K spotrebiteľskému optimizmu sa pridávajú aj trhy. „Trumpoeufória pokračuje, makročísla akciovým trhom takisto pomáhajú. Aktuálne sa čaká na Trumpove reformy, predovšetkým na znižovaní daní. Ak to americký prezident dodrží, nemusí byť akciová rely na konci. Pokiaľ však bude znižovanie daní nízke, vydáme sa smerom dole,“ povedal analytik J&T Banky Michal Semotan.
„Celkovo spotrebitelia predpokladajú, že hospodárstvo bude v nadchádzajúcich mesiacoch pokračovať v raste,“ povedala Lynn Francová, šéfka oddelenia ekonomických indikátorov v organizácii Conference Board. Ekonómovia pozorne sledujú náladu spotrebiteľov, pretože ich výdavky tvoria zhruba 70 percent ekonomickej aktivity USA.
„Bank of America tvrdí, že druhý týždeň po sebe banka zaznamenala predaje akcií inštitucionálnych investorov aj hedžových fondov. Investorský optimizmus ohľadom Trumpových zákonov môže už čoskoro dosiahnuť svoje maximá. Každá bublina raz praskne, no načasovanie je vždy otázne. Tentoraz však existuje dosť veľká pravdepodobnosť, že tak ako politika spôsobila senzačný rast akcií, môže spôsobiť aj ich rýchly pokles,“ tvrdí analytik Trim Broker Ronald Ižip.
Trumpov ekonomický program je založený na progresívnom znížení daní fyzických osôb až o 30 percent pre chudobné rodiny. Najbohatším Američanom chce však ešte výraznejšie znížiť daňové zaťaženie. V súčasnosti platí v USA sedemstupňové progresívne zdaňovanie, pričom Trump ho chce zosekať na trojstupňové. Tým najbohatším chce Trump ubrať zo súčasných 39,6 percenta až na úroveň menej ako 25 percent. Chce aj zníženie firemnej dane z 35 percent na 15 percent, zastaviť novú a zrušiť starú byrokraciu zaťažujúcu firmy. Jeho investičný plán, s ktorým sa prezentoval na predvolebných stretnutiach s Američanmi, má byť v objeme až bilióna dolárov. Opravovať chce cesty, letiská, mosty a elektrickú rozvodovú sieť. Trump by podľa ekonómov takto s najväčšou pravdepodobnosťou síce obnovil americký ekonomický rast, aj keď za cenu ďalšieho vládneho deficitu.
Trump sľubuje, že zníži aj rekordnú príjmovú nerovnosť v krajine. Chce riešiť minimálnu mzdu, ktorá je stanovená federálnym zákonom od roku 2009 na úroveň 7,25 dolára za hodinu. Zvýšiť ju chce na 10 dolárov za hodinu. Aj napriek tomu však táto zmena výraznejšie okresanie nerovnosti nesľubuje. Ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak hovorí, že Trumpove návrhy sú čisto pravicové a zamerané najmä na podporu domácich podnikateľov a investorov, čo opäť viac roztvorí nožnice medzi bohatými a chudobnými, ktorým platy roky stagnujú.
Podľa Credit Suisse Global Wealth reportu za rok 2016 najbohatších 10 percent Američanov vlastní 75 percent celkového bohatstva krajiny. Naopak, chudobnejšia polovica ľudí žijúcich v USA vlastní 1,1 percenta celkového majetku. Ide o majetkovo nanerovnejšiu krajinu sveta. Analytici upozorňujú, že problém Trumpovej politiky je aj to, že chudobným a strednej triede sa bude zvyšovať životná úroveň pomalšie ako bohatým.
Vysoké dlhy na druhej koľaji
Zdá sa, že Trump bude musieť v prvom rade riešiť dlhodobú udržateľnosť verejných financií, inak jeho plány môžu USA podlomiť kolená. „Americký vládny dlh už presiahol 106 percent hrubého domáceho produktu (HDP) a ďalej rastie. Dostal sa cez úroveň 20 biliónov dolárov a najbližšiu dekádu je naplánovaný jeho nárast o ďalších 10 biliónov dolárov. V tomto prostredí sľúbil Trump znižovať dane a zvyšovať výdavky,“ poznamenal Ižip. „Kedysi, keď s podobnou iniciatívou prišiel bývalý americký prezident Ronald Reagan, nebol to problém. Vládny dlh bol na úrovni 30 percent HDP. Lenže teraz sa zdá, že odpor k zvyšovaniu dlhu aj zo strany republikánov môže byť zásadný. Práve tí spôsobili v roku 2011 krízu, ktorá priviedla USA blízko bankrotu. A táto situácia sa môže už čoskoro opakovať,“ myslí si Ižip.
Obamacare na prvom mieste
Trumpova administratíva oznámila, že daňové zmeny môžu prísť až po tom, čo bude dohodnutý ďalší postup ohľadom zrušenia či zmeny Obamacare. „Úprava systému amerického zdravotného poistenia bude mať silný fiškálny vplyv, bez ktorého započítania nie je možné vytvoriť predpoklad trajektórie rozpočtu. Najprv sa musí vyriešiť Obamacare a až potom dane,“ skonštatoval Ižip.
Donald Trump už počas predvolebných stretnutí vyhlasoval, že v prípade výhry vo voľbách ako jednu z prvých vecí v kresle prezidenta zruší zdravotnícku reformu dosluhujúceho prezidenta Baracka Obamu. Tzv. Obamacare sprístupňuje zdravotnú starostlivosť 48 miliónom Američanov bez zdravotného poistenia. Republikán Trump s tým nesúhlasí. Ešte v roku 2010 americký Kongres prijal zákon k reforme napriek silnému odporu republikánov. Vedúci predstavitelia Republikánskej strany vtedy uviedli, že budú aj naďalej pokračovať v boji za zrušenie Obamovej zdravotníckej reformy.
Pred vstúpením zákona do platnosti v roku 2014 mohlo byť občanovi odmietnuté plnenie náhrad od poisťovne napríklad z dôvodu závažného ochorenia v minulosti, poisťovne účtovali viac, pokiaľ bola klientom žena, či prepúšťali pacientov v priebehu liečby z dôvodu uvedenia chybných údajov vo formulároch. Američania mali takmer nulovú šancu sa proti týmto rozhodnutiam poisťovní odvolať. Priemerný Američan z nového nastavenia Obamacare získal, zatiaľ čo veľké firmy a bohatí zaznamenali nepriaznivé finančné dosahy, nakoľko dovtedy nemalo mnoho ich zamestnancov poistenie. V praxi však celkovo ľuďom vzrástli ceny poistenia. Najviac si priplatili mladí a zdravší, starší a chorľavejší ušetrili. Trump chce väčšiu konkurenciu medzi poisťovňami, čím by sa cena poistenia znížila.
„Aj napriek tomu, že republikáni majú supermajoritu, sa však nedokážu zhodnúť na koncepcii zmien v zdravotnom poistení. Nieto ešte ho presadiť v Senáte, kde je väčšina poslancov proti zmenám. Zrazu sa zdá, že väčšina Američanov sa zľakla straty zdravotného poistenia a presadzuje ponechanie si Obamových výhod. Sám Trump reagoval slovami: Nikto nevedel, že zdravotná starostlivosť bude taká komplikovaná,“ dodal Ižip.