V Nitre sa bude vyrábať model Land Rover Discovery, ktorý je vlajkovou
loďou automobilky. V priebehu nasledujúcich dvoch rokov nájde prácu
1 400 ľudí priamo vo fabrike a ďalších 4-tisíc pracovných miest
ponúknu subdodávatelia.
Napríklad odborníkovi na meranie súčiastok sľubuje britský investor
v Nitre hrubý nástupný plat 1 275 eur plus bonusy a 13. plat. Spolu za
celý rok by tak priemerný mesačný plat metrológa mal vyjsť asi na
1 500 eur. Dá sa odhadovať, že robotnícke profesie budú pri platoch okolo
1 000 eur, aby prebili ponuky v Nitre a prípadne zlákali aj časť
pracovníkov z trnavského PSA Peugeot Citroën. Tam sa robotníci sťažujú
na to, že 800 eur v hrubom je málo, keďže po odpočítaní daní, odvodov,
nákladov na dopravu, prípadne ubytovanie im v čistom zostane okolo 500 eur
mesačne. Plat 800 eur by Trnavčania považovali za slušný, ale v čistom,
nie v hrubom.
Predvlani pri ohlásení investície Jaguar sľuboval priemerný plat vo
fabrike na úrovni 1 225 eur za mesiac. Následne sa investorovi postupne
prihlásilo až 40-tisíc Slovákov, ktorí by predbežne išli pracovať do
novej fabriky. Napriek tomu sa očakáva, že Jaguar bude robiť nábory.
Problémom sú kvalifikačné nedostatky a niekedy aj slabá platová
motivácia. Personálne agentúry varujú, že z náborov organizovaných
úradmi práce sa im často podarí zo 60 uchádzačov zamestnať len troch
ľudí. "Keďže sa Jaguaru podľa medializovaných informácií hlási násobok
ľudí, ako môžu zamestnať, je zrejmé, že aj v tomto prípade je veľká
časť uchádzačov kvalifikačne nevhodná. To však nie je chyba Jaguaru,
keďže tomuto faktu by čelila akákoľvek firma, ktorá by potrebovala najať
väčšie množstvo zamestnancov,“ hovorí Jana Mesárová z personálnej
agentúry.
Vláda postupne mení sociálny systém tak, že zostať doma na sociálnych
dávkach už nie je také „výhodné“. Mnohí si po zrátaní odvodov a
nákladov súvisiacich s prácou zvolili radšej dávky. Minulá vláda
zaviedla súbeh dávok a mzdy pre ľudí, čo po dlhodobom poberaní dávok
začali pracovať. A terajšia vláda dávky k mzde ešte zvyšuje v snahe
motivovať vyše 200-tisíc nezamestnaných Slovákov, aby išli pracovať.
Jaguar si chce vychovávať aj vlastných zamestnancov. Fabrika spolupracuje
so šiestimi školami v Nitrianskom kraji. Pracovníkov pre Jaguar bude
pripravovať napríklad aj SOŠ polytechnická v Nitre.
"V regióne Nitry panuje výrazný nedostatok dostupnej pracovnej sily
s kvalifikáciou vhodnou pre priemyselnú výrobu v segmente automotive,“
povedala výkonná riaditeľka personálnej agentúry McRoy Jana Mesárová.
Aktuálne má problém nájsť 800 ľudí na víkendovú zmenu trnavský
závod PSA Peugeot Citroën. Štvrtá zmena, prebiehajúca len v sobotu a
nedeľu, sa mala naplno rozbehnúť už v januári. Nestalo sa a automobilka
stále hľadá niekoľko stoviek zamestnancov. "To sa deje v čase rozbiehania
výroby nového Citroënu C3 a na existujúcich zamestnancov je vytváraný
väčší pracovný tlak. Je to tak vždy pri rozbiehaní výroby nového modelu
a väčší problém vidíme v zamestnávaní cudzincov bez technického
vzdelania,“ povedal šéf odborov v PSA Peugeot Citroën Milan Minarech.
Ľudia zo zahraničia sú totiž ochotní vykonávať jednoduchú manuálnu
prácu aj za nižšie platy ako Slováci. "Všade sa hovorí o tom, ako
automobilky dovážajú kvalifikovaných robotníkov zo zahraničia, ale u nás
vo väčšine prípadov dovezú hlavne lacnú pracovnú silu,“ dodal
Minarech.
