Štátna kasa sa v najbližších rokoch bude plniť lepšie, ako pôvodne očakával minister financií Peter Kažimír (Smer). Podľa včera zverejnenej novej daňovej prognózy by mal štát na daniach a odvodoch vybrať v najbližších troch rokoch o 93 až 176 miliónov eur viac. V tomto roku príde navyše najväčšia suma, a to 170 miliónov. Koalícia včera rokovala niekoľko hodín a mohla preberať aj to, kam peniaze pôjdu.
Minister financií Peter Kažimír (Smer).
Prioritou je stále výstavba diaľnic, ale problémom je, že sa čaká, kým na Kysuciach, Orave či hornej Nitre nakreslia nové trasy. Do štátnej kasy prídu navyše najmä zdravotné a sociálne odvody vďaka rastu zamestnanosti, ale vláda tieto peniaze môže použiť aj inde ako v zdravotníctve či v sociálnej a penzijnej oblasti. O slovo sa opäť hlásia učitelia, ale aj zamestnanci, zamestnávatelia aj živnostníci, ktorí sa sťažujú na vysoké odvody. Minister Kažimír dlhodobo hovorí najmä o potrebe mať nulový deficit. Tento rok je schodok verejných financií naplánovaný na 1,29 percenta HDP a pri lepšom výbere daní či úsporách by mohol prebytok prísť možno už v roku 2018.
Vláda si môže dovoliť viac míňať vďaka ekonomickému rastu a náborom, najmä v automobilkách. „Za veľkou časťou zvýšenia výberu daní a odvodov stojí pozitívnejší vývoj makroekonomického prostredia, najmä trhu práce. Zrušenie stropu pre zdravotné odvody od roku 2017 zvyšuje výnos čiastočne kompenzovaný zrušením daňovej licencie od roku 2018,“ skonštatoval Inštitút finančnej politiky pri ministerstve financií. Za vlaňajšok však rezort financií znižuje odhad daňových príjmov o 72 miliónov eur. Konkrétne za 128-miliónovým poklesom stojí menej peňazí z korporátnej dane, no vyšší výber dane z príjmu fyzických osôb (31 miliónov eur) a zo zdravotných odvodov (20 miliónov eur) túto stratu mierne vykompenzoval.
Viac práce a nedostatok ľudí
Rezort financií očakáva, že tento rok sa na trhu práce vytvorí 42-tisíc nových pracovných miest, čo ešte zvýši príjem z daní a odvodov. Rozbehnutá slovenská ekonomika by mala v tomto roku vytvoriť rekordný počet pracovných miest a zároveň zdvihnúť ľuďom platy. Rok 2017 prináša rast miezd pre úradníkov, učiteľov, ale aj zamestnancov v súkromnom sektore. S tým už počíta schválený štátny rozpočet.
Tento rok by Slovensko mohlo dosiahnuť historicky najnižšiu mieru nezamestnanosti. Nezamestnanosť by mala podľa odhadov klesnúť na hranicu 8,4 percenta. Na porovnanie, v predkrízovom roku 2008 bola miera nezamestnanosti na Slovensku na úrovni 8,7 percenta. Na trhu práce by sa mohla miera nezamestnanosti znížiť na hranicu 7,3 percenta koncom roku 2019.
Hlavnou hnacou silou zamestnanosti je odvetvie automobilového priemyslu, ktoré poskytuje pracovné pozície vo vlastných závodoch alebo u jeho subdodávateľov. Viac práce by mala priniesť aj nová automobilka Jaguar Land Rover, ktorá vybuduje nový závod pri Nitre. Podľa Slovenskej agentúry pre rozvoj investícií a obchodu by malo v závode pracovať na začiatku prevádzky 1 300 pracovníkov. Po zabehnutí výroby má na výrobe a montáži pracovať 2-tisíc až 4-tisíc ľudí do roku 2020 v dvoj-, troj- až štvorzmennej prevádzke. Ďalších až do štyritisíc ľudí by mohlo získať prácu v subdodávateľskom priemysle. Aj Volkswagen ohlásil v Bratislave vybudovanie nového logistického centra za 150 miliónov eur, čo by malo v ďalších rokov vytvoriť stovky nových pracovných miest. Trnavská automobilka zase začala s výrobou nového modelu Citroën C3.
