Jaguar štartuje nábory

Aktuálne má problém nájsť 800 ľudí na víkendovú zmenu trnavský závod PSA Peugeot Citroën. Štvrtá zmena, prebiehajúca len v sobotu a nedeľu, sa mala naplno rozbehnúť už v januári. Nestalo sa a automobilka stále hľadá niekoľko stoviek zamestnancov. "To sa deje v čase rozbiehania výroby nového Citroënu C3 a na existujúcich zamestnancov je vytváraný väčší pracovný tlak. Je to tak vždy pri rozbiehaní výroby nového modelu a väčší problém vidíme v zamestnávaní cudzincov bez technického vzdelania,“ povedal šéf odborov v PSA Peugeot Citroën Milan Minarech.

Ľudia zo zahraničia sú totiž ochotní vykonávať jednoduchú manuálnu prácu aj za nižšie platy ako Slováci. "Všade sa hovorí o tom, ako automobilky dovážajú kvalifikovaných robotníkov zo zahraničia, ale u nás vo väčšine prípadov dovezú hlavne lacnú pracovnú silu,“ dodal Minarech.

Najviac ľudí k nám prišlo z Rumunska

Aj keď vybavenie povolení na prácu pre cudzinca trvá aj niekoľko mesiacov, mnohým firmám sa to oplatí. Vláda pravidlá zjednodušiť odmieta s tým, že potom by Slovensko zaplavila lacná pracovná sila z cudziny.

Domáce firmy na Slovensko dovážajú ľudí s nasledujúcou kvalifikáciou. "Najžiadanejšie sú profesie: operátori a montéri strojov a zariadení, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci,“ priblížil Vladimír Straka z komunikačného oddelenia Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Práve na úradoch práce musia byť evidovaní všetci zahraniční zamestnanci a koncom roka 2016 na Slovensku pracovalo 35 090 cudzincov. Najviac, až 7 394 zamestnancov prišlo z Rumunska. Nasledujú susedné štáty. Konkrétne z Českej republiky prišlo 4 134 ľudí, z Maďarska 3 696 a Poľska 3 204. Pracovať na Slovensku bolo v minulom roku zaujímavé aj pre 1 111 Bulharov. "Z pohľadu vykonávaných profesií operátori a montéri strojov a zariadení to bolo 6 834 ľudí, pomocní a nekvalifikovaní pracovníci 3 343 a kvalifikovaní pracovníci a remeselníci 2 802,“ priblížil Straka.

Vysokými nástupnými platmi sa Jaguar Land Rover môže snažiť získať kvalifikovaných zamestnancov Volkswagenu Slovakia, PSA Peugeotu Citroën Slovakia a Kie Slovakia. Menej kvalifikovaných robotníkov automobilka bez problémov získa v prípade ponúknutia vyšších nástupných platov od firiem pôsobiacich v nitrianskom priemyselnom parku. V minulosti napríklad Trnavu pre vysoké platy opustila fabrika Sony. Nástupca Foxconn dnes pôsobí práve v Nitre. Minister hospodárstva Peter Žiga vlani naznačil, že pre elektrotechnickú továreň bude výhodné presunúť sa na východ Slovenska po rozbehnutí výroby v závode Jaguar Land Rover.

Na švajčiarske platy môžeme zabudnúť

V roku 2019 budú na Slovenku vyrábať osobné motorové vozidlá štyri automobilové závody. "Každý automobilový závod ponúka vždy vo svojom regióne nadpriemerné platy. Vďaka tomu automobilky vždy nakoniec získajú dostatočný počet zamestnancov,“ povedal Jaroslav Holeček, viceprezident Zväzu automobilového priemyslu SR. Bez započítania manažmentu sú priemerné platy vo Volkswagene Slovakia 1 795 eur v hrubom. V PSA Peugeot Citroën Slovakia aj v automobilke Kia Slovakia sú podľa odborov priemerné hrubé mzdy na úrovni okolo 1 300 eur za mesiac. Nástupné platy sú však podstatne nižšie.

"Pre nedostatok ľudí aktuálne dochádza k rekordnému rastu platov. V priemere je to o 5 percent, ale niektoré firmy zvyšujú platy aj o 15 percent,“ povedal manažér náboru v personálnej agentúre Manpower Jiří Halbrštát. V tomto roku rekordné 16-percentné zvýšenie platov požadujú napríklad odbory v bratislavskom Volkswagene. Firmy varujú pred príliš rýchlym zvyšovaním platov v slovenskej ekonomike. "Rast platov je na Slovensku už niekoľko rokov rýchlejší ako rast produktivity práce, pričom tieto nožnice nie je možné donekonečna roztvárať. V opačnom prípade by slovenské firmy strácali svoju konkurencieschop­nosť v porovnaní so zahraničím. V konečnom dôsledku by tak bola ohrozená zamestnanosť a hrozil by presun výroby napríklad do Poľska, Maďarska či do iných krajín s nižšou cenou práce ako u nás,“ povedala Mesárová.

