Čoraz častejšie sa ozývajú hlasy, že by Gréci mali mať odpustenú časť ich dlhov. Slovensko je zásadne proti tomuto riešeniu a podobne to vidia aj ďalšie krajiny. V gréckych uliciach to však stále vrie, znižuje sa životná úroveň obyvateľstva. Ľudia sú nespokojní s reformami, ktoré tamojšia vláda zavádza, aby splnila záväzky voči medzinárodným veriteľom (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka). Tamojší farmári stále blokujú grécke cesty pre okresávanie ich miezd a budúcich dôchodkov.
Gréci potrebujú ďalšie peniaze v poradí z už tretieho záchranného balíka v hodnote 86 miliárd eur. V máji minulého roka im veritelia poslali 10,3 miliardy eur. Neskôr im poslali ďalších 2,8 miliardy eur. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk. Bez uvoľnenia ďalšej časti z finančnej pomoci však Gréci zase spadnú do začarovaného kruhu problémov.
Schvaľovanie ďalšej pomoci by sa malo odklepnúť 20. februára na ďalšom stretnutí ministrov financií eurozóny, pretože potom nasledujú voľby vo Francúzsku, v Holandsku a neskôr v Nemecku. Posielanie ďalších peňazí Grécku v čase volieb je považované za politickú samovraždu. Už v minulosti sa ukázalo, že je to veľmi citlivá téma. Ak sa to ministrom nepodarí vyriešiť vo februári, nad úniou opäť visí hrozba grexitu – odchodu Grécka z eurozóny a následne z EÚ.
Medzinárodný menový fond (MMF) takisto najnovšie prišiel s tvrdením, že aj napriek finančnej pomoci a snahe gréckej vlády zavádzať štrukturálne reformy a rôzne opatrenia to nestačí na odvrátenie ďalšej krízy. V dôsledku dlhotrvajúcej recesie sa grécka ekonomika v porovnaní so stavom pred nástupom globálnej finančnej krízy zmenšila zhruba o štvrtinu. Verejný dlh Grécka dosahuje zhruba 320 miliárd eur, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP). Krajinu tiež sužuje extrémne vysoká, 23-percentná, miera nezamestnanosti.
,,Grécko dosiahlo pokrok pri ozdravovaní verejných financií a oživení ekonomiky, v dlhodobom horizonte však jeho verejný dlh zostáva neudržateľný. Krajina bude pravdepodobne potrebovať odpustenie časti dlhu," tvrdí MMF. Po rokoch stagnácie a poklesu má grécka ekonomika v dlhodobom horizonte rásť priemerne o čosi menej ako jedno percento ročne. Očakáva tiež, že v súlade s požiadavkou medzinárodných veriteľov Atény po očistení o splátky dlhu dokážu vytvárať primárne rozpočtové prebytky na úrovni 1,5 percenta (HDP).
Prečítajte si aj glosu Lenky Buchlákovej Ďalšia pomoc Grékom.
Grécko je od medzinárodnej pomoci závislé od roku 2010, keď sa ukázalo, že Gréci roky klamali o svojej ekonomike a vysoko zadlžená krajina sa ocitla na pokraji štátneho bankrotu a stratila prístup na finančné trhy. Gréci za ostatné roky dostali od veriteľov už 220 miliárd eur. Záchranu Grécka mnohí európski politici považovali za lepšie riešenie ako odchod krajiny z EÚ s rizikom dominového efektu a rozpadu celej únie.
Grécko dosiahlo pokrok pri ozdravovaní verejných financií a oživení ekonomiky, v dlhodobom horizonte však jeho verejný dlh zostáva neudržateľný.MMF
„Medzinárodný menový fond naznačil, že fiškálne ciele na rok 2018 sú nedosiahnuteľné a krajina potrebuje nejakú formu dlhovej úľavy, voči čomu sa stavia nemecká vláda pred blížiacimi sa parlamentnými voľbami, čo je úplne pochopiteľné,“ povedal analytik J&T Banky Stanislav Pánis.
Ako by odpúšťanie vyzeralo
V otázke zmiernenia gréckeho dlhu napríklad ministri financií eurozóny dlhodobo vylučujú zníženie jeho nominálnej veľkosti. Veritelia však podľa nich musia preskúmať možnosť zníženia úrokových sadzieb a možno aj predĺženie splatnosti dlhu, čo požaduje MMF.
Ten dlhodobo presadzuje, aby sa splátky gréckeho dlhu odsunuli o 30 rokov. Grécko pritom svoje dlhy voči eurozóne už podľa doteraz schválených pravidiel začne splácať najskôr v budúcom desaťročí a splátky úrokov mu už raz boli odpustené na desať rokov. Ak sa Grécku v tomto smere nepomôže, podľa MMF narastie dlh krajiny do roku 2060 na 275 percent HDP. MMF sa však pravdepodobne finančne nezapojí do úverovej pomoci Grécku a prijme pravdepodobne štatút zvláštneho poradcu, aby mohol figurovať pri rokovaniach medzi európskymi inštitúciami a Aténami.
Krajina, na čele ktorej stojí grécky premiér Alexis Tsipras, od roku 2015 postupne zvýšila dane, škrtala platy štátnym zamestnancom, okresávala výdavky v jednotlivých rezortoch, začala s privatizáciou, ako aj klepla po prstoch podvodníkom zavedením množstva opatrení v boji s daňovými únikmi. V máji minulého roka prijal grécky parlament ďalšie zmeny v dôchodkoch a daniach za 5,4 miliardy eur ročne, následne nato prešlo parlamentom ďalšie zvyšovanie nepriamych daní za viac ako 1,8 miliardy eur ročne. Vlani v septembri grécka vláda prijala ďalší balík úsporných opatrení. Gréci tak podľa dohody splnili všetky požiadavky. Dokonca sa tamojšia ekonomika po siedmich rokoch oživila.
Vláda v návrhu rozpočtu na tento rok predpokladá rast HDP o 2,7 percenta a zníženie štátneho dlhu. Udeje sa tak vďaka väčším investíciám, najmä v cestovnom ruchu. Vďaka obnoveniu rastu ekonomiky a predpokladanému rozpočtovému prebytku by sa mal dlh Grécka v tomto roku znížiť na 175,8 percenta HDP.
Atény však neplnia svoj plán príjmov z privatizácie. Vláda ešte vlani počítala s príjmami 2,5 miliardy eur, získala však zhruba 500 miliónov eur. V tomto roku majú príjmy z privatizácie byť 2,03 miliardy eur, hlavne vďaka predaju regionálnych letísk a plynárenskej firmy DESFA a prenájmu bývalého letiska Atény Hellenikon.
Minula sa pomoc účinku?
Podľa štúdie ekonómov Európskej školy manažmentu a technológií v Berlíne však iba nepatrná časť zo záchranných balíčkov skončila reálne v gréckej štátnej kase. Až 95 percent z celkovej sumy išlo na záchranu zadlžených bánk a súkromných veriteľov. Len 9,7 milióna eur, teda okolo 5 percent, išlo reálne cez štátnu kasu bežným Grékom.
Šéf ministrov financií eurozóny, Euroskupiny, Jeroen Dijsseelbloem však nedávno vyjadril presvedčenie, že bežní Gréci do budúcnosti pocítia pozitíva prijímaných opatrení vlády a finančnej pomoci veriteľov. „Grécke hospodárstvo sa zotavuje rýchlejšie, než ktokoľvek očakával. Zlepšenie vidíme najmä v príjmoch z výberu daní,“ skonštatoval šéf Euroskupiny.