Analytici však upozorňujú na skutočnosť, že na Slovensku síce stúpa počet novovytvorených pracovných miest, no chýbajú kvalifikovaní ľudia. Krajina pritom roky zápasí s dlhodobou nezamestnanosťou. Aktuálne firmy prostredníctvom úradov práce ponúkajú ľuďom viac ako 30-tisíc voľných pracovných miest. Niektorí ľudia o ponúkanú prácu nemajú záujem buď pre nízke platy, alebo nespĺňajú vzdelanostné požiadavky firiem. „Tlak na rast miezd sa preto bude bezpochyby stupňovať a schopnosť zamestnávateľov reflektovať tieto požiadavky môže byť pre chod tej-ktorej organizácie veľmi dôležitá. Aj keď sila našich odborových združení nie je až taká vysoká ako v západnej Európe, intenzita štrajkov za vyššie mzdy by sa mohla v roku 2017 zvýšiť. Slovenská ekonomika sa pri súčasných predpokladoch dostane do novej situácie. Prehrievanie ekonomiky jej prinesie nové výzvy a trh práce bude jednou z najviditeľnejších. Vzhľadom na absenciu vlastnej menovej politiky by razantnejšie znižovanie deficitu nemalo tej slovenskej ublížiť, možno práve naopak. Nehovoriac o strednodobom benefite lepšieho hospodárenia s verejnými financiami v podobe lepšej pripravenosti na horšie časy,“ komentoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.
Priemerná nominálna mzda v hospodárstve vzrastie v tomto roku o 3,5 percenta a dosiahne úroveň 942 eur. Pravda je, že priemerná nominálna mzda neodráža skutočnú realitu bežných ľudí. V minulom roku na Slovensku na úroveň priemernej mzdy nesiahlo až 57 percent Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok. Pre 18 percent pracujúcich bola dokonca hrubá mzda nižšia ako 500 eur.
Ekonomika čelí rizikám
Analytici upozorňujú na to, že Slovensko je veľmi otvorená, proexportne orientovaná krajina. Akékoľvek väčšie výkyvy na trhu môžu mať na pozitívne vyhliadky vlády dosah. Riziká ekonomického rastu krajiny a prípadne jej zadlženia pre tento rok sú podľa ekonómov najmä z externého prostredia, ako je spomalenie rastu rozvíjajúcich sa trhov, vrátane druhej najväčšej ekonomiky sveta – Číny, stále nedoriešený problém gréckych verejných financií a odchod Veľkej Británie z Európskej únie, keďže sa stále nevie, ako sa po novom nastavia obchodné vzťahy medzi Britmi a zvyškom únie.
Tempo rastu slovenskej ekonomiky a následne horší výber daní a odvodov môže ohroziť aj politika nového prezidenta USA Donalda Trumpa. Ten je proti prehlbovaniu globalizácie, odmieta väčšiu liberalizáciu obchodu s EÚ. To môže poškodiť najmä Nemecko, ktoré bolo vlani najväčším obchodným partnerom USA. Každé oslabenie nemeckej ekonomiky sa prejaví s časovým oneskorením aj na slovenskej ekonomike, keďže Nemecko je najdôležitejším obchodným partnerom Slovenska.
Navyše kontroverzný Trump v prezidentskom kresle, ako aj vystúpenie Veľkej Británie z únie, tzv. brexit môžu priniesť väčšie posilnenie pozícií protivládnych populistov v mnohých krajinách. Vyvolávajú politickú nestabilitu v celej Európe, keďže sa silnejšie ozývajú nacionalistické hlasy. To môže viesť k ďalším referendám v Európe, čo predstavuje negatívny scenár pre ekonomický rast krajín.
Slovenská ekonomika by sa po odtrhnutí Británie od únie do roku 2020 mala oslabiť o 0,5 percenta hrubého domáceho produktu v porovnaní s aktuálnym odhadom. Podľa prepočtov ekonómov by takéto oslabenie domácej ekonomiky znamenalo približne o 6-tisíc menej vytvorených pracovných miest.
