Bloomberg: Prečo chcú Východoeurópania v sprite viac cukru?

12.03.2017 09:20

Nové snahy presadiť "viacrýchlostnú Európu", teda metódu rozdielnej integrácie, keď určitý spoločný cieľ dosiahne najprv časť členských štátov, ktorá je toho schopná a má aj politickú vôľu, nevyhnutne rozdúchavajú nespokojnosť vo východnej Európe.

Tamojší politici už teraz broja proti tomu, že sa s nimi zaobchádza ako s druhoradými Európanmi, napísala agentúra Bloomberg.

Jedným zo zásadných prejavov tejto nespokojnosti sa stala bitka o kvalitu potravín. Vyšehrádska štvorka – Poľsko, Česko, Slovensko a Maďarsko – sa snaží prinútiť Európsku úniu, aby uznala, že s niektorými členmi EÚ sa zaobchádza menej rovnoprávne, ako s inými, pokiaľ ide o to, čo jedia.

V posledných mesiacoch Slovensko a Maďarsko otestovali rad značkových produktov a zistili, že v mnohých prípadoch multinárodní výrobcovia šetria na potravinách predávaných vo východnej Európe. Živočíšne tuky nahradzujú rastlinnými, znižujú obsah mäsa či rýb, pridávajú sladidlá namiesto cukru, umelé farbivá namiesto ovocia, palmový olej namiesto slnečnicového…

Napríklad nápoj sprite predávaný v Českej republike, obsahuje umelé sladidlá, fruktózu a glukózový sirup, zatiaľ čo v Nemecku je sladený len cukrom.

Tento problém nie je nijako nový. Štúdie už celé roky zisťujú rozdiely v zložení značkových produktov predávaných v rôznych európskych krajinách. Výrobcovia reagujú vysvetlením, že tieto rozdiely majú vyhovieť miestnej chuti – napríklad rovnaký sprite ako v Českej republike sa predáva v USA a Španielsku.

Neexistuje zákon, podľa ktorého by spoločnosti museli predávať presne rovnaký produkt všade, aj keď pre neho používajú totožnú značku a obal. A EÚ sa do toho správne odmietla miešať s tým, že by znepokojení zákazníci mali čítať etikety, ktoré sú regulované EÚ a uvádzajú povinne zoznam ingrediencií – a produkt nekupovať, ak sa im nepáči.

Ale problém pretrváva. Koncom minulého roka zistil prieskum verejnej mienky, že 88 percent Čechov je znepokojených tým, že im predávajú produkty nižšej kvality, a 77 percent opýtaných nesúhlasilo s argumentmi výrobcov.

Niektoré slovenské a české rodiny sa rozhodli proti tomu bojovať nakupovaním v Rakúsku – a to dokonca aj výrobkov, u ktorých oficiálne testy preukázali, že obsahujú rovnaké ingrediencie. Pre populistickú euroskeptickú maďarskú vládu sú rozdielne zoznamy zloženia „potravinovým škandálom“.

Dvojaký štandardy potravín boli tento týždeň na programe rokovania rady EÚ pre poľnohospodárstvo. Eurokomisárka Věra Jourová, ktorá zastupuje Českú republiku, o tom písala na twitteri anglicky i česky: „Berieme túto záležitosť veľmi vážne.“

EÚ môže urobiť len málo pre zjednotenie produktov. Povinné nariadenie, aby potraviny pod rovnakou značkou chutili všade rovnako a používali rovnaké ingrediencie, by bolo presne tým druhom prehnanej regulácie EÚ, z ktorej je únia tak často obviňovaná. Ignorovalo by tiež legitímny argument, že sa národné chute líšia – a áno, aj kúpna sila. Výrobcovia netvrdia, že značka znamená úplne rovnaké zloženie kdekoľvek, takže sa nepreviňujú ani klamlivou reklamou.

Toto východoeurópske vlády pravdepodobne chápu – koniec koncov to počuli už mnohokrát. Napriek tomu ďalej naliehajú, pretože jedlo sa stalo zástupcom iných smútkov. Za 25 rokov od pádu Berlínskeho múru nezmizli ekonomické rozdiely medzi východnou a západnou Európou, a nezmizli dokonca ani v Nemecku po jeho zjednotení. V štátoch bývalého východného Nemecka sú platy na úrovni dvoch tretín bývalého západného Nemecka. A žiadna východoeurópska krajina s výnimkou Slovinska sa nedostala na polovicu priemernej nemeckej mzdy.

Pritom to nie je tak, že by sa západná Európa nesnažila veci nivelizovat. Východní členovia sú najväčšími čistými príjemcami fondov EÚ. Napriek tomu pretrvávajú veľké rozdiely. Na mikroekonomickej úrovni veľká časť nového priemyslu vybudovaného od doby, čo východoeurópske krajiny vstúpili do EÚ – napríklad slovenské automobilky – je závislá na relatívne nízkych východoeurópskych mzdách, a teda pokračuje ekonomická nerovnosť.

V záujme výhod členstva v únii Východoeurópania dlho tolerovali svojím spôsobom povýšené zaobchádzanie zo strany zakladajúcich štátov EÚ. Teraz ale nacionalistické vlády v Maďarsku a Poľsku menia tón. Maďarsko sa snaží presadiť konzervatívny postoj voči imigrácii a Poľsko ignoruje výzvy EÚ k väčšej nezávislosti súdnictva a médií na vláde.

Väčšina východoeurópskych krajín stále má vlastné meny. Niektoré si aj napriek vstupu do EÚ uchovali postkomunistický oligarchický ekonomický model. Je vysoko pravdepodobné, že ak Európa oficiálne prejde na viacrýchlostný princíp, potom zostanú v poslednej – najpomalšej – tretine.

Zrejme až potom, keď sa jadro EÚ úspešne pokúsi o užší zväzok, si východoeurópske krajiny začnú robiť starosti, že zostanú pozadu. Zatiaľ sú Východoeurópania len veľmi rozhorčení z toho, čo vnímajú ako nerovnoprávne zaobchádzanie. Tým, že sa sťažujú na zloženie potravín, sa zvyšku Európy snažia povedať niečo oveľa dôležitejšie – niečo, čo je len málo ľudí v Berlíne, Paríži, Ríme, Madride a Bruseli ochotných počúvať.

#Potraviny #Európska únia #dvojaké potraviny
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk