Niet ľudí, hlásia fabriky a lákajú aj na skrátený pracovný týždeň

Na víkendovú zmenu aktuálne hľadajú v trnavskom PSA Peugeot Citroën 800 ľudí. Dva dni práce, päť dní oddychu a mesačný plat cez 500 eur. Operátori vo výrobe, ktorí majú tradičný 40-hodinový režim, majú 800 až 1 000 eur v hrubom. Pri víkendovom cykle sú stále voľné miesta. "Z pohľadu ľudí by bolo ideálne zarábať za víkendovú prácu približne rovnako, ako keď pracovali celý mesiac. Potom sa naplno budú môcť prejaviť v spoločnosti výhody kratšieho pracovného času v podobe viac času na rodinu, relax a koníčky,“ myslí si sociologička Slovenskej akadémie vied Zuzana Kusá.

Fabriky ku kratším úväzkom pristupujú individuálne. Plošné skrátenie pracovného týždňa bolo na stole v roku 2013. Vtedy sa k tomu kabinet pri 15-percentnom podiele ľudí bez práce neodhodlal pre výhrady zamestnávateľov, že platy nezachovajú a budú hľadať ľudí ochotných pracovať za menej. Pri súčasnej 8-percentnej nezamestnanosti však už pred fabrikami nestoja zástupy záujemcov o akúkoľvek pozíciu. Produkcia fabrík aj vďaka robotizácii rýchlo rastie a ľudia to chcú pocítiť na platoch či lepšom pracovnom čase.

Odborári žiadajú aj rýchlejší rast platov, napríklad v PSA sa hovorí o 10-percentnej valorizácii a v bratislavskom Volkswagene až o 16-percentnom raste miezd. Podľa výpočtov odborárov za desať rokov, od roku 2004 do 2015, na Slovensku vzrástli čisté príjmy ľudí asi o 65 percent. Takmer polovicu z toho však zhltla inflácia cez rast cien v obchodoch. Mzdy rastú len o niečo viac ako v západných krajinách EÚ. Slovenské hospodárstvo sa tak síce posúva hore rýchlejšie ako západné ekonomiky, ale platy sú napríklad v Nemecku či Rakúsku stále asi 3-násobne vyššie ako na Slovensku.

Slováci navyše patria k národom, ktoré trávia v práci najviac času. Napríklad aj v Nemecku je pracovný týždeň kratší, a to v závislosti od regiónov od 38 do 40 hodín. Mnohí Nemci pritom napríklad v lete trávia aj celý mesiac na juhu pri mori. Na Slovensku je pomer medzi pracovným časom, počtom dní voľna a platmi stále menej výhodný.

V trnavskom PSA má v štvrtej čisto víkendovej zmene pracovať 800 ľudí a automobilka zatiaľ obsadila približne polovicu pozícií. Dôvodom relatívne nízkeho záujmu ľudí je, že v Trnave je jedna z najnižších nezamestnaností na Slovensku.

"V náborovom centre automobilky mi ponúkli mesačný plat okolo 520 eur. Nie je to veľa, ale láka ma robiť len dva dni do týždňa a potom mať päť dní voľna,“ povedal Martin Hreus z Modry. Ten v súčasnosti pracuje ako strážnik v súkromnej bezpečnostnej službe. "Za približne rovnaký plat, ako mi ponúka automobilka, robím celý mesiac a ťahám aj nočné a víkendové služby. Na druhej strane ako SBS-kár sa príliš nenarobím a v automobilke to bude riadna drina. Ak by v PSA ponúkli ešte o sto eur vyšší plat, určite by som to zobral, ale takto je to dosť veľká dilema,“ dodal Hreus.

Podobne uvažuje aj jeho sused, ktorý momentálne pracuje v stavebninách. "Kto by nechcel pracovať len cez víkend? Ale zároveň musím uživiť aj svoju rodinu, a preto potrebujem mesačne zarobiť aspoň 800 eur v čistom,“ povedal Tomáš Martaus. Ten sa o víkendovú prácu v automobilke nezaujímal vôbec práve pre nízky plat.

Dvakrát 9,5 hodiny a 45 minút prestávok

Po prepočítaní na hodinovú mzdu pritom ľudia pracujúci počas víkendovej zmeny zarobia viac. "Vďaka atraktívnemu víkendovému príplatku ponúka pri zhruba polovičnom fonde pracovného času možnosť zárobku zodpovedajúcemu 70 až 80 percent príjmu doteraz známej trojzmennej prevádzky. Víkendový režim bude pozostávať z dvoch 9,5-hodinových zmien, plus 45 minút prestávok,“ uviedol hovorca PSA Peugeot Citroën Peter Švec. Prvá sobotná zmena sa má začínať o šiestej ráno alebo o druhej popoludní. Druhá nedeľná zmena sa začína vždy o 19.45.

