"Dovoz ľudí zo zahraničia nepovažujeme za systémové riešenie. Je to len krajná možnosť, ktorá domácim firmám umožní neprísť o zákazky,“ povedal viceprezident Zväzu automobilového priemyslu Slovenskej republiky (ZAP SR) Jaroslav Holeček. Aktuálny nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily firmy radia riešiť zavedením takzvaného malého duálu. V novom systéme rekvalifikácie sa nezamestnaní priamo vo firmách v priebehu dvoch mesiacov vyškolia za operátorov výroby. Šikovnejší ľudia sa môžu rozhodnúť pokračovať v štúdiu a následne za 3 až 15 mesiacov získajú profesijný certifikát v rôznych technických odboroch ako mechanik nastavovač, obrábač kovov, nástrojár či frézar.
Nedovolená pomoc od štátu?
"Projekt zabezpečujúci rozbehnutie praktického vzdelávania ľudí bez práce priamo vo výrobných halách domácich podnikov má byť financovaný z eurofondov a pripravovali sme ho v spolupráci s odborníkmi z ministerstva práce. Zasekli sme sa až vo finále, keď podľa ľudí z ministerstva práce môže byť takáto podpora vyhodnotená Bruselom ako nedovolená štátna pomoc,“ priblížil šéf výboru pre vzdelávanie v ZAP SR Július Hron. Podniky totiž majú dostať za vyškolenie každého jedného operátora 1 200 eur. V prípade pokračovania v ďalšom odbornom vzdelaní dostane firma za každého jedného preškoleného nezamestnaného príspevok od 2– do 12-tisíc eur. "Z týchto peňazí sa budú financovať všetky náklady súvisiace napríklad so zabezpečením strojov, oblečenia, jedla či mzdy,“ dodal Hron.
Fabriky, pri ktorých funguje duálne vzdelávanie zároveň aktuálne lákajú deviatakov na stredné školy. Ponúkajú im štipendiá aj prax. Na veľké nábory žiakov ako aj nutnosť nájsť 14-tisíc ľudí pre automobilky upozornil denník Pravda.
Ministerstvo práce dlhodobo podporuje rozbehnutie vzdelávania nezamestnaných priamo vo výrobných halách slovenských podnikov. "Určite máme záujem podporiť rekvalifikáciu a s ňou spojený nástup do práce,“ reagoval hovorca ministerstva práce Michal Stuška. Štát tak momentálne hľadá možnosti, ako podporiť z eurofondov vzdelávanie nezamestnaných. Firmy pôsobiace v automobilovom priemysle budú len v tomto roku potrebovať 400 ľudí v profesii mechanik nastavovač. No pri preškoľovaní nezamestnaných môžu tvrdo naraziť na prípadný nezáujem ľudí. Nájsť prácu nie je problém, ale dobrých pozícií veľa nie je. "Neviem, mne sa zdá, že budem musieť 15 mesiacov pracovať za pár drobných v nejakej fabrike a až potom dostanem normálny plat. Navyše mám maturitu z manažmentu v cestovnom ruchu a radšej by som pracoval v nejakom hoteli. Problém je v tom, že na Slovensku si už rok neviem nikde nájsť slušne platenú robotu,“ povedal Kristián Červeň z Prievidze.
Školy produkujú politológov či sociológov
Dlhodobým riešením nedostatku kvalifikovanej pracovnej sily je rozbehnutie duálneho vzdelávania na stredných aj vysokých školách. "Len v najbližších štyroch rokoch budeme potrebovať 2-tisíc odborníkov s vysokoškolským vzdelaním a 12-tisíc kvalifikovaných pracovníkov so stredným odborným vzdelaním,“ uviedol prezident ZAP SR Juraj Sinay. Podľa neho pre zlé nastavenie slovenského školského systému každý rok na domácom trhu práce chýba 5 až 10-tisíc absolventov stredných odborných škôl. Naopak, na vysokých školách získa každý rok 5 až 10-tisíc ľudí takmer nevhodné vzdelanie pre slovenský trh práce. Stovky mladých ľudí totiž promujú v odboroch politológ, sociológ, etnológ, manažér aplikovanej etiky a podobne. "Výsledkom zle nastaveného vzdelávacieho systému je, že 64 percent stredoškolských a 53 percent vysokoškolských absolventov nepracuje v odbore, ktorý študovali. Vzdelávanie týchto absolventov každý rok stojí viac ako 300 miliónov eur,“ dodal Sinay.
Na stredných školách firmy už s podporou štátu začali postupne rozbiehať systém duálneho vzdelávania. Za dva roky fungovania sa doň zapojilo 873 žiakov, ktorí študujú na 23 stredných odborných školách. V prichádzajúcom školskom roku bude v systéme duálneho vzdelávania ponúknutých ďalších 1 089 učebných miest. Prípadní záujemcovia si budú môcť vybrať zo 16 rôznych študijných odborov a firmy dnešných deviatakov lákajú na rôzne benefity ako bezplatná strava, ubytovanie a poberanie mzdy už počas štúdia. „Podľa mňa by chlap mal vedieť chytiť do ruky aj kladivo, a preto som svojho syna prihlásila na strednú odbornú školu zapojenú do systému duálneho vzdelávania. Dnes to neľutujem, keďže chlapec má kvôli snahe o získanie prospechového štipendia samé jednotky a vôbec nechodí poza školu,“ uviedla Zuzana Košútová z Bratislavy.
Na vysokých školách sa duálne vzdelávanie rozbieha pomerne ťažko pre odpor niektorých rektorov a dekanov. Súčasné vedenia niektorých univerzít sa totiž boja priameho konfrontovania žiakov s praxou. Firmy pritom navrhujú, aby sa bakalárske aj diplomové práce robili rovnako ako v minulosti priamo v niektorom zo slovenských podnikov. "Dnes po skončení bakalára nemôžu študenti pedagogiky učiť na školách a rovnako neuplatniteľná je väčšina absolventov trojročného vysokoškolského štúdia. Preto navrhujeme zaviesť štvorročné štúdium profesijného bakalára. V ňom by bol čisto len jeden semester venovaný praxi a úspešný absolvent môže po ukončení takéhoto štúdia okamžite nastúpiť do práce,“ načrtol Holeček. Pri druhom stupni vysokoškolského štúdia navrhuje ZAP SR zaviesť minimálne 1 až 2 semestre praxe.