Treba rozlíšiť normálnu prax a podvod. EÚ nestrpí zavádzanie

Potraviny vyjadrujú kvalitu života, ale aj jeden z občianskych princípov, na ktorom si zakladá Európska únia. "To, čo by nemalo a nesmie byť, je zavádzanie spotrebiteľa, keď jedno navodzuje obal, a druhé ukrýva obsah. Platné európske pravidlá umožňujú členským krajinám, aby zasiahli, keď potraviny nie sú bezpečné alebo keď sú spotrebitelia zavádzaní,“ hovorí v rozhovore pre Pravdu Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku. Premiéri krajín V4 vrátane Slovenska sa stretnú vo štvrtok vo Varšave, aby riešili problém rôznej kvality potravín v rovnakom obale v starých a nových krajinách EÚ.

02.03.2017 07:00
Dušan Chrenek Foto: ,
Keď zloženie výrobku nezodpovedá etikete, môžu národné orgány okamžite zasiahnuť, pretože ide o zavádzanie, podvod, hovorí Dušan Chrenek, vedúci Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
debata (57)

Na Slovensku, ale aj v ostatných krajinách V4 sa veľkou témou stala kvalita potravín, ktoré vyrábajú nadnárodné spoločnosti. Dôvod je jednoduchý: pod rovnakým označením sa nie vždy skrýva totožný obsah aj kvalita potravín, ktoré ponúkajú v starých a nových členských krajinách. Je to v poriadku?
Určite nie. Zavádzanie spotrebiteľov je neférové a nemôže byť tolerované. Práve európska legislatíva zabezpečuje silnú ochranu spotrebiteľov, ktorí musia dostávať jasné, transparentné a zrozumiteľné informácie o zložení potravinárskych produktov. Informácie nesmú zavádzať.

Práca vás priviedla do rôznych európskych krajín, môžete teda dobre porovnávať potraviny. Narazili ste na dvojakosť jedných a tých istých potravín?
Pravdaže. Dôležité však je, akú dvojakosť máme na mysli. Ak prihliadame na národné chute, návyky, tradície tej či onej krajiny, je rozdielnosť tých istých potravín a nápojov v poriadku. Zrozumiteľným príkladom sú vína a liehoviny. Francúzi napríklad milujú suché šampanské, kým na Slovensku sú populárne aj sladšie šumivé vína. Takýchto dvojíc by sa dalo zostaviť veľa. To, čo by nemalo byť, keď jedno navodzuje obal a inzercia, a druhé ukrýva odlišný obsah. Ide o zavádzanie spotrebiteľa.

Krajiny V4 presadzujú úpravu legislatívy, ktorá by v zárodku odstránila možnosť ponúkať v jednom a tom istom obale pod tou istou značkou dva rozdielne obsahy. Nemohlo sa pamätať na to už skôr?
Pozrime sa na aktuálny stav. Európska únia v priebehu uplynulých desaťročí vytvorila silnú potravinovú legislatívu, ktorá dbá v prvom rade na bezpečnosť, kvalitu a ochranu spotrebiteľa. EÚ patrí k svetovej špičke v ochrane spotrebiteľa. Platné európske pravidlá dávajú možnosť jednotlivým krajinám zasiahnuť, keď potraviny nie sú bezpečné alebo keď sú spotrebitelia zavádzaní. Jedným z riešení je stiahnuť takúto potravinu z trhu. Každý výrobok musí uvádzať na etikete presné zloženie, a keď to zloženie nezodpovedá etikete, môžu národné orgány okamžite zasiahnuť, pretože ide o zavádzanie, podvod. Pozícia národných potravinových autorít  je v tomto smere veľmi silná.

Život  je obyčajne pestrejší, mnohotvárnejší a ani najlepšie predpisy nedokážu postihnúť všetky jeho prejavy. Nepoukazuje na to aj posledný slovenský prieskum, ktorý viedol až k zvolaniu mimoriadneho summitu premiérov V4?
Vzniknutú situáciu treba určite dôkladne analyzovať. Pokiaľ ide o samotný prieskum, ktorý vyvolal mimoriadnu pozornosť spoločnosti, očakával by som od národných orgánov, že výsledky presne vyhodnotia a povedia, čo ďalej. Či ide o problém bezpečnosti, či ide o zavádzanie, alebo či sú niektoré disproporcie prirodzeným prejavom rozdielnej národnej situácie. Určite by som nehádzal všetky výrobky do jedného koša a neoznačil ich všetky za nekvalitné.