Automobilka má problémy s obsadzovaním voľných pracovných miest. Aktuálna nezamestnanosť je v Trnave na úrovni 3,51 percenta a patrí k najnižším na Slovensku. Problém s nedostatkom ľudí rieši automobilka dovozom pracovníkov zo zahraničia. "My nijako nemôžeme brániť ľuďom z Rumunska a Bulharska pracovať v automobilke. No ich príchod vytvára v závode určité napätie a problémom je aj rečová bariéra,“ povedal šéf odborov v PSA Peugeot Citroën Milan Minarech.

Viaceré firmy sa nedostatok zamestnancov snažia riešiť dovozom ľudí zo zahraničia. Na úradoch práce bolo koncom minulého roka registrovaných 35 090 pracovníkov z cudziny. V priebehu jedného roka sa počet pracujúcich cudzincov zvýšil o 9 553 ľudí.

Dubčekova voľná sobota pred 49 rokmi

V minulosti pri nižšej robotizácii aj chýbajúcej pracovnej sile ešte v bývalom Československu ľudia pracovali až 6 dní v týždni a voľná bola len nedeľa. Zavedenie 5-dňového pracovného týždňa presadila Dubčekova politická garnitúra v roku 1968. Podľa vtedajších prognóz mali súčasní Slováci vďaka nastupujúcej automatizácii pracovať už len 4 dni za týždeň. Nástup kapitalizmu v 90. rokoch minulého storočia priniesol zachovanie 5-dňového pracovného týždňa. "Kratší pracovný čas znamená nižšiu produkciu fabrík, a preto logicky prinesie aj nižšie platy zamestnancov,“ varuje Martin Hošták, tajomník Republikovej únie zamestnávateľov. Ešte v časoch plánovaného hospodárstva sa za socializmu zaviedol 5-dňový pracovný týždeň bez znižovania platov ľudí. Aj keď v tom čase sa rozpadu socialistickej ekonomiky obával československý prezident Antonín Novotný.

V kapitalizme na zavedenie kratšieho pracovného času najviac tlačí razantný nástup robotických technológií. Napríklad podniky pôsobiace v oblasti elektrotechnického priemyslu nedokážu počas celého roka zabezpečiť dostatok práce pre všetkých svojich zamestnancov. Napríklad nitrianska fabrika na výrobu obrazoviek považuje zabezpečenie dostatku operátorov v období zvýšenej výrobnej sezóny za jednu z najväčších výziev roku 2017. Elektro­technika sa totiž najviac predáva pred vianočnými sviatkami a práve vtedy potrebujú elektrotechnické fabriky najviac zamestnancov.

Fabriky zvýšený počet zamestnancov najčastejšie riešia dočasným zamestnávaním agentúrnych zamestnancov. Takto zamestnaní ľudia nemajú nikdy isté, koľko dní v mesiaci reálne odrobia. "Nestála práca spôsobuje ľuďom značné problémy. V takom prípade im totiž žiadna banka nedá spotrebný úver ani hypotéku a na založenie rodiny môžu rovno zabudnúť,“ upozornila Kusá.

Experiment vo Švédsku s prácou na 6 hodín

Severské krajiny Európskej únie experimentovali so zavedením šesťhodinového pracovného času. Takto dlho pracovali od roku 2015 zamestnanci domova dôchodcov vo švédskom Göteborgu. Dvojročný experiment ukončili v januári tohto roka. "Pre skrátenie pracovného času sa museli prijať piati noví zamestnanci a mzdové náklady stúpli o 600-tisíc eur ročne,“ píše britský denník Guardian. Na druhej strane, skrátenie pracovného času viedlo u zamestnancov k 10-percentnému zníženiu maródok.

Zároveň sa opatrovatelia dokázali viac venovať seniorom a stúpol počet prechádzok so starými ľuďmi, čo je prospešné najmä pre ľudí trpiacich demenciou. Zároveň sa zlepšil aj osobný život zamestnancov. "Predtým som chodila domov unavená a väčšinou som okamžite zaspala na gauči. Počas 6-hodinového pracovného času som sa cítila viac fit a nepotrebovala som si pospať. Vďaka tomu som mala viac času na deti aj manžela,“ povedala pre denník Guardian opatrovateľka Lise-Lotte Pettersson.