rastu ekonomiky.

„Naopak, na rozdiel od Česka, Slovensko aj v posledných rokoch potvrdzovalo povesť priemyselnej krajiny. Služby sa na raste slovenskej ekonomiky v posledných piatich rokoch podieľali len niečo viac ako štvrtinou. Nižší podiel služieb na raste HDP vykázalo už len Estónsko a krajiny juhu Európy, kde služby klesali (Cyprus, Portugalsko, Taliansko a Grécko),“ povedal analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Priemysel tvoril viac ako polovicu rastu slovenského HDP, čo bol zároveň najvyšší podiel spomedzi všetkých krajín EÚ. Nebol to pritom len automobilový priemysel, ktorý ťahal slovenskú ekonomiku smerom nahor. Výraznou mierou k rastu prispela aj chémia, najmä vďaka silnému rastu v oblasti spracovania ropy, či strojári a hutníci. „Naopak, pridaná hodnota vytvorená odvetviami ľahkého priemyslu (t. j. odvetviami s nižšou mierou sofistikácie (low-tech) ako potravinárstvo, textil či drevospracujúci priemysel, ktoré sú zvyčajne aj menej exportne závislé) v posledných rokoch mierne klesala. Naďalej tak pokračoval dlhodobý trend posunu slovenského priemyslu od low-tech k high-tech odvetviam,“ skomentoval Koršňák.

© Autorské práva vyhradené

99 debata chyba
Viac na túto tému: #priemysel #export #slovenská ekonomika