Neodkryla téma dvojakých potravín aj ďalšie horúce témy, povedzme postavenie farmárov v potravinovom reťazci?
V Európskej únii beží diskusia o tom, ako zaručiť lepšiu ochranu farmárov i spotrebiteľov v prípade nekalých obchodných praktík. Na druhej strane veci treba posúdiť s chladnou hlavou. Ak si vyžadujú korekciu, treba ju urobiť, ale netreba vytvárať ďalšiu prehnanú reguláciu, ktorá neprimerane zaťaží podnikateľov a narobí viac škody ako osohu. Je potrebné povedať, kedy je to zavádzanie a kedy je to normálna prax, lebo niekedy naozaj môže ísť o prax, ktorá nie je škodlivá. Najdôležitejšie je, aby spotrebitelia mali čo najviac potrebných informácií o potravinách, predovšetkým o ich zložení. Cesta dať ľuďom relevantné informácie, aby sa mohli dobre rozhodnúť, je správna. Ak regulovať, tak len tam, kde to chráni ľudí a zlepší kvalitu ich života.

Čo hovoríte na úroveň ponuky potravín a kvalitu výživy obyvateľstva na Slovensku?
Určite sa kvalita, bezpečnosť a možnosť výberu potravín v porovnaní so situáciou pred tridsiatimi rokmi výrazne zlepšila. Vidno to na sortimente, celoročnej ponuke ovocia a zeleniny, ako aj bezpečnosti potravín. Zlepšenie je zrejmé. Často sa hovorí o globalizácii, ale únia vytvorila systém pre udržanie a zveľadenie aj tradičných potravín, dáva podporu miestnym potravinám. Vytvorila systém potravín s chráneným označením pôvodu a zahrnula doň aj viacero známych slovenských potravín. Na druhej strane sú niektoré oblasti, ako napríklad potraviny, ktoré "veľa vydržia“, veľa cestujú, čo naznačuje, že môžu obsahovať aj pridané látky, ktoré majú do určitej miery vplyv na kvalitu potravín. Odpoveďou na to je vytváranie podmienok na čo najkratší potravinový reťazec.

Cez potraviny sa dá posúdiť aj výkonnosť poľnohospodárstva. Ako by ste charakterizovali súčasné slovenské potraviny a ich výrobcov?
Slovensko má veľa kvalitných potravín aj dobré potravinárske firmy, ale zďaleka nevyužíva svoje možnosti. Záporná obchodná bilancia v zahraničnom obchode s potravinami hovorí aj o tom, že krajina vyváža veľa poľnohospodárskych surovín – obilia, olejnín, mlieka, ale dováža hotové potravinárske výrobky, ktoré by tiež mohla vyrobiť a aj vyvážať. To je slabé miesto slovenského potravinového hospodárstva. EÚ ako celok je silná vo finalizácii potravín. Je to najväčšia obchodná veľmoc, oveľa viacej potravín vyváža ako dováža. V tomto smere Slovensko veľmi zaostáva. Značné prostriedky, ktoré prišli z EÚ práve na to, aby sa riešili kritické oblasti, neboli vždy efektívne využité.

Prečo?
Zdá sa mi, že celý systém podpory nebol ideálne nastavený. Týka sa to použitia prostriedkov z Programu rozvoja vidieka, ale aj rozhodnutia presunúť zdroje z druhého do prvého piliera. Posilnili sa tým síce priame platby, ktoré idú na hektár poľnohospodárskej pôdy, ale už menej zohľadňujú to, aby krajina vedela aj finalizovať produkciu, ktorú dorobí. Cez podpory by sa žiadalo aktívnejšie ovplyvniť štruktúru poľnohospodárskej výroby, neorientovať sa na monokultúry. E­urópske peniaze vytvoria viac pracovných príležitostí, pokiaľ idú do zeleninárstva, ovocinárstva či živočíšnej výroby. Od vstupu Slovenska do EÚ sa podarilo síce zastaviť prepad a útlm v niektorých oblastiach, ale rozvoj mohol byť podstatne väčší.

Slovenské potravinové hospodárstvo zápasí podobne ako európske s nedostatkom mladých ľudí. Ako rozťať tento gordický uzol?
Zhoršujúca sa veková štruktúra farmárov ide naprieč celou Európou. Prílev mladých ľudí do chlebového odvetvia podporujú viaceré ekonomické nástroje, je to jedna z priorít Európskej komisie. Mladí farmári dostávajú vyššie platby v prepočte na hektár a rovnako v Programe rozvoja vidieka sú pre nich vyčlenené prostriedky. Na Slovensku záujem mladých ľudí využiť štartovací balíček vo výške až 50-tisíc eur na odštartovanie farmárčenia predstihol očakávanie. To hovorí o tom, že situácia v poľnohospodárstve nie je stratená.

