Tsipras totiž striktne odmietal ďalšie uťahovanie opaskov, a to aj napriek tomu, že astronomicky zadlžené Grécko stálo pred bankrotom. Reálny bol v tom čase aj grécky odchod z eurozóny a neskôr aj z únie.
Po mesiacoch tvrdých rokovaní s medzinárodnými veriteľmi (Medzinárodný menový fond, Európska komisia a Európska centrálna banka) sa napokon utriasli veci tak, že Gréci dostali od veriteľov v poradí tretí záchranný balíček v hodnote 86 miliárd eur. Za to museli postupne prijímať bolestivé opatrenia, ktoré zahŕňali napríklad zvyšovanie daní či škrtanie platov a dôchodkov.
Foto: Reuters, Francois Lenoir
Na chvíľu sa zdalo, že grécky problém je zažehnaný. Ukázalo sa však, že európski politici boli príliš optimistickí. Po mesiacoch relatívneho pokoja je na stole opäť otázka budúcnosti Grécka v eurozóne a únii. V pondelok ju v Bruseli opäť riešia ministri financií eurozóny, tzv. Euroskupina, vrátane slovenského ministra financií Petra Kažimíra.
Briti zamiešali kartami
Ministri financií eurozóny mali pritom od rokovaní o Grécku istý čas relatívne pokoj. Medzičasom totiž únia musela riešiť väčšiu „krízu“. Briti si vo vlaňajšom referende zvolili tesnou väčšinou odchod Veľkej Británie z únie. Nastali mesiace neistoty, ako sa nastavia nové vzťahy medzi Britmi a zvyšnými európskymi krajinami. Stále to nie je jasné, keďže celý proces odchodu sa spustí v marci tohto roka, keď britská premiérka Theresa Mayová oficiálne požiada úniu o vystúpenie a spustí sa článok 50 Lisabonskej zmluvy.
Od britského referenda sa však začali ozývať nacionalistické nálady aj z iných krajín. Pred úniou stoja pritom tento rok kľúčové voľby v Holandsku, vo Francúzsku a v Nemecku. A práve v tomto, z pohľadu nárastu populizmu, extrémizmu a nacionalizmu, kritickom období sa o slovo začali opäť hlásiť zadlžení Gréci.
Gréci nechcú ďalej šetriť
Atény potrebujú uvoľnenie ďalšej časti peňazí zo záchranného balíčka, inak nebudú môcť splatiť svoje dlhy. V máji minulého roka im veritelia poslali 10,3 miliardy eur. Neskôr im poslali ďalších 2,8 miliardy eur. Teraz potrebujú 7,5 miliardy eur, ktoré musia Gréci splatiť už v júli tohto roka. Na to potrebujú poslednú tranžu dohodnutej pomoci vo výške 6,1 miliardy. Slovensko sa na pomoci zadlženým Grékom doteraz podieľalo sumou viac ako 1,5 miliardy eur vo forme záruk.
Nezdá sa, že by sa táto hra mohla skončiť s dobrým koncom pre všetkých. Možno stratia všetci.Ronald Ižip, analytik Trim Broker
Veritelia sa nateraz sporia o tom, ako by vlastne mala vyzerať ďalšia pomoc Grékom. Medzinárodný menový fond tlačí na úniu, aby odpustila časť gréckych dlhov. Mnohé európske krajiny vrátane Slovenska to však odmietajú a nepovažujú to za potrebné. Faktom je, že verejný dlh Grécka dosahuje zhruba 320 miliárd eur, čo predstavuje takmer 180 percent hrubého domáceho produktu (HDP).
Krajinu tiež sužuje extrémne vysoká, 23-percentná miera nezamestnanosti. Ak sa Grécku v tomto smere nepomôže, podľa MMF narastie dlh krajiny do roku 2060 na 275 percent HDP. A to aj v prípade, že Gréci splnia všetky podmienky veriteľov. MMF nevidí iné východisko, ako znížiť grécky dlh.
