Britská vláda na čele s premiérkou Theresou Mayovou chce zmeny urobiť už o pár dní, keď súčasne oficiálne požiada Európsku úniu o odchod krajiny zo spoločného európskeho bloku. Podľa článku 50 Lisabonskej zmluvy majú potom Briti dva roky na to, aby z EÚ vystúpili. Tzv. brexit môže priniesť podľa denníka The Telegraph výrazné okresanie voľného pohybu osôb. Je možné, že mnohí Slováci, ktorí nevedia nájsť uplatnenie doma a plánovali za prácou vycestovať do Británie, sa zrejme naďalej budú hlásiť na slovenských úradoch práce alebo vycestujú inam.
„Kamarátka, ktorá pracuje v Londýne, mi vravela, že už viac ako rok je v Británii iná situácia ako predtým. Všetko spustilo referendum (júnové referendum o zotrvaní alebo odídení Veľkej Británie z EÚ, pozn. red.), keď zamestnávatelia začali inak pozerať na ľudí zo strednej a z východnej Európy. Rozmýšľala som už dlho, že tam pôjdem pracovať, tu na východe Slovenska si neviem nájsť uplatnenie, ale po týchto zmenách tak akurát môžem ďalej sedieť doma,“ povedala 29-ročná Katarína Horná z Michaloviec, ktorá po strednej škole mala len pár príležitostných prác v pokladnici v potravinách. Práce na Slovensku pribúda. Ide však skôr o robotnícke profesie, aj keď väčšie etablované firmy sem presúvajú postupne aj vývoj. O šikovných a kreatívnych ľudí sa firmy začínajú platovo predháňať, ale viac dobrých pozícií je na západe krajiny.
Británia je pre Slovákov veľmi atraktívna najmä z pohľadu platu, ktorý je v mnohých prípadoch dvoj- až trojnásobný na obdobných pozíciách ako na Slovensku. Britský štatistický úrad uvádza, že prisťahovalci zo štátov, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 vrátane Slovenska, obsadzujú predovšetkým tie pracovné miesta, o ktoré britskí zamestnanci nestoja. Niekedy sú totiž prisťahovalci nielen ochotní prijať špinavú, náročnú a nebezpečnú prácu, ale majú aj veľmi dobrú pracovnú etiku.
Prídu aj nové poplatky?
Britská vláda podľa informácií britských médií takisto navrhuje, aby po novom tí zamestnávatelia, ktorí zamestnajú zahraničného pracovníka, zaňho ročne platili poplatok vo výške 1 000 libier. Nateraz únia nepovedala, či prídu zo strany členských štátov podobné protiopatrenia. Britská vláda môže takisto zaviesť povinné pracovné povolenia pre cudzincov. Prisťahovalci by tak na prácu potrebovali tzv. pracovné víza. Britská vláda ešte oficiálne nepotvrdila, o aké opatrenia pôjde v prípade okresávania počtu migrantov do krajiny. Podľa expertov je isté, že riešenie voľného pohybu osôb bude najzásadnejšou otázkou pri rokovaniach o podmienkach brexitu.
Celkovo v Británii žijú viac ako tri milióny cudzincov. V poslednom období v Británii pribudlo viac ľudí z východnej Európy. Ide najmä o Poliakov, Slovákov, Maďarov, Čechov, no rátajú sa sem aj pobaltské štáty ako Litva, Lotyšsko a Estónsko. Spolu je ich v Británii viac ako milión. Aktuálne prichádza každých rok do Británie viac ako 300-tisíc nových prisťahovalcov. Britské ambície sú okresať prílev na okolo 100-tisíc ročne.
Čo vy nám, to my vám
Britský minister pre brexit David Davis nedávno povedal, že „práva súčasných EÚ migrantov budú chránené“. Mayová v tejto súvislosti tvrdí, že sa to môže zmeniť iba v prípade, že by únia obmedzila práva, a teda voľný pohyb osôb pre Britov, ktorí žijú v krajinách EÚ. Nezávislý britský think-tank Migration Observatory upozorňuje, že nateraz nie je isté, kto z prisťahovalcov spadá do skupín „aktuálne žijúcich v Británii“. Či to budú napríklad až tí, ktorí tam žijú viac ako päť rokov alebo viac, keď už môžu v krajine požiadať o trvalý pobyt.
Menej atraktívne dávky
Jeden z mnohých britských návrhov na okresanie počtu migrantov prichádzajúcich do krajiny je aj ten, aby sa im škrtali prídavky na deti. Británia by aj Slovákom vyplácala len toľko, koľko by dostali doma. Ešte bývalý britský premiér David Cameron chcel, aby sociálne benefity poberali migranti až po tom, čo odrobia v krajine štyri roky.
Platiť však malo tzv. prechodné obdobie, a teda, že na súčasných migrantov z krajín EÚ poberajúcich tieto prídavky sa tieto opatrenia budú vzťahovať až po roku 2020. Noví prisťahovalci mali zmeny pocítiť ihneď, ako by vstúpili do platnosti, čo by malo byť v roku 2018. Opatrenia sa mali navyše rozšíriť aj o to, aby sa tí cudzinci, ktorí by si do pol roka nenašli prácu, museli vrátiť tam, odkiaľ prišli, a obmedzilo by sa im právo priviesť si do krajiny rodinných príslušníkov.
Proti škrtaniu prídavkov ostro vystupujú krajiny V4 (Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko), teda krajiny východnej Európy, z ktorých najviac ľudí chodí pracovať do zahraničia. Z prisťahovalcov v Británii čerpajú najviac prídavky na deti Poliaci, ktorých je v krajine okolo 850-tisíc. Z nich poberá vyše 26-tisíc prídavky na deti, ktoré žijú v Poľsku.
Čo bude so študentmi?
Problémom bude aj to, ako sa Briti zariadia v prípade študentov z EÚ. Podľa údajov britskej vlády aktuálne študuje bakalársky program na britských univerzitách 1,8 milióna Britov, 125-tisíc študentov z EÚ a 312-tisíc študentov z krajín mimo únie. Momentálne študenti, ktorí sa rozhodnú študovať práve v Anglicku, zaplatia ročné školné v sume 9-tisíc libier. Na štúdium si však môžu ako občania EÚ vziať od britskej vlády pôžičku, ktorú budú splácať po tom, čo sa zamestnajú, a ich príjem bude vyšší ako 1 457 libier mesačne.
Univerzity zatiaľ nevedia povedať, či Británia aj po brexite ponechá tieto výhody európskym študentom. Do úvahy pripadá aj možnosť, že by boli po novom braní tak ako teraz študenti mimo EÚ, ktorí v porovnaní s nimi platia dvojnásobné školné. Navyše kým sa nezačnú vyjednávania o brexite, ktoré by sa mali začať o pár dní a trvať minimálne dva roky, britskí výskumníci sa nedostanú k európskym fondom. Britské univerzity z európskych programov, ako je napríklad Horizont 2020, čerpali na výskum ročne okolo miliardy libier.