Z obchvatu Prešova je nebezpečný precedens

, 12.03.2017 15:00

Kauza obchvatu Prešova sa môže preniesť aj na iné diaľničné projekty na Slovensku. Analytici z ministerstva financií vypočítali, že v ideálnom svete by sa obchvat tretieho najväčšieho krajského mesta staval nie ako 4-prúdový, ale len v polovičnom profile, vzhľadom na nižšiu intenzitu premávky.

Takto Prešovčania v polovici januára tohto roka...
Takto Prešovčania v polovici januára tohto roka blokovali dopravu na Levočskej ulici a vyzývali vládu na výstavbu západného a severného obchvatu mesta. Autor: SITA, Viktor Záborský

Ministerstvo dopravy preto cestu prehodnocuje a zvažuje na niektorých úsekoch polovičný profil. Ten by však podľa šéfa Výskumného ústavu dopravného v Žiline Ľubomíra Palčáka Prešovčanom pomohol len čiastočne.

Navyše k podobnej diskusii sa podľa informácií Pravdy schyľuje aj v prípade pripravovanej rýchlostnej cesty R2 pri Lovinobani a oravskej R3. Okrem toho ani chýbajúci úsek Turany – Hubová na D1 nemá očakávanú premávku na úrovni aspoň 20-tisíc áut denne, ktorú úradníci v rezorte financií považujú za jedno z kritérií pre plný profil diaľnice.

„Chápem úlohu analytikov na rezorte financií v posudzovaní efektívnosti plánovaných projektov financovaných alebo spolufinancovaných z verejných zdrojov. Avšak paušálne operovať dennou intenzitou na úrovni 20-tisíc vozidiel ako podmienkou pre budovanie plného profilu nie je správne,“ upozornil Palčák. Prínosy polovičného profilu pre bezpečnosť premávky a skrátenie jazdného času sú podľa neho oveľa nižšie. Zároveň Palčák tiež upozorňuje, že mesto by od áut potom nebolo dostatočne odťažené.

Ministerstvo dopravy tiež dané kritérium spochybňuje. "Ak by sa používal tento princíp pri výstavbe, tak by sa v minulosti napríklad nestaval ani Prístavný most v Bratislave, kde bola intenzita počas prvých meraní iba okolo 15-tisíc vozidiel. Cesty sa stavajú na výhľad 20 a viac rokov, pretože postupná výstavba je vždy finančne aj dopravne náročnejšia, ako keď sa stavia rovno štvorpruh,“ povedala hovorkyňa ministerstva dopravy Karolína Ducká.

Šéf Útvaru Hodnoty za peniaze na ministerstve financií Štefan Kišš v prípade obchvatu Prešova vo svojom blogu uviedol, že „v ideálnom svete by sa obchvat Prešova postavil v polovičnom profile východnou trasou o 450 miliónov eur lacnejšie a časť ušetrených peňazí by sa využila na ďalšie dopravné riešenia v Prešove“. Teraz sa cena obchvatu odhaduje na 900 miliónov eur, aj keď tender na severnú časť ešte vôbec neprebehol.

(Kliknutím na obrázok zväčši, otvoriť v novom okne)

V skutočnosti je však úspora 450 miliónov eur nereálna. „Dnes sa zvažuje realistická alternatíva postaviť rýchlostnú cestu severným variantom, modifikovanou trasou s jedným tunelom, v polovičnom profile, čo môže priniesť nižšie náklady približne o 150 až 220 miliónov eur. Ušetrené peniaze ponúkajú priestor na ďalšie riešenia na odľahčenie dopravy v meste,“ povedal Kišš.

Východná trasa rýchlostnej cesty podľa mesta Prešov nie je v územnom pláne mesta. "V danom priestore, v aktuálnom územnom pláne mesta Prešov sa uvažuje s miestnou, verejnoprospešnou stavbou – miestna komunikácia v kategórii A2-R 22,5/80,“ informuje Veronika Kmetóny Gazdová, hovorkyňa mesta Prešov.

