Uzavretie elektrárne vo Fessenheime pri hraniciach s Nemeckom sľuboval vo svojej predvolebnej kampani v roku 2012 terajší dosluhujúci prezident François Hollande, a po svojom nástupe nariadil tento krok do konca roka 2016. Proti tomu sa však postavili odbory, elektrárenská spoločnosť EDF aj niektoré politické strany. Vedenie štátom ovládanej EDF poverilo svojho šéfa, aby zariadil zachovanie prevádzky vo Fessenheime do sprevádzkovania nového reaktora vo Flamanville na západnom pobreží Francúzska.
„Výnos ruší povolenie prevádzkovať jadrovú elektráreň Fessenheim od dátumu vstupu reaktora EPR na bloku Flamanville 3 do prevádzky,“ uvádza sa podľa agentúry Reuters v dekréte, ktorý podpísala ministerka životného prostredia a energetiky Ségolene Royalová.
Reaktor EPR vo Flamanville by mal začať dodávať elektrinu najskôr v roku 2019 a najneskôr do apríla 2020. Francúzsko zaviedlo zákonom limit na maximálny objem jadrových kapacít na 63,2 gigawattov, takže po sprevádzkovaní tretieho bloku vo Flamanville s kapacitou 1650 megawattov bude potrebné ukončiť prevádzku reaktorov vo Fessenheime s úhrnnou kapacitou 1800 megawattov.
Odbory zamestnancov energetického sektora, ktorí proti uzavretiu Fessenheimu protestovali, tento výnos odsúdili. Označili ho za pokus vlády o zachovanie tváre mesiac pred prezidentskými voľbami. Dodali, že sa proti nemu odvolajú k štátnej rade, ktorá v krajine zastáva rolu najvyššieho správneho súdu.
Hollandeova vláda sľúbila diverzifikovať zdroje energie a rozvíjať obnoviteľné zdroje. Tie sa majú na produkcii elektrickej energie v krajine do roku 2030 podieľať 40 percentami. Teraz sa spolieha Francúzsko z viac ako 75 percent na jadrovú energiu.