Najviac ľudí k nám prišlo z Rumunska
Aj keď vybavenie povolení na prácu pre cudzinca trvá aj niekoľko
mesiacov, mnohým firmám sa to oplatí. Vláda pravidlá zjednodušiť odmieta
s tým, že potom by Slovensko zaplavila lacná pracovná sila z cudziny.
Domáce firmy na Slovensko dovážajú ľudí s nasledujúcou
kvalifikáciou. "Najžiadanejšie sú profesie: operátori a montéri strojov a
zariadení, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a kvalifikovaní pracovníci
a remeselníci,“ priblížil Vladimír Straka z komunikačného oddelenia
Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Práve na úradoch práce musia
byť evidovaní všetci zahraniční zamestnanci a koncom roka 2016 na
Slovensku pracovalo 35 090 cudzincov. Najviac, až 7 394 zamestnancov
prišlo z Rumunska. Nasledujú susedné štáty. Konkrétne z Českej
republiky prišlo 4 134 ľudí, z Maďarska 3 696 a Poľska
3 204. Pracovať na Slovensku bolo v minulom roku zaujímavé aj pre
1 111 Bulharov. "Z pohľadu vykonávaných profesií operátori a montéri
strojov a zariadení to bolo 6 834 ľudí, pomocní a nekvalifikovaní
pracovníci 3 343 a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci 2 802,“
priblížil Straka.
Vysokými nástupnými platmi sa Jaguar Land Rover môže snažiť získať
kvalifikovaných zamestnancov Volkswagenu Slovakia, PSA Peugeotu Citroën
Slovakia a Kie Slovakia. Menej kvalifikovaných robotníkov automobilka bez
problémov získa v prípade ponúknutia vyšších nástupných platov od
firiem pôsobiacich v nitrianskom priemyselnom parku. V minulosti napríklad
Trnavu pre vysoké platy opustila fabrika Sony. Nástupca Foxconn dnes pôsobí
práve v Nitre. Minister hospodárstva Peter Žiga vlani naznačil, že pre
elektrotechnickú továreň bude výhodné presunúť sa na východ Slovenska po
rozbehnutí výroby v závode Jaguar Land Rover.
Na švajčiarske platy môžeme zabudnúť
V roku 2019 budú na Slovenku vyrábať osobné motorové vozidlá štyri
automobilové závody. "Každý automobilový závod ponúka vždy vo svojom
regióne nadpriemerné platy. Vďaka tomu automobilky vždy nakoniec získajú
dostatočný počet zamestnancov,“ povedal Jaroslav Holeček, viceprezident
Zväzu automobilového priemyslu SR. Bez započítania manažmentu sú
priemerné platy vo Volkswagene Slovakia 1 795 eur v hrubom. V PSA Peugeot
Citroën Slovakia aj v automobilke Kia Slovakia sú podľa odborov priemerné
hrubé mzdy na úrovni okolo 1 300 eur za mesiac. Nástupné platy sú však
podstatne nižšie.
"Pre nedostatok ľudí aktuálne dochádza k rekordnému rastu platov.
V priemere je to o 5 percent, ale niektoré firmy zvyšujú platy aj
o 15 percent,“ povedal manažér náboru v personálnej agentúre Manpower
Jiří Halbrštát. V tomto roku rekordné 16-percentné zvýšenie platov
požadujú napríklad odbory v bratislavskom Volkswagene. Firmy varujú pred
príliš rýchlym zvyšovaním platov v slovenskej ekonomike. "Rast platov je
na Slovensku už niekoľko rokov rýchlejší ako rast produktivity práce,
pričom tieto nožnice nie je možné donekonečna roztvárať. V opačnom
prípade by slovenské firmy strácali svoju konkurencieschopnosť
v porovnaní so zahraničím. V konečnom dôsledku by tak bola ohrozená
zamestnanosť a hrozil by presun výroby napríklad do Poľska, Maďarska či do
iných krajín s nižšou cenou práce ako u nás,“ povedala Mesárová.
Odborári, naopak, považujú rast platov za slabý. Viceprezidentka
Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová tento týždeň
upozornila, že Slovensko pri súčasnom tempe približovania miezd nikdy
nedobehne Švajčiarsko z pohľadu priemerného mesačného čistého príjmu.
Ak by sa tempo približovania miezd zvýšilo o 20 %, podľa KOZ by sme
Švajčiarsko dobehli o 367 rokov. „Napríklad v roku 2004 bol podiel
príjmu Slovenska na príjme Švajčiarska necelých 13 percent a v roku
2015 len necelých 12 percent, čiže toto tempo oproti Švajčiarsku ešte
pokleslo,“ povedala podľa agentúry SITA viceprezidentka. Dobehnúť
Nemecko a Rakúsko by sa nám podľa KOZ podarilo o 44 rokov, pri
každoročnom zvyšovaní miezd o 20 %. Oproti roku 2004 vzrástli v roku
2015 čisté príjmy asi o 65 %. „Ale nerastú takým tempom, aby sme
vôbec dobehli nárast miezd európskych krajín,“ poukázala. Podľa KOZ na
druhej strane Litva môže pri súčasnom nastavení dobehnúť Slovensko
o 10 rokov, Rumunsko nás môže dostihnúť o 18 rokov a Bulharsko
o 22 rokov. KOZ pri porovnaní priemerného čistého mesačného príjmu
rozdelila krajiny na tri skupiny. V prvej skupine sú krajiny vyspelej Európy
ako Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko a Holandsko, kde sa priemerný čistý
mesačný príjem pohybuje na úrovni 3 333 eur. V druhej skupine sú
rozvinuté krajiny EÚ, a teda Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Malta a Grécko
s priemerným čistým mesačným príjmom 1 969 eur. Do tretej kategórie
patria rozvojové krajiny EÚ, kam KOZ zaradila Poľsko, Českú republiku,
Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko s priemerným čistým mesačným
príjmom 711 eur.
Cudzinci nie sú skutočnou hrozbou?
V Bulharsku či Rumunsku sú však platy ešte nižšie ako na Slovensku a
dovoz lacnej pracovnej sily do SR je tak hrozbou. "Ľudia z cudziny sú pri
manuálnych pracovných pozíciách ochotní pracovať za nižšie platy ako
domáci. To sa samozrejme vždy nepáči miestnym obyvateľom a s takýmito
pocitmi sa stretávajú aj Slováci pracujúci vo Veľkej Británii, v Nemecku
či Rakúsku. V konečnom dôsledku sú však ľudia z cudziny vždy prínosom
pre miestny pracovný trh, lebo sú ochotní zobrať aj prácu, ktorú by
domáci nerobili, a tak pomáhajú rozvoju firiem,“ uviedla sociologička
Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Podľa firiem by prípadné otvorenie
pracovného trhu aj pre ľudí z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej
únie viedlo len k miernemu spomaleniu znižovania nezamestnanosti. "Prakticky
každá spoločnosť totiž radšej prijme na obsadzovanú pozíciu miestneho
človeka ako cudzinca. Vyhne sa tak zvýšeným nákladom a komplikáciám
súvisiacim s jazykovou bariérou, kultúrnymi rozdielmi, zložitejším
zaškoľovaním a podobne. Po cudzincovi teda siahne väčšinou až vtedy, ak
nemá na výber,“ dodala Mesárová.
Zväz automobilového priemyslu odhaduje, že len v tomto roku bude
potrebné doviezť niekoľko tisíc cudzincov na zabezpečenie bezproblémovej
výroby osobných motorových vozidiel. "Dlhodobo takto fungovať nemôžeme a
jedinou cestou je rozbehnutie duálneho vzdelávania. Bez neho v budúcnosti
stratíme svoju konkurenčnú výhodu, čo bude pre slovenský automobilový
priemysel veľký problém,“ povedal Jaroslav Holeček z automobilového
zväzu. Aktuálne má prax priamo vo výrobných halách domácich fabrík
niekoľko tisíc študentov stredných odborných škôl. Títo mladí ľudia
dorazia na slovenský trh práce vo väčšom množstve až o niekoľko rokov a
dovtedy budú automobilky odkázané aj na dovoz cudzincov.