Slovenskí potravinári varujú, že zmeny môže priniesť väčšia liberalizácia obchodu medzi Európskou úniou a Kanadou. Tzv. dohoda CETA zruší clá približne na 93 percent poľnohospodárskeho a agropotravinárskeho sortimentu. Obavy majú Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora a Slovenská potravinárska komora.
Síce sa prílev nekvalitných potravín spomína najmä v prípade plánovanej dohody TTIP (Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo), čo je obdobná dohoda, ale medzi EÚ a USA, no odborníci varujú, že podobne to môže byť aj pri Kanade.
Hovorí sa najmä o riziku podlezenia latky prísnych predpisov, čím by sa na pultoch predajní mohlo objaviť napríklad ešte viac hydiny čistenej chlórom alebo mäsa zvierat kŕmených rastovými hormónmi. Jana Holéciová, hovorkyňa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, uviedla, že „vďaka obchodnej dohode CETA sa môžu začať na Slovensko, ale aj do priestoru európskeho trhu dovážať výrobky, ktoré majú oveľa nižšie bezpečnostné, hygienické, potravinové štandardy.“
„Chcem zdôrazniť, že dohoda CETA nemení legislatívu EÚ v citlivých oblastiach, ako sú napríklad hormóny v mäse, geneticky modifikované organizmy (GMO) a nepovedie k zníženiu štandardov pre spotrebiteľov,“ deklaroval nedávno Maroš Šefčovič, podpredseda Európskej komisie a komisár pre Energetickú úniu. Faktom však je, že od povolenia prvej geneticky modifikovanej odrody repky v Kanade v roku 1996 sa začali tieto geneticky modifikované potraviny v krajine prudko rozvíjať. Kanadskí pestovatelia patria celosvetovo k špičke, čo sa týka pestovateľských plôch s GMO plodinami, medzi ktoré patria najmä kukurica, sója, repka a bavlna.
Nateraz len v provizóriu
Nedávne odsúhlasenie európskeho aj kanadského parlamentu znamená zatiaľ len provizórne uplatňovanie dohody CETA, aspoň dovtedy, kým ju neratifikujú aj národné a regionálne parlamenty členských krajín EÚ. Tých je dokopy 38. Teraz sa predbežne uplatňujú výlučne právomoci únie, medzi ktoré patrí najmä zrušenie colných bariér. Ostatné časti zmluvy ako napríklad urovnávanie súdnych sporov začnú platiť až vtedy, keď dohodu CETA ratifikujú aj národné parlamenty niektorých štátov. Tento proces môže byť aj niekoľkoročný. Poradkyňa Greenpeace pre obchodnú politiku EÚ Shira Stantonová upozornila, že CETA možno ani nevstúpi do platnosti, lebo „pravdepodobne neprežije demokratickú a právnu kontrolu ratifikačného procesu“ v priebehu nasledujúcich mesiacov.
Európska komisia informovala, že v deň nadobudnutia úplnej účinnosti dohody CETA sa zruší clo na 98 percent všetkých colných položiek Kanady a EÚ. Ročne by to malo vraj priniesť európskemu hospodárstvu 12 miliárd eur a kanadskému zhruba 9 miliárd eur. Dohoda má takmer 1,6-tisíca strán, preto odborníci poukazujú na fakt, že mnohí európski politici, ktorí dohodu schválili, ju s najväčšou pravdepodobnosťou ani celú nevideli a nenaštudovali.
Silný odpor verejnosti
Aktivisti a odborári proti schváleniu dohody spisovali dlhé roky rôzne petície. Masívne protesty v uliciach miest prebehli vlani v Nemecku aj v Bruseli. Aktivisti vystupujú najmä proti veľkým investorom a ich záujmom.
Po tlaku europoslancov došlo v dohode CETA k zmene v tom, že sa nahradil kontroverzný mechanizmus urovnávania sporov medzi súkromnými investormi a štátom (ISDS) systémom investičných súdov (ICS). Štáty by tak mali mať podľa Európskej komisie väčšiu kontrolu nad výberom arbitrov, posilniť by sa tiež mala transparentnosť celého procesu.
„CETA obsahuje investičný súdny systém (ICS), ktorý poskytuje zahraničným investorom možnosť žalovať vlády za predpisy a postupy, ktoré im budú blokovať ich podnikanie. Prenesené do reality to môže znamenať, že vlády sa budú obávať urobiť kroky na ochranu napríklad sociálnej starostlivosti alebo životného prostredia, lebo sa budú obávať nákladných súdnych sporov,“ povedal prezident Konfederácie odborových zväzov SR (KOZ SR) Jozef Kollár.
Podľa komisie má byť CETA v tomto prípade modelom pre ďalšie obchodné dohody s inými ekonomicky rozvinutými štátmi. Predstavuje podľa Bruselu radikálnu reformu riešenia investičných sporov. Dohoda po jej definitívnom podpise má vytvoriť stály súd s 15 profesionálnymi sudcami, ktorých bude delegovať EÚ aj Kanada, pričom všetky pojednávania budú verejné. Sudcovia budú platení zo spoločného európsko-kanadského rozpočtu.
Proti ratifikácii CETA sa vyslovila nielen Európska odborová konfederácia, ktorej je KOZ SR členom, ale aj Európska federácia odborových zväzov verejných služieb, ktorej členmi sú aj niektoré slovenské odborové zväzy verejných služieb. CETA neobsahuje dostatočnú výnimku pre verejné služby, nechráni ich pred privatizáciou. Akékoľvek služby, pokiaľ nebudú na tzv. negatívnom zozname, budú podliehať liberalizácii, respektíve privatizácii. „Predpokladáme, že táto dohoda bude mať negatívny dopad na verejné služby a na práva zamestnancov, a to v každom členskom štáte EÚ,“ doplnil Kollár.