Briti dostanú tučný účet za brexit

Stúpenci brexitu v Británii sú síce nadšení, ale pri pohľade do peňaženky nemajú byť prečo. Libra sa po vlaňajšom referende prepadla, dovážané tovary zdraželi, podobne ako pobyt Britov v eurozóne.

30.03.2017 12:00
debata (62)

Výstavba bytov sa v očakávaní hospodárskych problémov pribrzdila, investori začínajú odchádzať, práce ubúda. Colná vojna medzi Britániou a EÚ sa zatiaľ nechystá, ale voľný pohyb tovarov po tom, čo Briti obmedzia migrantov, bude zrejme obmedzený.

Kurz libry bol vlani pred referendom 1,48 dolára za libru a teraz je na úrovni 1,24 a podobne libra stratila aj oproti euru. Výsledkom bolo zdraženie tovarov dovážaných do Británie. Otrasy včera zažilo aj euro, keď jeho kurz oproti doláru po ohlásení brexitu spadol z 1,081 dolára za euro na 1,075 dolára, ale neskôr opäť začal rásť.

Už teraz je podľa britského ministerstva financií jasné, že v nasledujúcich piatich rokoch príde ich štátna kasa pre brexit o viac ako 122 miliárd eur. Britská vláda sa napriek prvotným plánom teraz nechce vyhnúť tvrdému brexitu, čo znamená, že Británia by po odchode z únie nemala prístup na 500-miliónový jednotný trh EÚ. Dôvodom je jej snaha enormne okresať počet migrantov, ktorí do krajiny každoročne prichádzajú. Brusel chce, aby sa práva občanov EÚ, ktorí už teraz v Británii pracujú alebo sa tam chystajú, zachovali aj po brexite. Aktuálne v Británii pracuje aj takmer 100-tisíc Slovákov.

zväčšiť
web-brexit, infografika

Odhaduje sa však, že to môže byť nakoniec viac ako šesť rokov, kým Británia oficiálne z EÚ vystúpi. Počas tohto obdobia však bude prevládať neistota z ďalšieho vývoja a definitívneho nastavenia nových vzťahov medzi Britániou a zvyškom únie. Národná banka Slovenska vypočítala, že do roku 2020 by v dôsledku brexitu úroveň slovenskej ekonomiky vzrástla o 0,5 percenta menej v porovnaní s aktuálnym odhadom, čo by orientačne mohlo znamenať približne o 6-tisíc menej vytvorených pracovných miest.

„Brexit je však aj priaznivý pre Slovensko, pretože nadnárodné spoločnosti zostanú, prípadne presunú svoju administratívu i výrobu do kontinentálnej Európy. Slovensko je veľmi atraktívne pre automobilový priemysel, keďže je tu dostatok kvalitných pracovníkov a sústredí sa tu hneď niekoľko významných automobiliek a subdodávateľov. Výrobné i administratívne náklady sú na Slovensku relatívne nižšie oproti Nemecku, Francúzsku či Taliansku. Z geografického pohľadu je Slovensko stále blízko ku kľúčovým západoeurópskym trhom. Brexit by okrem firiem z automobilového priemyslu mal na Slovensko prilákať aj finančné a technologické firmy,“ myslí si ekonóm spoločnosti Finlord Boris Tomčiak.

Britov čaká prepúšťanie

Najnovšie analýzy ukazujú, že brexit môže v nasledujúcich rokoch spôsobiť zánik až pol milióna pracovných miest v Británii. Európske krajiny už teraz lákajú časť biznisu aj s pracovníkmi, a to najmä vo finančnom sektore. Britská banka Barclays takisto potvrdila, že presun aktivít je nevyhnutný vzhľadom na možné negatívne dosahy brexitu nielen na finančný sektor v krajine. Nové „londýnske City“ by mohlo vzniknúť v Paríži, vo Frankfurte nad Mohanom, v Berlíne, Edinburghu, Dubline či Amsterdame. Podľa skupiny TheCityUK má finančný sektor na celkovom HDP Británie podiel 11,8 percenta a podobne je na tom aj v podiele na celkových daňových príjmoch. Zamestnáva 2,2 milióna ľudí, čo je sedem percent celkovej pracovnej sily v krajine.

Čo bude s rozpočtom?

Veľká Británia svojím 11-percentným podielom ako čistý prispievateľ do úniového rozpočtu by urobila po vystúpení krajiny z EÚ v rokoch 2019 až 2020 viac ako 10-miliardovú sekeru. „Najkonzervatív­nejší scenár počíta s nulovými príspevkami Veľkej Británie do rozpočtu EÚ hneď po jej vystúpení. Zvyšné štáty EÚ by sa v takomto prípade museli dohodnúť, či tento výpadok doplnia zo štátnej kasy, alebo radšej zoškrtajú výdavky rozpočtu EÚ,“ informovalo včera tlačové oddelenie Ministerstva financií SR.

„Ak by bol príspevok Británie v roku 2019, resp. 2020 nulový a výška rozpočtu EÚ by bola znížená len o príjem Británie z rozpočtu EÚ, tento výpadok by znamenal nárast príspevkov Slovenskej republiky o približne 60 miliónov eur ročne, čo predstavuje menej ako 0,1 percenta HDP. Neochota platiť viac do rozpočtu EÚ môže viesť k tlaku na zachovanie súčasnej úrovne príspevkov členských štátov sprevádzanom poklesom výdavkov EÚ vrátane politík, v ktorých je SR výrazným príjemcom. V praxi by to znamenalo zníženie výdavkov EÚ o viac ako 20 miliárd eur za rok. Z každej miliardy z rozpočtu EÚ získa SR približne 20 miliónov,“ doplnil rezort financií. Predseda Európskej komisie Jean-Claude Juncker najnovšie tvrdí, že britská vláda bude musieť za tzv. brexit zaplatiť únii takmer 60 miliárd eur. Ako účet za rozvod.

Krajinu čaká recesia

Recesiu britskej ekonomiky po brexite predpovedala už pred samotným referendom v júni minulého roka napríklad britská centrálna banka alebo agentúra Bloomberg, podľa ktorej odhadov klesne britská ekonomika v prípade brexitu o 2,2 percenta, podľa pesimistických odhadov až o 9,5 percenta.

„Londýn chce vyjsť z brexitu silnejší a byť otvoreným globálnym hráčom napriek tomu, že pre kontrolu imigrácie obetoval prístup na spoločný trh EÚ. Chce si udržať dobré vzťahy s EÚ a ďalej zabezpečiť obchodovanie s úniou prostredníctvom komplexných dohôd o voľnom obchode, o čo sa bude snažiť aj s ďalšími krajinami. Veľa však bude závisieť od dobrej vôle zvyšku EÚ, kde najmä Paríž naznačoval tvrdý prístup s cieľom urobiť z Veľkej Británie exemplárny príklad a potrestať ju za neposlušnosť, bez ohľadu na to, že to bude mať negatívne hospodárske dosahy aj na samotnú úniu,“ tvrdí analytik J&T Banky Stanislav Pánis.

Ekonómovia sa domnievajú, že politika v Európe je takmer tradične nadradená ekonomickej výhodnosti. „Ak by aj zvyšok únie ukázal ochotu dohodnúť sa na obchodných vzťahoch s čo najmenej prekážkami, máme pochybnosti, či to možno stihnúť do dvoch rokov. Najmä, keď v tomto roku je na pláne séria volieb – vrátane prezidentských vo Francúzsku a parlamentných v Nemecku. Navyše zosúladenie toľkých rozličných postojov v rámci EÚ bude komplikované, a preto aj stratégia dočasnej prechodnej dohody, ktorú chce britská premiérka Theresa Mayová, aby zabránila pádu z útesa po vystúpení z EÚ, je vysoko riziková a bude veľmi ťažko uskutočniteľná,“ dodal Pánis.

© Autorské práva vyhradené

62 debata chyba
Viac na túto tému: #libra #Brexit