D1 pri Bratislave čaká ťažká skúška

, 16.03.2017 07:00
diaľnica, rýchlostná cesta R7
Obmedzenia prídu v budúcnosti aj pri Triblavine. Na vizualizácii je miesto, kde sa stretne diaľničný obchvat Bratislavy s D1. V skutočnosti by mala mať D1 osem a nie šesť pruhov. Autor:

Dočasná neskolaudovaná diaľnica pri Bratislave bude od apríla ťažšie prejazdná.

Kvôli výstavbe križovatky Blatné neďaleko Senca sa začne séria obmedzení, pre ktoré bude cestovanie v okolí hlavného mesta komplikovanejšie. Výraznejšie dopravné obmedzenia sa však neskôr očakávajú v súvislosti s výstavbou križovatky Triblavina.

Podľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) od prvého apríla sa začne rekonštrukcia diaľnice D1 pri križovatke Blatné neďaleko Senca. Práce potrvajú až do novembra tohto roka. „Rekonštrukcia diaľnice D1 je potrebná z dôvodu realizácie nového cementobetónového krytu vozovky a prác súvisiacich s výstavbou diaľničnej križovatky Blatné,“ uvádzajú diaľničiari v tlačovej správe.

Doprava bude počas nasledujúcich mesiacov presmerovaná len do jedného pásu diaľnice v štvorpruhovom usporiadaní. Práce sa najskôr začnú v pravom jazdnom páse diaľnice, a teda vozidlá idúce z Bratislavy budú presmerované do ľavého pásu. Následne po rekonštrukcii dôjde k otočeniu situácie a do druhej časti diaľnice budú presmerované automobily prichádzajúce od Trnavy.

Vodiči sa musia pripraviť na zdržania, pretože v danom úseku dôjde k zníženiu rýchlosti, čím sa zmenší priepustnosť diaľnice. Je pravdepodobné, že najmä počas dopravných špičiek sa v danom úseku budú vytvárať zdržania a kolóny.

Skúška pri Blatnom, kolaps pri Triblavine

Rekonštrukcia diaľnice pri Blatnom je však len skúškou vodičov na to, čo ich čaká pri výstavbe križovatky Triblavina a napojenia diaľnice D1 s nultým obchvatom na diaľnici D4 tesne pri hlavnom meste. V danom úseku križovatky diaľnic D1 a D4 bude potrebné podkopať a znížiť výšku diaľnice D1 približne o jeden meter. Všetko musí byť hotové do roku 2019. „D1 si vyžaduje výškovú úpravu súčasnej diaľnice, čo si vyžiada zásadné obmedzenie dopravy na D1. Spolu s koncesionárom pripravujeme technické riešenie a koordináciu obidvoch stavieb so znížením obmedzení v doprave. Ľudia budú musieť mať obrovské pochopenie počas výstavby. Ak chceme mať polovičný obchvat Bratislavy, tak to musíme preto dočasne strpieť. Musí to byť hotové do začiatku roka 2019,“ povedal vlani v rozhovore pre Pravdu minister dopravy Árpád Érsek (Most-Híd).

Od apríla pre výstavbu križovatky Blatné...
Od apríla pre výstavbu križovatky Blatné neďaleko Senca sa začína na D1 séria obmedzení. Naposledy bola diaľnica zatvorená počas víkendu vlani v októbri, keď búrali most pri Blatnom. Autor: Robert Hüttner, Pravda

Spolu so zmenou výšky diaľnice D1 bude potrebné vo vzdialenosti niekoľkých kilometrov vybudovať križovatku Triblavina. „Myslím si, že problémom na tejto trase nie je výstavba križovatky Triblavina, ale rozšírenie koridoru diaľnice D1 v takej podobe technického riešenia, ktorým sa dosiahne konsenzus medzi všetkými zainteresovanými subjektmi vrátane občianskych aktivistov. Najdôležitejšie bude nájsť také riešenie, aby jeho dokumentačnú prípravu a realizáciu bolo možné stihnúť v koordinácii s výstavbou diaľnice D4 budovanej koncesionárom PPP. Treba pripomenúť, že samotné rozšírenie diaľnice by malo byť realizované práve v súvislosti s nultým obchvatom do začiatku roka 2019. Samotná realizácia stavby za plnej prevádzky bude veľkou výzvou pre zhotoviteľa. Podmienkou bude dodržať časový harmonogram a zabezpečiť plynulý a bezpečný prejazd pre vodičov prechádzajúcich týmto úsekom počas nasledujúcich dvoch rokov,“ povedal Ľubomír Palčák, šéf Výskumného ústavu dopravného.

Výstavbu križovatky Triblavina brzdia nezhody v súvislosti s jej podobou. V pôvodných plánoch sa počítalo s jej 6-pruhovým usporiadaním bez odstavného pruhu, pričom v blízkosti diaľnice by sa nachádzali súbežné dvojpruhové jednosmerné cesty bez odstavných pruhov, tzv. kolektory.

Zbytočné protesty? Kolektory nie sú všeliek

Ministerstvo dopravy spolu s diaľničiarmi projekt zmenilo na 8-pruhovú diaľnicu s odstavnými pruhmi bez kolektorových pásov. Dôvodom je fakt, že v súčasnosti je známa koncepcia križovatky diaľnic D1/D4. Na zabezpečenie bezpečného a bezproblémového fungovania musí byť v okolí Triblaviny až 8 pruhov bez kolektorových pásov. Nové usporiadanie pripravovanej križovatky sa však nepáči niektorým záujmovým združeniam združujúcich ľudí žijúcich v blízkosti diaľnice. Odborník však tvrdí, že 8 pruhov s odstavnými pruhmi je pre Triblavinu najlepšie riešenie.

„Mnohí sa mylne domnievajú, že kolektory zlepšia dopravnú dostupnosť územia a vyriešia súčasnú nepriaznivú situáciu na vstupe do Bratislavy. Zlepšili by však len dostupnosť rezidencií v bezprostrednej blízkosti diaľnice, ale dopravná situácia na súčasnej cestnej infraštruktúre by sa nezmenila. V prípade naplnenia scenárov, s ktorými niektorí operujú a ktoré počítajú s rastom populácie v priestore medzi križovatkami Ivanka sever a Triblavina až na úrovni 100-tisíc nových obyvateľov, bez realizácie podporných opatrení na úrovni verejnej osobnej dopravy nebude stačiť ani dostatočne kapacitné riešenie diaľnice s kolektormi, pretože zlyhá lokálna regionálna infraštruktúra a zberná napojovacia cestná sieť v celej dotknutej lokalite,“ tvrdí Palčák.

Podľa jeho slov najprv samosprávy musia zastaviť nekontrolované schvaľovanie nových veľkých investičných projektov v dotknutom území bez predchádzajúceho podmieneného riešenia opatrení na cestnej sieti na zabezpečenie adekvátnej dopravnej obsluhy aj za cenu vyvolaných investícií developerov.

Ďalším riešením, ktoré pomôže doprave, je rozšírenie cesty prvej triedy I/61 vedúcej z Bratislavy do Senca na štvorprúdovú komunikáciu. Komplexnú investorskú prípravu danej cesty si listom od NDS vyžiadal aj minister dopravy Érsek. „Netreba stavať nové cesty, ale skapacitniť tie, ktoré tam už sú, a to je stará senecká cesta prvej triedy I/61 a na opačnej strane regionálna cesta druhej triedy II/502 s obchvatmi Svätého Jura a Pezinka. Kolektory, tak ako boli navrhnuté v starom riešení, boli jednosmerné a distribúcia dopravného zaťaženia v rannej špičke na kolektorový pás v smere do Bratislavy z územia na opačnej strane diaľnice počítala s využitím mostných objektov vedených ponad diaľnicu a lokálnych okružných križovatiek,“ vysvetľuje Palčák.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#diaľnica D1
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku
Ponuky zo Zľavy.Pravda.sk