Túto alternatívu víta aj grécky premiér Tsipras, ktorý odmieta ďalšie šetrenie. Hovorca gréckej vlády Dimitris Tzanakopoulos koncom minulého týždňa vyhlásil, že nijaké ďalšie šetrenie by sa nemalo na grécky ľud uvaliť. Grécka vláda tvrdí, že krajina splnila ciele v oblasti rozpočtu, a preto neexistuje dôvod na to, aby sa v rámci dohody so zahraničnými veriteľmi prijímali akékoľvek ďalšie úsporné opatrenia. Tie od nich požaduje únia.
Ak sa v pondelok veritelia v Bruseli nedohodnú, bez dohody Grécko nemôže dostať ďalšiu časť financií zo záchranných úverov. Dohoda medzi Gréckom a jeho veriteľmi by nielen uvoľnila nové núdzové pôžičky, ale umožnila by krajinu zaradiť do programu nákupov dlhopisov Európskou centrálnou bankou. To by znížilo náklady Atén na požičiavanie si a uľahčilo by krajine návrat na dlhopisové trhy.
Porazení môžu byť všetci
Osud Grécka je teraz v rukách gréckej vlády, ale aj jej veriteľov. Každý si hľadí na svoje záujmy. Grécka vláda má pritom problém, keďže stráca podporu. „Keby sa konali nové voľby, vyhrala by ich Nová demokracia. Ukazuje sa tak, že ľudia začínajú byť sklamaní z politiky premiéra Tsiprasa. Jeho primárnym záujmom preto bude hrať tak tvrdo, ako sa len dá, aby dokázal pre grécky ľud vybojovať ústupky. Aj preto piatkové rokovania označil za ,hru s ohňom',“ komentoval situáciu analytik Trim Broker Ronald Ižip.
Eurozóna, najmä Nemecko, musí podľa neho tiež hrať tvrdo pred prichádzajúcimi voľbami. „Dokumentujú to slová nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho, ktorý povedal, že nie je možné, aby boli krajine eurozóny znížené jej dlhy. Ak sa chce zbaviť dlhov, musí vystúpiť z eurozóny. V ideálnom scenári pre Brusel by dohoda s minimálnymi ústupkami bola dosiahnutá ešte pred voľbami v Holandsku v polovici marca,“ myslí si Ižip. Eurokomisár pre hospodárske a finančné záležitosti Pierre Moscovici pritom minulý týždeň uviedol, že Grécko „potrebuje vidieť svetlo na konci tunela úsporných opatrení“.
MMF chce dlh Grécka okresať, lebo je podľa neho neudržateľný. Zároveň vidí požiadavku primárneho prebytku gréckeho rozpočtu na úrovni 3,5 percenta ako nerealistickú. Tlačí preto Európu do zmiernenia gréckeho dlhového bremena. Primárny prebytok vyjadruje rozdiel medzi príjmami a výdavkami rozpočtu bez započítania nákladov na splácanie starých dlhov.
„Gréci nenávidia MMF a nenávidia Schäubleho. Ten nechce ustúpiť ani Grécku, ani MMF. MMF chce pomôcť Grécku, no nevie sa dohodnúť s Bruselom. Aj to je dôvod, prečo je MMF zatiaľ mimo poslednej 86-miliardovej záchrany Grécka. A americký prezident Donald Trump naznačil, že financovanie MMF sa môže znížiť, čo znamená, že MMF môže zostať mimo Grécka natrvalo. Participácia MMF je však dôležitá aj pre európskych veriteľov. Nezdá sa, že by sa táto hra mohla skončiť s dobrým koncom pre všetkých. Možno stratia všetci,“ dodal Ižip.
Situácia je nateraz taká, že veritelia koncom minulého týždňa vyslali do Grécka expertov, aby pripravili hodnotiacu správu o realizácii dohodnutých reforiem. Správa je predpokladom na to, aby ministri financií eurozóny mohli v pondelok rozhodnúť o uvoľnení ďalšej tranže z finančnej pomoci pre krajinu. Ak Atény nedostanú od veriteľov ďalšie financie, v júli sa dostanú do platobnej neschopnosti.