Napriek tomu záujem o štúdium poľnohospodárskych odborov je neveľký. Prečo?
Každoročne počas výstavy Agrokomplex organizujeme diskusné stoly o poľnohospodárstve a robíme aj Deň mladých farmárov. Živý kontakt s mladými ukazuje, že chcú hospodáriť na pôde. Žiaľ, v spoločnosti sa v posledných rokoch zdôrazňujú len problémy v poľnohospodár­stve, aj preto nie je jeho imidž a vôbec spoločenská prestíž vysoká. To odrádza rodičov, aby dávali deti študovať poľnohospodárske a potravinárske odbory. Málo sa hovorí o tom, že do poľnohospodárstva prenikli najmodernejšie technológie, ktoré uľahčili a zatraktívnili prácu, ale vyžadujú si aj viac vedomostí. Pomôcť môže aj lepšia komunikácia o poľnohospodárstve a živote na vidieku.

Sú krajiny, ktoré dobre a pre Slovensko inšpirujúcim spôsobom vedú dialóg o tom, prečo je poľnohospodárstvo dôležité pre spoločnosť?
Inšpiráciou môže poslúžiť Francúzsko, Holandsko, Dánsko alebo aj susedné Rakúsko, kde ukážkovo prepojili poľnohospodárstvo s cestovným ruchom. To umožnilo diverzifikovať ekonomické aktivity na vidieku. Poľnohospodárstvo nie je iba o obrábaní pôdy, chove dobytka, ale rozhoduje, v akom prostredí žijeme, všestranne ovplyvňuje kvalitu nášho života svojimi produkčnými aj mimoprodukčnými funkciami. O tom treba viac, ale najmä zrozumiteľnejšie a pútavejšie hovoriť.

Čas rýchlo beží. S akými zmenami v Spoločnej poľnohospodárskej politike (SPP) treba rátať po roku 2020?
Už sa rozbehla diskusia o jej podobách a názory na ňu sa rôznia. Rád by som vyzval poľnohospodárov, aby sa zapojili do konzultácie, ktorú komisia vyhlásila. Na webovej stránke EK každý môže vyjadriť svoj názor na budúcnosť SPP. Je to priestor, samozrejme, pre slovenské poľnohospodárske a potravinárske združenia, aby jasne formulovali svoju predstavu. Veľa vecí sa mení. Keď sa hovorí o vplyvoch poľnohospodárstva na životné prostredie, bude treba zobrať do úvahy aj Parížsku dohodu o zmene klímy. Mliečna kríza aj problémy v sektore bravčoviny ukázali, že agrosektor je veľmi citlivý na globálne otrasy. Tu musí mať únia účinnejšie nástroje, aby vedela rýchle reagovať na tieto kritické situácie. EK vníma aj kritiku, že SPP je komplikovaná, preto ju chce zjednodušiť a orientovať sa na prioritné oblasti. Zostanú nimi ekonomická stabilita farmárov, zdravé a bezpečné potraviny a, pravdaže, harmonický rozvoj vidieka.

Často od samosprávy počuť, že nie je jedno, či farmár hospodári v starej, alebo novej členskej krajine. Dôjde k úplnému vyrovnaniu podnikateľských šancí po roku 2020?
Čo sa týka financií, Slovensko už teraz celkovo dostáva na poľnohospodárstvo prostriedky, ktoré sú tesne nad priemerom EÚ. Slovensko je krajinou, ktorá má mimoriadny prospech z EÚ. Napríklad v roku 2015 čistý zisk na jedného občana bol práve na Slovensku najvyšší, keď dosiahol 570 eur. Myslím si, že balík podpôr do pôdohospodárstva a rozvoja vidieka by malo Slovensko efektívne využiť. Všimnime si, že naša krajina dostáva z celého rozpočtu EÚ na poľnohospodárstvo 1,1 percenta prostriedkov, ale produkcia slovenského poľnohospodárstva je iba 0,5 percenta EÚ. To hovorí o tom, že z hľadiska efektívnosti využitia zdrojov je čo zlepšovať.

Na čo by bolo treba podľa Bruselu upriamiť pozornosť?
Už sme o mnohých veciach hovorili, ale nepochybne treba myslieť na mladých farmárov, ako aj na lepšie spájanie všetkých farmárov s cieľom posilniť ich postavenie v potravinovom reťazci. Je záujmom EÚ, aby cesta potravín bola čo najkratšia od výrobcov k spotrebiteľom, preto treba posilňovať lokálnych výrobcov. Poľnohospodárstvo má rezervy v utváraní nových pracovných miest, a to aj pre ľudí s nižšou kvalifikáciou. Vedľa seba môžu dobre spoluexistovať veľké poľnohospodárske podniky, ale aj rodinné farmy a mladí farmári, čiže je tu priestor na väčšiu rôznorodosť. Nestačí podporovať silných, ale treba pomáhať aj tým, ktorí sa potrebujú rozbehnúť, jednoducho, chce to väčšiu vyváženosť pri rozdeľovaní podpôr v celom agrosektore.

© Autorské práva vyhradené

57 debata chyba
Viac na túto tému: #EÚ #Potraviny #Dušan Chrenek