Odborári, naopak, považujú rast platov za slabý. Viceprezidentka Konfederácie odborových zväzov (KOZ) Monika Uhlerová tento týždeň upozornila, že Slovensko pri súčasnom tempe približovania miezd nikdy nedobehne Švajčiarsko z pohľadu priemerného mesačného čistého príjmu. Ak by sa tempo približovania miezd zvýšilo o 20 %, podľa KOZ by sme Švajčiarsko dobehli o 367 rokov. „Napríklad v roku 2004 bol podiel príjmu Slovenska na príjme Švajčiarska necelých 13 percent a v roku 2015 len necelých 12 percent, čiže toto tempo oproti Švajčiarsku ešte pokleslo,“ povedala podľa agentúry SITA viceprezidentka­. Dobehnúť Nemecko a Rakúsko by sa nám podľa KOZ podarilo o 44 rokov, pri každoročnom zvyšovaní miezd o 20 %. Oproti roku 2004 vzrástli v roku 2015 čisté príjmy asi o 65 %. „Ale nerastú takým tempom, aby sme vôbec dobehli nárast miezd európskych krajín,“ poukázala. Podľa KOZ na druhej strane Litva môže pri súčasnom nastavení dobehnúť Slovensko o 10 rokov, Rumunsko nás môže dostihnúť o 18 rokov a Bulharsko o 22 rokov. KOZ pri porovnaní priemerného čistého mesačného príjmu rozdelila krajiny na tri skupiny. V prvej skupine sú krajiny vyspelej Európy ako Švajčiarsko, Nórsko, Dánsko a Holandsko, kde sa priemerný čistý mesačný príjem pohybuje na úrovni 3 333 eur. V druhej skupine sú rozvinuté krajiny EÚ, a teda Nemecko, Rakúsko, Španielsko, Malta a Grécko s priemerným čistým mesačným príjmom 1 969 eur. Do tretej kategórie patria rozvojové krajiny EÚ, kam KOZ zaradila Poľsko, Českú republiku, Slovensko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko s priemerným čistým mesačným príjmom 711 eur.

Cudzinci nie sú skutočnou hrozbou?

V Bulharsku či Rumunsku sú však platy ešte nižšie ako na Slovensku a dovoz lacnej pracovnej sily do SR je tak hrozbou. "Ľudia z cudziny sú pri manuálnych pracovných pozíciách ochotní pracovať za nižšie platy ako domáci. To sa samozrejme vždy nepáči miestnym obyvateľom a s takýmito pocitmi sa stretávajú aj Slováci pracujúci vo Veľkej Británii, v Nemecku či Rakúsku. V konečnom dôsledku sú však ľudia z cudziny vždy prínosom pre miestny pracovný trh, lebo sú ochotní zobrať aj prácu, ktorú by domáci nerobili, a tak pomáhajú rozvoju firiem,“ uviedla sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá. Podľa firiem by prípadné otvorenie pracovného trhu aj pre ľudí z krajín nachádzajúcich sa mimo Európskej únie viedlo len k miernemu spomaleniu znižovania nezamestnanosti. "Prakticky každá spoločnosť totiž radšej prijme na obsadzovanú pozíciu miestneho človeka ako cudzinca. Vyhne sa tak zvýšeným nákladom a komplikáciám súvisiacim s jazykovou bariérou, kultúrnymi rozdielmi, zložitejším zaškoľovaním a podobne. Po cudzincovi teda siahne väčšinou až vtedy, ak nemá na výber,“ dodala Mesárová.

Zväz automobilového priemyslu odhaduje, že len v tomto roku bude potrebné doviezť niekoľko tisíc cudzincov na zabezpečenie bezproblémovej výroby osobných motorových vozidiel. "Dlhodobo takto fungovať nemôžeme a jedinou cestou je rozbehnutie duálneho vzdelávania. Bez neho v budúcnosti stratíme svoju konkurenčnú výhodu, čo bude pre slovenský automobilový priemysel veľký problém,“ povedal Jaroslav Holeček z automobilového zväzu. Aktuálne má prax priamo vo výrobných halách domácich fabrík niekoľko tisíc študentov stredných odborných škôl. Títo mladí ľudia dorazia na slovenský trh práce vo väčšom množstve až o niekoľko rokov a dovtedy budú automobilky odkázané aj na dovoz cudzincov.