Diaľničiari zase upozorňujú na to, že pri podrobnejšom prieskume by sa mohli ukázať problémy napríklad s podložím. Neďaleko sú soľné bane. „Trasa východného obchvatu by viedla v blízkosti zastavaného územia, napríklad obcí Záborská, Dulova Ves, Teriakovce a Vyšná Šebastová. To znamená možné problémy pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, možné navyšovanie nákladov pre požadovanú zmenu technických riešení s cieľom minimalizovať negatívne dosahy na obyvateľov, náklady na sanáciu budov. Výstavba východného obchvatu by si vyžiadala aj preložku cesty I/68 v smere zo Sabinova,“ uviedla hovorkyňa Národnej diaľničnej spoločnosti Eva Žgravčáková.

Analytici z rezortu financií pri Prešove počítali s odhadmi o intenzite premávky z roku 2015. Nepočkali si na aktuálnejšie práve spracovávané údaje. "Priemerné denné intenzity dopravy by sa na západnom obchvate (D1) mali podľa pôvodných predpokladov štúdie realizovateľnosti pohybovať na úrovni zhruba 10,5 tisíca vozidiel za 24 hodín v prvom roku prevádzky, ak by bol západný obchvat spustený do užívania aj v kombinácii so severným,“ povedal Palčák. Do roku 2040 by podľa neho mala intenzita na západnom obchvate Prešova stúpnuť na 17-tisíc vozidiel za deň. Z toho až 4,5 tisíca bude nákladných vozidiel.

Po severnom obchvate bude denne jazdiť priemerne od 11,5 tisíca do 14,5 tisíca vozidiel, v závislosti od konkrétneho úseku, a do roku 2040 by mohla intenzita premávky podľa Palčáka stúpnuť priemerne zhruba na 18-tisíc vozidiel za deň.

"Treba ale povedať, že vzhľadom na nové údaje z dopravných prieskumov sa predpoklady o dopravnej záťaži z roku 2015 aktuálne spresňujú rozšíreným dopravným modelom. Pri väčšej podrobnosti modelu a započítaní priľahlých dopravných zón diaľnice D1 pri mimoúrovňových križovatkách predpokladám po finalizácii oboch obchvatov zvýšenú intenzitu dopravy na diaľnici až na úrovni 1,5-násobku pôvodných predpokladov,“ upozornil Palčák.

Podobne aj na iných úsekoch doprava stále hustne. Jedným z nedostavaných úsekov diaľnice D1 s nižšou intenzitou je aj úsek D1 Turany – Hubová, ktorého výstavbu zastavil v roku 2013 zosuv pôdy pri Šútove. Rezort dopravy však nateraz podľa hovorkyne ministerstva Duckej o zúžení úseku neuvažuje.

Na Orave podľa informácií Pravdy môžu analýzy smerovať k tomu, že namiesto rýchlostnej cesty sa postaví len preložka cesty prvej triedy. "V prípade rýchlostnej cesty R3 je dlhodobo problém s postojom európskych inštitúcií, ktoré preferujú vybudovanie D3 a sú proti paralelnej výstavbe rýchlostnej cesty v takto blízkej vzdialenosti. Existuje riziko, že komisia by v prípade výstavby tejto cesty nielen neposkytla na ňu peniaze, ale dokonca krátila Slovensku rozpočet na výstavbu D3. Čo však neznamená, že sa vyčerpali všetky možnosti na skapacitnenie prieťahu Oravou, a rezort dopravy hľadá spôsoby, ako dopravnú situáciu na Orave vyriešiť čo najlepšie,“ hovorí Ducká.

Pri Prešove sa zvažujú zmeny v prípade R4, ale juhozápadný obchvat po diaľnici D1 sa už nezmení. "Minister dopravy sa s ministrom financií dohodli, že výstavba juhozápadného obchvatu D1 sa bude stavať v plnom profile tak ako s tým ráta aj programové vyhlásenie vlády. Čo sa týka výstavby severného obchvatu Prešova, tak obaja ministri sa zhodli na tom, že počkajú na aktualizované dopravné prieskumy a na ich základe sa rozhodne o počte jazdných pruhov a technickom riešení severného obchvatu Prešova,“ informoval vo februári odbor komunikácie ministerstva dopravy.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#D1 #diaľnice #Prešov #obchvat
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku