Na kľúčové štvorprúdovky v krajine chýbajú miliardy

, 15.03.2017 07:00
D3, diaľnica, estakáda
Na kysuckej D3 by tento rok mal byť odovzdaný úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno (na snímke z leta 2016). Peniaze na diaľnicu okolo Kysuckého Autor: ,

Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest sa na Slovensku dostala do slepej uličky. Eurofondy do roku 2020 sú už rozdelené, nové nie sú vôbec isté a na najhorúcejšie projekty chýbajú miliardy eur. Len na nevyhnutné dokončenie dvoch úsekov D3 pri Kysuckom Novom Meste, D1 okolo Turian a ružomberskej D1 chýba asi 1,3 miliardy eur.

V rámci rýchlostných ciest štát potrebuje čo najskôr nájsť asi dve miliardy eur, a to spolu na severný obchvat Prešova po R4, úsek R2 na juhu s tunelom Soroška a prepojenie R1 z Banskej Bystrice do Ružomberka.

Okrem toho sú naplánované aj rýchlostné cesty okolo Zvolena, na Orave, Ponitrí, v Šariši, ale aj na juhu Slovenska. Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného, vlani upozornil, že na všetky naplánované úseky diaľnic chýba až 16 miliárd eur.

Minister financií Peter Kažimír hovorí, že ak sa majú diaľnice začať stavať vo veľkom, musí sa odblokovať ústavná dlhová brzda, aby sa investície nezapočítavali do dlhu. Podporu opozície na zmenu ústavného zákona však vládna koalícia zatiaľ nemá. Ak by štát mal z rozpočtu financovať spomínané nevyhnutné diaľnice, dlh by zostal v prvom pásme dlhovej brzdy a vláda by musela dávať správu do parlamentu o tom, ako dlh zníži.

Dlhová brzda by sa vážnejšie dostala k slovu, ak by sa cez štátnu kasu mali financovať aj spomínané rýchlostné cesty a vláda pôjde aj do ďalších dodatočných výdavkov v oblasti zdravotníctva, penzií, sociálneho systému či školstva. Zdá sa, že bez krátenia iných výdavkov či rastu daní si vláda dané investície pri súčasnej dlhovej brzde nemôže dovoliť.

Zuby dlhovej brzdy Kažimír pocítiť nechce

Člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť Ľudovít Ódor má iný názor. „Zoberme si ciele vlády do roku 2019 (dokonca tie menej ambiciózne). Dlh by mal podľa prepočtov MF SR dosiahnuť 49,1 % z HDP. Dlhová brzda začína skutočne hrýzť až od 53 % z HDP. Teda, bez toho aby sa zmenil zákon, stále je priestor bez vážnych sankcií vo výške 4 % z HDP, čo je približne 3,7 mld. eur,“ napísal Ódor vo svojom blogu.

Minister Kažimír však chce, aby dlh klesal a investície do diaľnic neboli zahrnuté do dlhu. Minister rokuje s opozíciou o dlhovej brzde a peniaze na chýbajúce diaľnice rezort financií zatiaľ nevyčlenil.

Len dokončeniu diaľnice medzi Bratislavou a Košicami bránia tri úseky. Štát však nemá finančne pokrytú výstavbu diaľnice D1 na severe Slovenska. „Na dokončenie diaľnice D1 nám chýba úsek Turany – Hubová, kde môžeme očakávať investičné náklady na úrovni asi 0,6 miliardy eur, a úsek Hubová – Ivachnová s nákladmi 0,33 miliardy eur po ich predpokladanom navýšení,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného.

Kritický stav v Turci

Úsek D1 Turany – Hubová patrí v súčasnosti k najkritickejším úsekom celej diaľnice D1. Jeho výstavbu zastavil v roku 2013 zosuv pôdy pri Šútove. Štát odvtedy prehodnocuje trasovanie diaľnice. Výstavbu údolného variantu, ktorý vedie cez zosuvové územie, predraží sanácia svahov. Podľa odborníkov je najvhodnejší variant s 5,9-kilometrovým tunelom Korbeľka.

„Tunelové riešenie je v tomto úseku oveľa ideálnejšie a vhodnejšie ako povrchový variant osadený v bočných svahoch údolia Váhu, kde sa nachádza nielen niekoľko rozsiahlych svahových deformácií – zosuvov, ale sú tam aj environmentálne cenné lokality a chránené územia európskeho významu,“ zdôraznil pre Pravdu Ján Snopko, projektant spoločnosti Tarosi Construction & Consulting Company.

Rozhodnutie o zvolenom trasovaní by malo padnúť v najbližších mesiacoch. Rovnako štát rozhoduje o úseku D1 Hubová – Ivachnová s tunelom Čebrať, ktorý je už vysúťažený a rozostavaný. Diaľnicu pri západnom portáli tunela ohrozujú zosuvy. Hrozí, že tunel bude potrebné predĺžiť, čím dôjde k navýšeniu potrebných finančných prostriedkov.

Juhozápadný obchvat Prešova na úseku D1 Prešov, západ – Prešov, juh, ktorý sa postaví v plnom profile, čaká na doplnenie procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA). V súťaži predložili najnižšiu ponuku na výstavbu vo výške 356 miliónov eur spoločnosti Doprastav, Eurovia a Metrostav.

Ústav súdneho inžinierstva však vypočítal, že výsledná cena môže byť nižšia ešte o šesť percent. Minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd) inicioval rokovania so zástupcami víťazných firiem, kvôli zníženiu cenu. Juhozápadný obchvat Prešova štát však zaplatí z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra.

Na kysuckú D3 treba ešte pol miliardy

Pri Košiciach je vo výstavbe úsek D1 Budimír – Bidovce, ktorý stavia spoločnosť Skanska. Tá predložila v tendri na výstavbu 15,46-kilometrovej diaľnice najnižšiu ponuku vo výške 197,44 milióna eur. Aj tento úsek je financovaný z príspevku EÚ.

Na diaľnicu však čaká aj Kysucké Nové Mesto, cez ktoré po ceste prvej triedy I/11 denne prechádza podľa celoštátneho sčítania dopravy z roku 2015 až 19¤308 automobilov. Včera na Kysuciach nespokojní obyvatelia organizovali protesty, pri ktorých blokovali dopravu. V oboch smeroch sa vytvárali kilometrové kolóny.

Kysucké Nové Mesto má obísť diaľnica D3 vo dvoch úsekoch. Podľa Palčáka si výstavba úseku D3 Žilina, Brodno – Kysucké Nové Mesto vyžiada investíciu vo výške približne 0,3 miliardy eur. Nadväzujúci úsek D3 Kysucké Nové Mesto – Oščadnica bude stáť približne 0,2 miliardy eur.

„Spolu bude na dokončenie celej diaľnice D3 v dĺžke 60 kilometrov potrebné preinvestovať približne 1,52 miliardy eur aj so zarátaním úsekov, ktoré sú momentálne vo výstavbe,“ hovorí Palčák. V súčasnosti sú vo výstavbe tri úseky diaľnice D3. V tomto roku by mal byť do prevádzky odovzdaný 4,25 kilometra dlhý úsek D3 Žilina, Strážov – Žilina, Brodno.

Kedy budú spojenia s Rakúskom a Ukrajinou?

Rovnako v roku 2017 dostanú vodiči do užívania úsek D3 Svrčinovec – Skalité v polovičnom profile. Koncom roka 2016 sa rozbehla výstavba úseku D3 Čadca, Bukov – Svrčinovec, ktorý má byť podľa zmluvy hotový koncom roka 2020.

V budúcnosti bude musieť štát dokončiť aj nultý obchvat Bratislavy na diaľnici D4 s tunelom Karpaty. „Zostávajúca časť D4 z Rače po štátnu hranicu s Rakúskom v dĺžke 12,6 km mimo prevádzkovaný úsek si pravdepodobne vyžiada náklady na úrovni približne 0,5 miliardy eur,“ hovorí Palčák.

Diaľnica D1 však podľa plánov nemá končiť v Košiciach, ale na hranici s Ukrajinou. Na výstavbu týchto úsekov štát bude potrebovať ďalšiu miliardu eur. „Pri zvyšných úsekoch diaľnice D1 v smere na východ, t. j. Bidovce – Dargov, Dargov – Pozdišovce a Pozdišovce – štátna hranica s Ukrajinou sa investičné náklady predpokladajú na úrovni zhruba 1 miliardu eur. Ak pripočítame aj cenu plánovaných privádzačov a križovatiek, vychádza, že na dokončenie diaľnice D1 bude potrebných ešte približne 2,58 miliardy eur,“ dodáva Palčák.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#eurofondy #diaľnice #diaľnica D3
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk